Dávno zahojené jazvy vo vzťahoch Nemecka a Dánska sa podarilo oživiť Sörenovi Espersenovi z Dánskej ľudovej strany. Krajne pravicový politik vyhlásil, že hranicu s Nemeckom by mala tvoriť rieka Eider. To by znamenalo anexiu južného Šlezvicka, ktoré dnes patrí Nemecku.
Podpredseda dánskej populistickej strany oživil dve storočia starý spor v televíznom rozhovore pre stanicu DK4.
Pripomenul starý spor
"Prajeme si Dánsko, ktoré by siahalo až k Eideru," vyhlásil podľa Deutsche Welle politik, ktorý predsedá zahraničnému výboru dánskeho parlamentu. Apeloval tiež na dánsku menšinu v Šlezvicku-Holštajnsku, aby myšlienku zjednotenia so svojou starou vlasťou podporila.
Pripomenul tak spor, ktorého počiatky siahajú hlboko do 19. storočia. Keď Prusko a Rakúsko v roku 1864 porazili Dánsko, pripadlo celé Šlezvicko Prusku. Po prvej svetovej vojne potom miestni obyvatelia v referende rozhodli, že severné Šlezvicko bude súčasťou Dánska a južné Šlezvicko, ktoré od Holštajnska oddeľuje rieka Eider, zostane súčasťou Nemecka.
Toto riešenie zostalo v platnosti aj po druhej svetovej vojne, približne päťdesiattisícová dánska menšina žijúca predovšetkým okolo Flensburgu má dokonca politické zastúpenie v zemskom parlamente. Dlhoročný zmier narušil až Sörensen, ktorý vzkriesil dve storočia dánsky nárok, že všetky územia ležiace severne od rieky Eider by malo patriť Dánsku.
Šlezvickú otázku vyriešilo referendum v roku 1920. Od tej doby Severné Šlezvicko, čiže Južné Jutsko (sýto červená) patrí Dánsku, Južné Šlezvicko (hnedá) Nemecku.
Tankovú bitku nečakám
Dánska vláda jeho nacionalistické vízie nezdieľa. "Ako všetci vedia, toto nie je politikou Dánska ani dánskej vlády," vyhlásil šéf diplomacie Anders Samuelsen. "Je to nebezpečné zahrávanie si s dekádami starým zmierom na hraniciach, ktorý sme dosiahli po storočiach konfliktov medzi Nemeckom a Dánskom," podotkol Lars Harms, šéf Juhošlezvického volebného zhromaždenia, politickej strany dánskej menšiny v Nemecku.
Espersen potom cúvol a vyhlásil, že svoj kontroverzný výrok predniesol nadnesene. "Pohraničná spolupráca medzi Nemeckom a Dánskom je výborná. Spýtali sa ma, či by som chcel, aby Dánsko siahalo až k Eideru, a to by som si skutočne želal. To je jasné. Nepredpokladám však, že v Šlezvicku-Holštajnsku dôjde čoskoro k nejakej veľkej tankovej bitke," dodal.
Zároveň však upozornil, že hranice sa v priebehu dejín menia. "Hranice v Európe nebudú vždy také, ako ich poznáme dnes. História nás učí, že sa menia. Pozrite sa na Krym, Škótsko, Korziku a Katalánsko," dodal podpredseda druhej najväčšej strany v dánskom parlamente, ktorá presadzuje obmedzenie imigrácie, odmieta koncept multikulturalizmu a podporuje menšinovú vládu premiéra Larsa Lökkeho Rasmussena.