Politici minú desiatky miliónov eur ročne. Užívajú si luxusné hotely aj drahé letenky, píše server Politico. Niektoré diplomatické cesty pritom vedú do končín, ktoré majú s Úniou pramálo spoločné. Lietajúci európsky cirkus kritizuje aj časť europoslancov.
Dobrým príkladom prinajmenšom pochybného cestovania europoslancov môže byť októbrový výlet do Uruguaja. Letenky v najvyššej triede, luxusné ubytovanie. Cesta trvala len tri dni. Európsku kasu vyšla na pol milióna eur. Do juhoamerickej krajiny cestovalo 40 europoslancov a asi šesťdesiat poradcov a prekladateľov. Ich cieľom bolo zasadnutie Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia.
Čistá turistika
Nemecký europoslanec Markus Ferber vysvetlil, že cesta bola dôležitá kvôli nadviazaniu vzťahov s miestnymi zákonodarcami a upevneniu väzieb. Niektorí pracovníci Európskeho parlamentu však v ceste vidia niečo iné.
"Bola to čistá turistika," povedal jeden z nich serveru Politico. Svoje meno si neželal z pochopiteľných dôvodov zverejniť. "Nepotrebujeme posielať do Uruguaja 97 ľudí," myslí si ďalší zamestnanec parlamentu.
Väčšina ciest má neoddiskutovateľný prínos pri diplomatických rokovaniach naprieč členskými krajinami EÚ. Pri pohľade na zahraničné snahy europoslancov však nájdeme aj diskutabilné cestovné náklady. Vo februári tohto roka sa napríklad sedem členov Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vydalo na štvordňovú cestu do Indie.
"Tieto cesty sú dôležité pri budovaní vzťahov zastúpenia EÚ. Mali by sme sa však pýtať, či na tieto cesty musíme vysielať toľko ľudí. Delegácie majú bežne desať ľudí, členov záujmových skupín a prekladateľa. Mohli by sme ušetriť veľa peňazí," myslí si nemecký europoslanec za Stranu zelených Jan-Philipp Albrecht.
Rokovanie v tropickom raji
Príkladom môže byť minuloročná cesta 40 europoslancov na rokovania EÚ a Skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov, ktoré sa odohralo na ostrovoch Fidži. Letenka pre jedného zástupcu EÚ vyšla najmenej na 1 800 eur. Konferencia prebiehala v hoteli Grand Pacific, kde sa za jednu noc platí až 1 500 dolárov. V roku 2014 cesta na rovnaké rokovanie na ostrove Maurícius vyšla na 130 000 eur.
Server Politico uvádza, že Európsky parlament vydá na cestovné náklady svojich zamestnancov asi 66 miliónov eur ročne. Tento údaj pochádza z roku 2014. Dáta z minulého roka ešte stále nie sú k dispozícii. Do nákladov sú započítané cesty v rámci EÚ i do zahraničia. Patria sem aj náklady na pravidelné presúvanie medzi európskym parlamentom v Bruseli a Štrasburgu.
"Mali sme misie na Haiti alebo na Kube bez akejkoľvek konkrétnej stratégie. Na Haiti napríklad nemáme žiadne záujmy," posťažoval sa český europoslanec Tomáš Zdechovský.
Oprel sa do talianskych europoslancov, ktorí si podľa neho dlhé roky brali na zahraničné cesty i svojich asistentov. Príliš veľké tímy poradcov a prekladateľov na cestách kritizujú i ďalší europoslanci.
Cestovné náklady zamestnancov Európskeho parlamentu sú dlhodobo terčom kritiky. Vlani skupina novinárov apelovala na Európsky parlament, aby zverejnil detailné účty za cesty europoslancov. Zástupcovia inštitúcie to odmietli. Novinári sa preto sťažovali na Súdnom dvore Európskej únie.
"Príspevky europoslancom by mali byť utrácané výhradne na profesijné náklady, nie osobné výdavky. Pred ľuďmi by preto tieto výdavky nemali európske inštitúcie tajiť," vysvetľuje novinárka Anuška Delićová.
Generálny tajomník Európskeho parlamentu Klaus Welle za posledných osem rokov sprísnil podmienky čerpania peňazí na cesty europoslancov. Nesmú napríklad cestovať so svojimi asistentmi. Takzvaných pozorovacích misií pri voľbách sa nesmie zúčastniť viac ako sedem ľudí.
"Niektorí europoslanci pochádzajú z čias, kedy mohli cestovať v podstate bez obmedzenia. Tí, ktorí túto prácu robia už tridsať rokov, teraz vidia, že zlaté časy skončili," stojí v jednom z vyhlásení.
Na ceste medzi Bruselom a Štrasburgom
Samostatnou kapitolou v zbytočných výdavkoch Európskeho parlamentu je pravidelné pendlovanie medzi sídlami v Štrasburgu a v Bruseli. Podľa protokolu číslo šesť Zmluvy o EÚ je oficiálnym sídlom únie Štrasburg, kde sa musí konať aspoň dvanásť plenárnych zasadnutí za rok. Háčik je v tom, že tieto zasadnutia majú vo väčšine prípadov len štyri dni a ostatné rokovania parlamentu sa potom odohrávajú výlučne v Bruseli.
Každý mesiac sa musí z Bruselu do Štrasburgu presunúť do 15 tisíc ľudí. Do Francúzska totiž pochopiteľne necestujú len zákonodarcovia, ale aj asistenti, prekladatelia, novinári a celý rad ďalších zamestnancov parlamentu.
Ročné náklady na presun? Presnú sumu Európsky parlament neuvádza, hovorí sa však o astronomickej sume 200 až 220 miliónov eur.
"'Lietajúci európsky cirkus' sa stal jednoduchou symbolikou a karikatúrou fungovania európskych inštitúcií," uviedla pre iDNES.cz pred časom česká europoslankyňa Olga Sehnalová.
Presúvanie europoslancov v nasledujúcich rokoch len tak neskončí. Proti sa totiž stavia Francúzsko a Luxembursko. Zasadanie parlamentu v Štrasburgu je vec podporená platnými zmluvami a Francúzi preto nevidia jediný dôvod k zmene.