Desaťtisíce Rumunov vyrazili do ulíc a šesť západných krajín vyjadrilo obavy kvôli kroku rumunskej ľavicovej vlády, ktorá v utorok večer schválila dekriminalizáciu niektorých korupčných trestných činov vrátane určitých prípadov zneužitia úradu.
Milosť tak dostanú niektorí odsúdení politici, medzi ktorými zrejme bude aj predseda vládnych sociálnych demokratov Liviu Dragnea. Znepokojenie nad krokom Bukurešti dnes vyjadrila Európska komisia.
"Boj proti korupcii musí pokračovať, a nie byť zastavený. Posledné udalosti v Rumunsku sledujeme s veľkým znepokojením," uviedli podľa agentúry Reuters v spoločnom vyhlásení predseda a podpredseda EK Jean-Claude Juncker a Frans Timmermans.
Koniec protikorupčných reforiem?
Veľvyslanectvá Belgicka, Kanady, Francúzska, Nemecka, Holandska a Spojených štátov vyjadrili v spoločnom vyhlásení hlboké obavy "kvôli vládnym krokom ... ktoré ohrozujú pokrok Rumunska za posledných desať rokov, ako pokiaľ ide o existenciu právneho štátu, tak aj v súvislosti s bojom s korupciou ".
"Toto nariadenie ... môže podkopať povesť Rumunska v medzinárodnom spoločenstve a existuje riziko, že ovplyvní aj partnerstvo založené na spoločných hodnotách, ktoré sú hlavnými zásadami EÚ a NATO," dodali zastupiteľské úrady.
Vrchná rada sudcov a prokurátorov (CSM), ktorá dohliada na nestrannosť rumunskej justície, podala proti nariadeniu ústavnú sťažnosť.
Pred sídlom vlády v rumunskej metropole sa dnes podľa agentúry Reuters zišlo viac ako 130 tisíc ľudí, v celom Rumunsku sa potom počet demonštrantov odhaduje na štvrť milióna, čo krajina nezažila dlhé roky. "Zlodeji" a "zradcovia" skandoval dav v Bukurešti, ktorý sa dožadoval aj demisie kabinetu.
Ochrana vlastných radov
Schválené nariadenie, ku ktorému nie je nutný súhlas parlamentu a ktoré má čoskoro automaticky nadobudnúť účinnosť, zbavuje trestnosti niektoré doterajšie trestné činy, vrátane zneužitia úradu, ktoré nespôsobí väčšiu finančné škodu ako 200 000 lei (44 000 eur).
Vláda zároveň prijala návrh zákona, ktorý umožňuje upustiť od výkonu trestu väzenia u niektorých ďalších trestných činov. S týmto opatrením ale musí vysloviť súhlas zákonodarný zbor.
Potrebu prijať sporné nariadenie vláda ospravedlňovala nutnosťou uľaviť preplneným väzniciam. Experti ale poukazujú na to, že sa to skôr týka skutočnosti, že v poslednej dobe bolo odsúdených alebo je súdených za korupčné konanie množstvo aj sociálnodemokratických politikov.
Ťažiť z kontroverznej milosti môže aj vodca Sociálnodemokratickej strany (PSD) Dragnea, ktorý vlani dostal dvojročnú podmienku za zmanipulovanie volieb. Kvôli tomu sa po víťazstve svojej strany v decembrových voľbách nemohol stať premiérom.
Prezident podáva ústavnú sťažnosť
Rumunský prezident Klaus Ioahannis dnes oznámil, že podal na ústavnom súde proti tomuto nariadeniu sťažnosť. "Ide o zjavný ústavnoprávny konflikt medzi vládou a justičným systémom a parlamentom," uviedol Iohannis na tlačovej konferencii prenášanej televíziou. Súčasne s oznámením, že sa obrátil na ústavný súd, vyzval kabinet premiéra Sorina Grindeanua, aby kontroverzné opatrenie vzal späť.
Silnejúci nesúhlas s vládnym nariadením potvrdzuje dnešná demisia, ktorú podal minister obchodu Florin Jianu. Oznámil ju na svojom facebookovom účte, kde napísal, že ide o vec etiky. Uviedol, že rezignuje "nie kvôli svojej profesionálnej cti - moje svedomie je v tomto čisté -, ale kvôli svojmu dieťaťu". "Ako sa mu pozriem do očí a čo mu po rokoch poviem? Poviem mu, že jeho otec bol zbabelec a podporil činy, ktorým neveril ...?" napísal Jianu.
Rumunsko patrí v Európe k štátom s najrozšírenejšou korupciou, úplatky sa tam požadujú v štátnej správe aj v mnohých oblastiach verejného života. Snaha zastaviť zneužívanie úradov a iných výsadných postavení sa v posledných rokoch v Rumunsku viditeľne zintenzívnila. Špeciálna prokuratúra v uplynulých troch rokoch obžalovala takmer 2000 ľudí v prípadoch zneužitia postavenia, celková škoda podľa médií dosahuje v prepočte okolo 1 miliardy eur.