Spojené štáty včera predložili Bezpečnostnej rade (BR) OSN návrh novej rezolúcie o Iraku. Predkladaný dokument navrhuje, aby svetová organizácia uznala 25-člennú vládnu radu povojnového Iraku a zriadila v krajine oficiálnu misiu OSN. Návrh rezolúcie vypracovali USA v súčinnosti s ostatnými stálymi členmi BR OSN -- Veľkou Britániou, Ruskom, Čínou a Francúzskom.
Podľa diplomatov dôjde k hlasovaniu pravdepodobne vo štvrtok, kedy sa ukáže, či je súčasné znenie rezolúcie prijateľné pre všetkých 15 členov rady. Navrhovaný text žiada BR OSN, aby "privítala zriadenie široko reprezentatívnej vládnej rady Iraku, ku ktorému došlo 13. júla 2003, ako dôležitý krok smerom k vytvoreniu medzinárodne uznávanej reprezentatívnej vlády irackým ľudom". Navrhovatelia tiež vyzývajú bezpečnostnú radu, aby "zriadila Pomocnú misiu OSN pre Irak", ktorá by podporovala humanitárne snahy v tejto krajine. Misia by mala byť podľa navrhovanej rezolúcie zriadená na začiatok na 12 mesiacov. Na vytvorenie takejto misie vyzval generálny tajomník OSN Kofi Annan. Misia by podľa jeho slov mala viesť obnovu povojnového Iraku a poskytovať humanitárnu pomoc obyvateľom krajiny, zatiaľ čo spojenecké sily sa tu budú usilovať nastoliť bezpečnosť. Návrh novej rezolúcie potvrdzuje "rozhodujúcu úlohu" OSN v Iraku a zvrchovanosť i územnú celistvosť Iraku.
Námestník amerického ministra zahraničných vecí Richard Armitage medzitým vyhlásil, že americkí vojaci neodídu z Iraku, kým v krajine nenájdu zbrane hromadného ničenia. "Nájdeme ich. Absolútne o tom nepochybujem," povedal Armitage. Spojené štáty síce podľa Armitagea nechcú zostávať v Iraku o nič dlhšie než to bude nevyhnutné, neodídu však skôr, kým sa podarí nájsť a eliminovať iracké biologické, chemické a jadrové zbrane. Fakt, že sa dosiaľ žiadne zbrane v Iraku nepodarilo vypátrať, je podľa amerického predstaviteľa iba "mrazivý" signál toho, že sa dajú "príliš ľahko presunúť a príliš ľahko ukryť". Powelov zástupca zároveň vyjadril nádej na lepšiu budúcnosť vojnou zničenej krajiny. V tejto súvislosti pripomenul, že v krajine už opäť otvorili nemocnice a univerzity, každé významné veľkomesto a 85 ďalších miest má svoju vládnu radu a iracká polícia a armáda sa začínajú reorganizovať.
Včera však zahynuli pri partizánskych bombových útokoch v Iraku dvaja americkí vojaci. K prvému incidentu došlo 25 km južne od mesta Tikrít -- rodiska bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna, keď vojenský konvoj narazil na výbušninu pri ceste. Jeden vojak zahynul a ďalší sa zranil. Ďalší incident sa podľa vyhlásenia tlačového úradu armády USA odohral pri meste at-Tádží, vzdialenom 20 km severne od Bagdadu. Pri bombovom útoku v oblasti zahynul jeden vojak a dvaja utrpeli zranenia. Počet amerických vojakov zabitých pri boji sa od 1. mája, keď prezident USA George W. Bush ohlásil koniec hlavných bojov v Iraku, zvýšil na 60.