Dvaja kandidáti, dva rôzne pohľady na množstvo tém. Demokratická kandidátka Hillary Clintonová je napríklad prívrženkyňou milionárskej dane a voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi vystupuje ostro.
Naopak, republikán Donald Trump aj na základe dlhoročného pohybu vo sfére podnikania vidí priestor skôr na znižovanie daní a k šéfovi Kremľa má pozitívny vzťah.
Občas sa však zhodnú. „V niektorých ekonomických témach majú podobné názory. Napríklad podobne vnímajú nevýhodnosť zmlúv ako TPP, respektíve TTIP,“ hovorí politológ Vladimír Dančišin.
Ekonomika:
Hillary Clintonová
Jedným z kľúčových bodov jej programu je zabránenie tomu, aby milionári a miliardári platili nižšiu sadzbu dane ako pracujúce rodiny strednej triedy. Ľudia, ktorí ročne zarobia aspoň milión dolárov (900-tisíc eur), by mali platiť 30-percentnú daň. Príjem nad päť miliónov bude zdaňovaný dodatočnou štvorpercentnou daňou. Tento krok by mal podľa nej do rozpočtu priniesť 150 miliárd dolárov (135 miliárd eur).
Donald Trump:
Kandidát republikánov je proti milionárskej dani a biznisový prístup má aj pri ostatných daniach. Znížil by korporátnu daň z 35 na 15 percent. Zároveň by zmenil aj počet daňových sadzieb pre fyzické osoby zo siedmich na tri a nízkopríjmové osoby by mali efektívnu daňovú sadzbu na úrovni nuly. Zároveň by zrušil aj 3,8-percentnú daň naviazanú na takzvanú Obamacare, čo je zdravotnícka reforma súčasného prezidenta.
Boj proti terorizmu:
Hillary Clintonová
Plánuje posilniť aj obranu na domácej pôde. Chce, aby ozbrojené zložky a tajné služby boli schopné útokom predísť. Zároveň navrhuje sprísniť zákony na kontrolu predaja zbraní a posilniť aj spoluprácu s európskymi tajnými službami. V internetovom priestore by chcela užšie spolurpacovať s technologickými spoločnosťami, ktoré by pomáhali v on-line boji proti džihádistickej propagande.
Donald Trump
Podporuje napríklad waterboarding, čo je technika mučenia, ktorá simuluje topenie a CIA ju využívala za éry Georgea Busha mladšieho. Podobne ako Clintonová chce spolupracovať s firmami v on-line prostredí. Zároveň navrhuje vytvoriť komisiu, ktorá by skúmala radikálny islam a robila v spoločnosti osvetu, identifikovala varovné signály radikalizácie a odhalila v spoločnosti siete, ktoré podporujú radikalizáciu.
Imigrácia:
Hillary Clintonová:
Kandidátka demokratov na funkciu prezidenta je za prijatie sýrskych utečencov. Plán Baracka Obamu na prijatie 10-tisíc migrantov považuje za realizovateľný, ale pod podmienkou, že všetci prejdú dôkladnou previerkou. Trumpovu rétoriku v tejto téme považuje za šokujúcu a jeho prejav je podľa nej nenávistný a neprijateľný.
Donald Trump:
Ak by sa republikánsky kandidát stal americkým prezidentom, na južnej hranici chce vybudovať obrovský múr, za ktorý by malo platiť Mexiko. V súčasnosti žije v USA takmer 12 miliónov nelegálnych mexických imigrantov, ktorých by Trump vyhostil. Rovnako by naložil aj s migrantmi zo Sýrie. Prichádzajúcich by vyberal na základe ich sebestačnosti.
Vzťahy s Ruskom:
Hillary Clintonová:
Podľa Clintonovej je politika ruského prezidenta Vladimira Putina agresívna a označuje ju za jednu z hlavných hrozieb, ktorým bude musieť čeliť budúci prezident USA. Neschvaľuje anexiu Krymu Ruskom. Napriek zlým vzťahom v súčasnosti sa v roku 2009 ešte ako šéfka americkej diplomacie pokúsila spolu s ministrom zahraničných vecí Ruska Sergejom Lavrovom o ich reštart.
Donald Trump
Putina vníma pozitívne. Vyjadril sa, že USA by mali uznať ruskú anexiu Krymu, ak by to poviedlo k zlepšeniu vzťahov dvoch veľmocí a silnejšej spolupráci v boji proti Islamskému štátu. O Trumpovi sa pozitívne vyjadril aj Putin, čo je podľa amerického miliardára prejavom dobrej vôle.