V jej uskutočnení Ankare bránilo niekoľko faktorov, tým najzávažnejším boli nezhody so Spojenými štátmi. Povedal to dnes vysokopostavený turecký činiteľ, ktorý si však podľa agentúry AFP kvôli citlivosti oznámených správ neželal byť menovaný.

Turecké tanky zaisťujúce stovky peších povstaleckých bojovníkov vpadli v stredu na sýrske územie s cieľom ovládnuť oblasť mesta Džarábulus, ktorú predtým už po tri roky mali pod kontrolou jednotky takzvaného Islamského štátu (IS).

Spomínaný činiteľ povedal, že Spojené štáty predtým uskutočniteľnosť útoku spochybňovali. "Podľa ich základného argumentu nebol počet umiernených rebelov natoľko vysoký, aby stačil na obsadenie Džarábulusu a ďalších častí severnej Sýrie," povedal.

Ankara poskytla tento rok v marci Bielemu domu zoznam 1800 "umiernených" povstalcov s tým, že ich má v zálohe ešte ďalších 600.

Ďalšou prekážkou pre ofenzívu boli armádni dôstojníci, ktorí s ňou nesúhlasili a ktorí sa v polovici júla zúčastnili pokusu o štátny prevrat. Vysokopostavení armádni činitelia vraj uskutočneniu plánu bránili pod "falošnými zámienkami".

Tretím významným dôvodom pre zdržanie ofenzívy bola podľa zdroja diplomatická kríza medzi Tureckom a Ruskom, keď turecká stíhačka vlani nad sýrsko-tureckou hranicou zostrelila ruský bombardér.

Bolo totiž nemožné podniknúť pozemnú operáciu bez dostatočného leteckého krytia. To teraz zaisťujú prevažne americké vzdušné sily a vzťahy medzi Ankarou a Moskvou sú opäť priateľské.