Vysoký, ľahko prešedivený muž v perfektne sediacom obleku nonšalantne rozpráva o pravidelných návštevách u bratanca svojej ženy v kompletne ekologickom hospodárstve vo Veľkej Británii. "Chceme sa tým inšpirovať a niečo podobné vybudovať aj v Rumunsku," povedal v rozhovore pre HN knieža Radu Hohehzollern-Veringen, manžel dcéry posledného rumunského kráľa Michala I. Oným bratancom nie je nikto iný než princ Charles.
Kráľovské rody z balkánskych krajín sa po páde komunizmu pokúšajú o návrat a prácu v prospech svojich krajín. Nie všade ich vítali s otvorenou náručou. Následník srbského trónu, princ Aleksander Karadjordjevič, sa narodil a vyrastal v Londýne. Na prvom zhromaždení svojich stúpencov po návrate do vlasti, keď do neho tisíce ľudí vkladali svoje nádeje, však prehovoril takou zlou srbštinou, že tým monarchické strany okamžite prišli o významnejšiu podporu.
Bulharská cár Simeon II. s návratom zo španielskeho a švajčiarskeho exilu dlho váhal. Nakoniec sa vrátil, vybudoval úspešnú populistickú politickú stranu, vyhral s ňou voľby, doviedol krajinu k členstvu v Severoatlantickej aliancii a teraz vedie rokovanie o vstupe do Európskej únie.
Rumunský kráľovský rod mal tiež zo začiatku rezervovaný vzťah k novým politickým štruktúram po páde Nicolasa Ceaucesca. Dokonca sa dlho nevedelo, či kráľ Michal I. dostane späť pas a niektoré majetky.

Vyslanec ľavicovej vlády
Od druhej polovice deväťdesiatych rokov sú však Michal a jeho rodina neoficiálnymi obhajcami rumunských záujmov vo svete -- a knieža Radu má od roku 2002 i oficiálne poverenie sociálne demokratickej vlády ako zvláštny reprezentant pre integráciu, spoluprácu a rozvoj.
"Nejde o to, či spolupracujem so socialistickou vládou alebo s inou. Pracujem v záujme Rumunska," obhajuje knieža, že ako šľachtic vlastne pracuje pre ľavicovú vládu. "Rod môjho svokra prišiel do Rumunska z Nemecka pred sto tridsiatimi rokmi a odvtedy obhajuje záujmy krajiny bez ohľadu na okolnosti. Veď napríklad bojovať proti Nemcom."
Podobne sú na tom aj Bulhari, ktorým veľmoci rovnako ako Rumunom dosadili na trón v 19. storočí tiež jeden z nemeckých kniežacích rodov.
Cár Simeon z rodu Saxe-Coburg musel utiecť ako deväťročný, i keď vládnuci cár po nástupe komunistov. Jeho rumunský protiklad Michal bol vyštvaný ako dvadsaťdvaročný kráľ, ktorý bol schopný postaviť sa proti fašistickej diktatúre a podporoval vojenské spojenectvo so Sovietskym zväzom.
Srbský kráľovský rod vznikol z radov domácich statkárov. Hlavnou charakteristikou novej šľachty bolo krvavé súperenie Karadjordjevičov s rodom Obrenovičovcov o kráľovský trón. Teraz princ Aleksander dostal späť niektoré paláce, ale jeho angažmán v prospech Srbska nie je také viditeľné ako jeho kolegov. "Simeon, s ktorým si často telefonujem, sa rozhodol pre veľmi aktívne zapojenie do politiky," hovorí knieža Radu. "Rodina môjho svokra sa rozhodla pre iný spôsob. Nechodíme ani voliť vo voľbách, aby sme si udržali nestrannosť. Hlasujeme iba v otázkach celonárodného charakteru, ako sú referendá."

Návrat do Európy
Vstup do Európskej únie, ktorý má Rumunsko naplánované na rok 2007, bude podľa kniežaťa Radua pre kráľa Michala návratom k normálnosti, nič výnimočné, ako to chápe väčšina Rumunov. "Z hľadiska histórie nášho rodu nie je rok 2007 dôležitým dátumom, ide nám o dlhodobý rozvoj a prosperitu celej Európy," tvrdí knieža Radu.
"Ľuďom, ako je môj svokor, nehovorte nič o ceste do Európy, oni sú Európania. Prababičkou môjho svokra bola britská kráľovná Viktoria, pradedom cár Mikuláš," vysvetľuje princ Radu postoj kráľa Michala, poslednej žijúcej hlavy štátu z čias druhej svetovej vojny, k ceste Rumunska do EÚ. "Ten človek velil armáde, ktorá oslobodzovala Európu, dostal vyznamenanie od Stalina i Trumana, hovoril s Churchillom a neposlúchol ho. Nie je to európsky osud?"