Pod záštitou Londýnskeho Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS) sa cez víkend stretli v Singapure desiatky politikov a odborníkov, ktorí sa zaoberajú bezpečnostnou problematikou, aby prvýkrát od 11. septembra spolu viedli dialóg. Malý ostrovný štát s prevládajúcou čínskou väčšinou, ktorý je obklopený množstvom malajzijských a indonézskych moslimov, sa po usporiadaní podobnej konferencie prejavil ako pomerne vhodné miesto. Keď sa rozoberá téma terorizmu, juhovýchodná Ázia si z dlhodobejšej perspektívy zaslúži zvýšenú pozornosť.
Samotná tragédia teroristických útokov na Spojené štáty a nasledujúci vývoj mali na tunajší región obrovský vplyv. Nečudo, veď juhovýchodná Ázia je domovom vyše 230 miliónov moslimov, pričom v samotnej Indonézii, ktorá je južným susedom Singapuru, žije najpočetnejšia skupina vyznávačov islamu na svete.
V posledných mesiacoch sa názory a pocity mnohých z nich vykryštalizovali, mnoho vecí sa dalo do pohybu. V Malajzii, Singapure, na Filipínach, ale aj v Indonézii bolo zatknutých niekoľko desiatok ľudí podozrivých z napojenia na Al-Kajdu Usáma bin Ládina. Radikalizácia niektorých miestnych islamských skupín robí zodpovedným politikom s globálnym rozhľadom vrásky na čele. Objavili sa opodstatnené obavy, aby sa juhovýchodná Ázia nestala novým domovom a tiež predĺženou rukou islamských fanatikov.
Ázijskí moslimovia mali vo svete až donedávna povesť miernych a tolerantných vyznávačov koránu. Prevažná väčšina z 200-miliónovej skupiny indonézskych moslimov napríklad predstavovala tzv. abangan, teda veriacich, ktorí prepojili islam s budhizmom, hinduizmom a ďalšími ázijskými náboženstvami. Ich hlavným charakteristickým znakom je, že v aplikácii islamu sú podstatne menej fundamentalistickí ako arabskí moslimovia na Strednom východe.
Avšak štúdia dobových fotografií, na ktorých sú zachytené moslimské ženy Malajského polostrova v polovici 20. storočia bez dnešných typických šatiek dokazuje, že tunajší islam prechádza zmenami už dlhší čas. Podľa dlhoročného premiéra Singapuru Lee Kuan Yewa sa tak dialo predovšetkým v priebehu posledných 30 rokov. V pozadí prvého impulzu stála ropná kríza z roku 1973, keď značne narástli ceny ropy a tiež aj príjmy hlavných exportérov v arabskom svete. Saudská Arábia začala v tom čase financovať v tunajšej oblasti výstavbu mešít, začala platiť moslimských učencov ulamá, ktorí sa zaoberajú teologickými, ale aj právnickými otázkami. Vďaka tomu začal do oblasti juhovýchodnej Ázie prenikať vahabitský islam. Druhou udalosťou, ktorá veľmi ovplyvnila vývoj miestneho islamu, bolo zvrhnutie iránskeho šacha v roku 1979 a následná islamská revolúcia v Iráne. Práve ona sa stala impulzom, že si moslimské ženy v juhovýchodnej Ázii začali zahaľovať vlasy do dlhých, aj keď pestrofarebných šatiek nazývaných tudung.
Najväčšia radikalizácia tunajších moslimov sa uskutočnila v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch v priebehu vojny v Afganistane, keď sa mnohí z nich dobrovoľne zúčastnili na tamojších bojoch.
Všetky spomínané udalosti mali za následok tichú, ale nebezpečnú evolúciu podoby islamu v juhovýchodnej Ázii. Tragédia 11. septembra tieto trendy iba urýchlila. Existujú domnienky, že Usáma bin Ládin rozhodil svoje siete v tunajšom regióne v deväťdesiatych rokoch. Infiltráciou svojich hrozných názorov zintenzívnil po máji 1996, keď sa presťahoval zo Sudánu do Afganistanu. Pod zástavou džihádu sa mu podarilo zjednotiť rozličné skupiny miestnych radikálov, ktorých dlhoročný boj proti západnej civilizácii odrazu dostal konkrétny rozmer. Napríklad zámerom činnosti organizácie Jemaah Islamiah (JI) bolo pôvodné vytvorenie islamskej Indonézie. Po tom, čo jej predstavitelia absolvovali výcvik v táboroch Al-Kajdy v Afganistane, svoje plány rozšírili. Teraz si kladú za cieľ vytvorenie veľkého islamského štátu, ktorý by vznikol z Malajzie, Indonézie, Južných Filipín a zo Singapuru.
Svetoví politici by nemali podobné ambície moslimských fanatikov ignorovať. Azda sa tak nestane. V úvode sa spomínaná konferencia zaoberala podobnými témami. Po udalostiach 11. septembra existuje nakoniec konsenzus, že vojna proti terorizmu si vyžaduje spoločné úsilie všetkých.