Za posledných päť rokov vypálila samotárska Severná Kórea skúšobne viac ako päťdesiat balistických rakiet a uskutočnila tri jadrové testy. Svetové veľmoci sú severokórejskou zbrojnou aktivitou znepokojené, nevedia však, ako krajinu prinútiť k "poslušnosti". Podľa odborníkov disponuje dostatočne silnými pákami iba Čína.
Tempo skúšok v KĽDR od roku 2014 výrazne akceleruje. To všetko v snahe urýchlene zdokonaliť ničivé technológie, lebo režim si je dobre vedomý faktu, že len intenzívne testovanie robí majstra. Naposledy koncom minulého týždňa vyskúšal Pchjongjang úplne novú raketu stredného doletu Pukguksong-2, vraj úspešne.
Svet i bezprostredných susedov Severnej Kórey teraz desí predstava, že všetkého schopný režim sa blíži k ovládnutiu tých najničivejších zbraní. Niektorí odborníci dokonca nevylučujú, že Pchjongjangu sa už podarilo vyvinúť dostatočne miniatúrnu jadrovú nálož, ktorá by sa dala umiestniť do hlavíc balistických rakiet.
Severná Kórea svojím posledným testom naštvala všetky veľmoci, Rusko a Čínu nevynímajúc. Znovu sme však počuli len bezzubé odsúdenia a volania po sprísnení sankcií. Tie však na Pchjongjang zjavne nezaberajú.
Čo teda ďalej? Existuje vôbec sila, ktorá by bola schopná Severnú Kóreu prinútiť, aby svoj krajne znepokojujúci zbrojný program ukončila? Mnohí politológovia sa viacmenej zhodujú, že niečo také by bez ťažko predstaviteľného vojnového konfliktu mohla dokázať jedine Čína. Najbližší spojenec Pchjongjangu, ktorý ho drží nad vodou. Ak by však naozaj chcela, dodávajú.
Je Čína impotentná, alebo nechce?
Niektorí experti naopak hovoria o čínskej impotencii vo vzťahu ku KĽDR. Usudzujú, že úloha Číny sa v tomto zmysle dosť preceňuje a že Peking v skutočnosti nemá také mocné páky, aby prinútil divokého suseda k poslušnosti. Podľa nich už dávno neplatí, že každý telefonát z Pekingu postaví Kim Čong-una do pozoru.
Tak ako to teda je? Aký silný vplyv Čína skutočne má na severokórejský režim? Pravda je, že Peking dnes zaujíma voči Pchjongjangu dosť schizofrenický postoj. Z množstva geopolitických dôvodov.
Ak by Čína vyhlásila vlastné sankcie, napríklad keby obmedzila energetickú a potravinovú pomoc Severnej Kórei, pozastavila spoločné hospodárske projekty, zakázala čínskym bankám a firmám s KĽDR obchodovať a sprísnila kontroly na spoločnej hranici, mohlo by to mať žiaduci efekt. Problém je, že Peking, hoci aj on dáva najavo hnev zo zbrojných skúšok, najskôr nechce ísť až tak na hranu.
KĽDR tvorí pre Peking potrebný nárazník oddeľujúci Čínu od Južnej Kórey, ktorá je blízkym spojencom USA. Čína sa na druhej strane obáva kolapsu severokórejského režimu, ktorý by podľa predpokladov vyvolal v susednej chudobnej krajine totálnu anarchiu a prinútil milióny Severokórejčanov k migrácii. Väčšina z nich by najskôr zamierila práve do Číny.
Prípadné zrútenie Severnej Kórey by navyše mohlo viesť k masívnejšej americkej vojenskej prítomnosti na severe Kórejského polostrova. Preto podľa analytikov nechce ríša stredu podnikať nič, čo by vládu Kim Čong-una mohlo nejako zásadnejšie rozkolísať.
To sú všetko dôvody, prečo pekinské vedenie každý nový zbrojný test Severnej Kórey, ktorý je v rozpore s rezolúciami OSN, verbálne ostro odsúdi, ale to je tak všetko.
Na vine sú USA a Južná Kórea
Príznačná bola pondelková reakcia Číny na poslednú raketovú skúšku KĽDR, podľa ktorej na tom majú značný podiel USA a Južná Kórea.
"Základnou príčinou severokórejských jadrových a raketových testov sú spory KĽDR s USA a Južnou Kóreou," vyhlásil hovorca čínskeho ministerstva zahraničia Keng Šuang a dodal, že Čína sa dlhodobo snaží Soul a Washington prinútiť, aby viedli s KĽDR dialóg. Podľa čínskeho denníka Global Times, ktorý vydáva vládnúca komunistická strana, je KĽDR rozhorčená, pretože "je predmetom tvrdých sankcií a pretože americká vojenská hrozba, ktorej čelí, vyzerá veľmi reálne".
Ak to zhrnieme: Kimova Severná Kórea iste nie je čínsky najobľúbenejší sused. Pre Peking však predstavuje diabla, ktorého pozná. Na rozdiel od diabla, ktorý ju skutočne nenechá spať - prítomnosť americkej armády na Kórejskom polostrove, teda kúsok od čínskych hraníc.
Základom severokórejskej doktríny je predstava, že len jadrové zbrane zaistia prežitie tamojšieho režimu. Ak by sa ich snáď mal Pchjongjang vzdať, bude žiadať zásadné garancie, a to od USA i Číny. Aj z toho vyplýva, že riešenie zamotaného problému severokórejských zbrojných programov nebude bez blízkej spolupráce oboch mocností možné.