Zákazky by mali byť zmrazené dovtedy, kým nezávislí pozorovatelia nevyšetria angažmán Saúdov v jemenskom konflikte.
Parlamentné komisia obviňujú Saudskú Arábiu, že riadnemu vyšetreniu svojich náletov v Jemene bráni. Britská vláda doteraz nevykonala žiadne vlastné skúmanie a nie je preto schopná rozhodnúť, či britskí zbrojári môžu v dodávkach zbraní Rijádu pokračovať.
Niektorí poslanci sa obávajú, že ak Londýn zákazky nestopne, počínanie Saudskej Arábie v Jemene tak legitimizuje.
Druhý najväčší vývozca zbraní na svete?
Proti zastaveniu dodávok sa naopak postavila Komisia pre posudzovanie zahraničných záležitostí, ktorú vedie konzervatívec Crispin Blunt, píše server The Guardian. Podľa jeho správy by o legálnosti zbraňových dodávok mal rozhodnúť súd. Od začiatku náletov v Jemene schválila Británia zbraňové zákazky do Saudskej Arábie vo výške 3,7 miliárd libier.
Vláda sa ešte pred pár týždňami chválila, že Británia sa podľa zákaziek uzavretých za posledných päť rokov stala druhým najväčším vývozcom zbraní na svete. Britský vládny úrad pre obchod a investície v materiáloch zverejnených serverom The Independent uvádza, že Veľká Británia od roku 2010 exportovala viac zbraní ako Rusko, Čína či Francúzsko. Väčším vývozcom za obdobie je údajne len Spojené štáty. "Spojené kráľovstvo je jedným z najúspešnejších armádnych exportérov, v celosvetovom rebríčku sa v tejto dekáde radí na druhú priečku. V Európe je jednotkou," píše sa v správe.
Podľa organizácie SIPRI, ktorá sa dlhodobo zaoberá monitorovaním medzinárodného obchodu so zbraňami, však na tom Británia zďaleka nie je tak dobre, ako tvrdia vládne dokumenty. Britská vláda totiž trochu čaruje s číslami a počíta s predbežne dohodnutou hodnotou zmlúv.
"SIPRI naproti tomu berie do úvahy iba zákazky, ktoré boli skutočne dodané, a to iba v prípade, že túto dodávku môže potvrdiť niekoľko nezávislých zdrojov," uviedla Aude Fleurantová zo SIPRI. Skutočný objem zákazky sa podľa nej často líši od čísel na dohodnutej zmluve.
Podľa Fleurantovej nie je samotná cena zákazky najdôležitejším faktorom, pretože dohoda často obsahuje aj položky ako výcvik či náhradné diely. SIPRI, ktorá je braná za hlavný zdroj údajov pre zostavovanie rebríčkov obchodu so zbraňami, preto používa indikátor TIV, ktorý zohľadňuje finančné aj strategickú hodnotu zákazky. Do úvahy berie iba skutočne dodané zbrane. Británia podľa tejto metodiky figuruje až na šiestom mieste a patria jej samotné štyri percentá trhu so zbraňami.
"Pokrytectvo britskej zahraničnej politiky"
Dve tretiny zákaziek schválených britskou vládou mieri na Blízky východ. Od roku 2010 Británia exportovala zbrane do 39 krajín, ktoré majú podľa organizácie Freedom House veľké medzery v dodržiavaní ľudských práv. Viac ako dve desiatky z nich sú tiež na obdobnom britskom zozname.
Licencie pre predaj zbraní vždy musia prejsť schvaľovacím procesom vlády. Tá tvrdí, že sa proti exportu do rozbúrených regiónov snaží bojovať. Zastavila napríklad povolenie na vývoz do Ruska a na Ukrajinu. Dlhodobo však ignoruje hlasy ochrancov ľudských práv a povoľuje export do krajín s represívnymi režimami ako Saudská Arábia či Jemen.
Podľa analýzy organizácie Campaign Against the Arms Trade (CAAT) benevolentná britská politika pri udeľovaní licencií umožnila export v hodnote 10 miliárd libier do krajín ako je Čína, Omán či Turkménsko. Zákazky za 7,9 miliárd libier putovali do krajín, ktoré má na čiernom zozname aj ministerstvo zahraničia.
Aký druh techniky do týchto štátov Británie vyváža? Do Saudskej Arábie napríklad v uplynulých rokoch smerovali bomby, rakety či stíhacie lietadlá. Do Bahrajnu a Turkménska zase putovali strelné zbrane a munícia.
Andrew Smith z CAAT pripomína, že Británia môže kvôli udržaniu dobrých obchodných vzťahov prehliadať porušovanie ľudských práv v krajinách, ako je Saudská Arábia.
"Tieto otrasné čísla ukazujú na pokrytectvo britskej zahraničnej politiky. Vláda nám tvrdí, že presadzuje dodržiavanie ľudských práv a demokraciu, zároveň ale podporuje najrepresívnejšie režimy na svete," myslí si Smith. Vlády týchto krajín si podľa neho nekupujú iba zbrane, ale politickú podporu a legitimitu. "Aká je pravdepodobnosť, že Británia vystúpi proti porušovaniu ľudských práv v týchto krajinách, keď z nich profituje?" Pýta sa Smith.
Východ Európy ako zásobáreň zbraní
Zbrane na Blízky východ pochopiteľne nepredáva iba Veľká Británia. Do tohto regiónu hojne vyváža tiež celé množstvo východoeurópskych a stredoeurópskych krajín vrátane Slovenska.
Tím reportérov z Balkánskej investigatívnej spravodajskej siete (BIRN) a Centra pre výskum korupcie a organizovaného zločinu (OCCRP) uvádza, že východoeurópske krajiny v uplynulých štyroch rokoch v tichosti schvaľovali predaj zbraní pre blízkovýchodné štáty.
Tisíce útočných pušiek, ako je napríklad AK-47, mínometných granátov, raketometov, protitankových zbraní i ťažkých guľometov smerovalo novou trasou najmä z Balkánu na Arabský polostrov a do krajín susediacich so Sýriou.
Novinári počas ročného vyšetrovania skúmali najmä informácie o vývoze zbraní, správy OSN, zmluvy o zbraniach, ale aj pohyby lietadiel. Píšu, že pritom odhalili spôsob, akým sa munícia z Bosny, Bulharska, Chorvátska, Česka, Čiernej Hory, Slovenska, Srbska a Rumunska dostáva na Blízky východ.
Od vypuknutia sýrskeho konfliktu v roku 2012 Bosna, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Čierna Hora, Slovensko, Srbsko a Rumunsko schválili vývoz zbraní a munície za 1,2 miliardy eur do krajín, ako je Saudská Arábia, Jordánsko , Spojené arabské emiráty a Turecko. Ide pritom o kľúčové trhy, ktoré zásobujú Sýriu a Jemen tiež zmietaný ozbrojeným konfliktom.