Európski lídri si naozaj nemohli predstaviť menej vhodný termín na konanie jarného summitu. "Keď si lídri Európskej únie sadnú (dnes) k večeri v Bruseli, mnohí očakávajú, že v tom čase už môžu na Bagdad padať bomby," napísal trochu sarkasticky britský denník Financial Times. Bomby, i keď len pomyselné, však už padli na vzťahy vnútri európskej pätnástky a tiež na vzťahy medzi úniou a USA. "Európa je na pokraji nervového zrútenia, chorá z prasklín meniacich sa na zlomeniny, otrasená irackou krízou," napísal belgický denník Le Soir. "Spoločná zahraničná politika síce nikdy v skutočnosti neexistovala, nejednota však tentoraz hraničí s chaosom," dodal.
Tento summit, ktorý mal byť pôvodne venovaný lisabonskej agende -- ambicióznemu plánu, ako urobiť z európskej ekonomiky jednu z najkonkurencieschopnejších na svete do roku 2010, bude teda nepochybne o tom, aké škody iracká kríza v EÚ napáchala a či európski lídri ešte majú politickú vôľu napraviť ich.
Niektorí analytici tvrdia, že v istom zmysle je už neskoro: napätie vytvorené pri budovaní pro- a protiamerickej koalície odhalilo krehkosť európskych snáh o vytvorenie spoločnej zahraničnej politiky a zvýraznilo rozdiely medzi "starou" a "novou" Európou. Poznámka amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda -- pôvodne zavrhnutá Bruselom ako nevkusná karikatúra -- sa zdá čoraz pravdivejšia. A môže mať dôsledky pre novú rozšírenú úniu. Francúzsky prezident Jacques Chirac svojím vyjadrením o "zlej výchove" proamerických kandidátov a o hrozbe blokovania procesu rozšírenia ešte zvýraznil čiary deliace Európu. Snaha britského premiéra Tonyho Blaira, ktorý sa postavil do úlohy ochrancu kandidátov -- bol znakom hľadania nových spojencov proti francúzsko-nemeckej aliancii. A to najmä pokiaľ ide o spoločnú zahraničnú politiku.
Únia však stále zostáva názorovo rozdelená. Európska komisia a predsednícka krajina Grécko stále vyzývajú OSN na mierové úsilie. "Myslíme si, že súhlas OSN (na vojenský útok) bol dôležitý a stále je dôležitý. Pokúsime sa tento proces dostať späť na stôl OSN," povedal hovorca Európskej komisie Reijo Kemppinen, akoby si neuvedomoval, že USA sa už rozhodli.
Švédsko a Fínsko považujú vojenský útok na Irak za nelegálny. Vysoký predstaviteľ únie pre zahraničnú politiku Javier Solana vyjadril "frustráciu" nad tým, že medzinárodná diplomacia zlyhala pri riešení irackej krízy. Británia, Španielsko a Taliansko zasa plne podporujú postoj USA voči Bagdadu, kým Francúzsko a Nemecko s podporou Belgicka vedú medzinárodnú opozíciu proti vojenskej akcii.
V takejto atmosfére sa niesla aj utorková schôdzka ministrov zahraničných vecí EÚ. Britský minister zahraničia Jack Straw sa na nej nezúčastnil vôbec pre komplikovanú situáciu doma. Jeho francúzsky kolega Dominique de Villepin a nemecký Joschka Fisher sa v Bruseli zastavili na chvíľu pred odletom do New Yorku na zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. "Odmietame vojnu," stručne vysvetlil Fischer. "Sme naozaj v tragickej situácii. Na začiatku vojny, ktorú nepodporujem," dodal, akoby naznačoval, že diskusia šéfov diplomacií i tak nemá zmysel. Belgický minister zahraničia Louis Michel, jeden z najväčších kritikov vojny, reagoval na americké 48-hodinové ultimátum pre Saddáma Husajna rozhorčene. "Po všetkom úsilí, ktoré sme vyvinuli, nielen Belgicko, ale tiež Francúzsko, Nemecko, a predovšetkým po obrovskej mobilizácii miliónov ľudí na celom svete je sklamaním vedieť, že vojna je viac ako pravdepodobná," povedal.
Krajiny únie sa zhodujú len v jednom, a to je ochota poskytnúť Iraku povojnovú humanitárnu pomoc.

****
Odpočúvacie zariadenia v budove EÚ
V bruselskej budove Rady EÚ, kde sa konávajú zasadnutia ministrov a summity európskych lídrov, sa nedávno našli odpočúvacie zariadenia v miestnostiach, ktoré používajú delegácie Nemecka a Francúzska. Potvrdil to včera hovorca Rady EÚ.
"Môžem potvrdiť, že počas bežných inšpekcií sa našli odpočúvacie zariadenia, a netýka sa to len nemeckých a francúzskych miestností," povedal novinárom Dominique-Georges Marro, ktorý tak čiastočne potvrdil tvrdenie francúzskeho denníka Le Figaro. Podľa týchto novín stoja za špionážou Spojené štáty americké. Hovorca Rady EÚ informoval, že prebieha vyšetrovanie prípadu, v tejto etape však nemožno určiť, kto za odpočúvaním stojí. "Odsudzujeme toto odpočúvanie našich telefónov. Všetky podrobnosti sa vyšetrujú a očakávame výsledky tohto vyšetrovania," povedal na tlačovej konferencii grécky minister zahraničia Jorgos Papandreu, ktorého krajina momentálne predsedá EÚ. Grécky minister Papandreu odpočúvateľom odkázal, že sa nemusia uchyľovať k takýmto praktikám, pretože EÚ je transparentnou organizáciou a nemá čo skrývať. "Väčšina našich diskusií je verejná, naše dokumenty sú na internete," poznamenal.
Celá aféra je o to pikantnejšia, že vypukla len deň pred začiatkom summitu EÚ, ktorý sa bude konať práve v budove Rady EÚ.