Odchádzajúci predseda Európskej komisie Romano Prodi raz porovnal spoluprácu Moskvy a Bruselu s "kaviárom a vodkou". "Rusko a EÚ sa navzájom dopĺňajú. Neviem, kto je kaviár a kto vodka, ale je to vývoj správnym smerom," konštatoval. Dohoda o štyroch spoločných priestoroch - ekonomickom, kultúrnom-právnom a vnútornej a vonkajšej bezpečnosti by bola podľa jeho predstáv nástrojom na dosiahnutie užšej spolupráce a podpísať ju mali predstavitelia oboch strán práve na summite, ktorý sa nekonal. Ak by sa však aj uskutočnil, dohoda je zatiaľ v takom štádiu, že by sa strategický dokument tak či tak nepodpisoval. "Rusko a Európska únia sa sotva stihnú dohodnúť do summitu," odcitovala agentúra Reuters minulý týždeň holandského ministra zahraničných vecí Bernarda Bota. Kým Brusel totiž trval na tom, aby boli všetky sféry zaradené do jedného balíku, chcela Moskva rokovať o každej oblasti osobitne. Tak by sa mohli odložiť na neskorší termín sporné body týkajúce sa oblasti právneho systému a vonkajšej bezpečnosti. Kritici tohto postupu však namietali, že témy, ako napríklad ľudské práva či zahraničná politika, nie sú druhoradé. Agentúra Reuters s odvolaním na text dokumentu napísala, že Moskva "systematicky odstraňovala z dohody body týkajúce sa demokratických princípov, ľudských práv, spolupráce pri riešení konfliktu v Moldavsku a na južnom Kaukaze či implementácie ruského záväzku o stiahnutí ruských jednotiek z Gruzínska". Podľa internetového servera Euobserver.com ruský prezident Vladimir Putin v októbri pohrozil, že bude kvôli sporu summit bojkotovať.
Zdá sa, že o "kaviári a vodke" nemôže byť v poslednom období ani reči. Európania majú výhrady proti zrušeniu gubernátorských volieb či kauze Jukosu a dezignovaná komisárka pre zahraničné vzťahy Benita Ferrerová-Waldnerová prisľúbila Moskve "otvorený a tvrdý dialóg". Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zasa úniu kritizoval za "benevolentný prístup k teroristom", ktorí sa "voľne promenádujú po Európe a s nevôľou vnímajú v Kremli aj európsku politiku susedstva. "Rusko má svoje záujmy, Európa má svoje záujmy. V našich vzájomných vzťahoch panujú nezhody, v prvom rade je to boj o sféry vplyvu vo východnej Európe a v postsovietskom priestore. Preto nie sme ochotní vyjsť jeden druhému v ústrety," komentoval situáciu pre týždenník Profil politológ Boris Šmeľov.
A sú tu aj iné evergreeny: tranzit cez ruskú enklávu Kaliningrad, ktorá ostala po rozšírení únie izolovaná od ruského územia, či otázka ruských menšín v pobaltských krajinách.
Za ústretový krok by bolo možné považovať ratifikáciu Kjótskeho protokolu. Hoci svoje pravdepodobne zohral výmenný obchod: Rusko pristúpilo na Kjóto a únia podporí vstup krajiny do WTO.
Napriek tomu, že únia jednotnú líniu pre Rusko nemá a Moskva tiež neprikladá Bruselu dôležitosť porovnateľnú s Washingtonom, netreba zabúdať na jedno: Európa je najdôležitejším obchodným partnerom Ruska a pripadá na ňu viac ako polovica zahraničného obchodu. A Európa bude ruské energonosiče ešte dlho potrebovať. "Problémy nevyriešime tým, že budeme Rusko izolovať, ale tým, že sa budeme snažiť rokovať," tvrdí Ferrerová-Waldnerová. Konfrontačný kurz nie je v záujme žiadnej strany.