Volebný tím francúzskeho prezidentského kandidáta Emmanuela Macrona vykázal zo svojich akcií zástupcov ruskej agentúry Sputnik a ruskej televíznej stanice RT. Rusko štáb víťaza prvého kola prezidentských volieb obvinilo z diskriminácie, informoval britský denník The Guardian.
Tridsiatka redakcií francúzskych médií vrátane agentúry AFP dnes podpísala petíciu, v ktorej protestuje proti rozhodnutiu krajne pravicovej Národnej fronty (FN) Macronovej súperky Marine Le Penovej, že si vyberie novinárov, ktorí budú môcť počas predvolebnej kampane jej kandidátku sprevádzať.
Macronov hovorca médiá financované z ruského štátneho rozpočtu obvinil zo šírenia propagandy a falošných správ. "Metodické a systematické šírenie klamstiev - to je problém," povedal. Konkrétny príklad falošných správ zo strany ruských médií hovorca neuviedol.
Podľa denníka The Guardian ale napríklad vo februári Sputnik citoval proruského francúzskeho politika, ktorý Macrona označil za bábku amerických politických a finančných elít. V rozhovore sľúbil, že sa na svetlo sveta čoskoro dostanú škandalózne odhalenia o Macronovom súkromnom živote. Rozhovor bol jednou zo správ, ktoré Macrona donútili vyvrátiť špekulácie o svojom údajnom mimomanželskom homosexuálnom vzťahu.
Už vo februári z šírenia falošných správ o Macronovi Sputnik a televíziu RT obvinil generálny tajomník Macronovho politického hnutia Vpred! Richard Ferrand. Obe médiá zverejnili niekoľko správ, v ktorých tieto obvinenia odmietli.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová označila už vo štvrtok rozhodnutie Macronovho tímu za "poburujúce". Moskva ho považuje za "diskrimináciu ruských médií zo strany prezidentského kandidáta štátu, ktorý bol historicky ostražitý, pokiaľ išlo o slobodu slova".
Na zamietnutie akreditácie si na sociálnych sieťach sťažovala aj šéfredaktorka RT Margarita Simoňjanová: "Takto surovo končí sloboda slova v krajine, ktorá sa svojimi slobodami pýši viac, než sa pýši svojím camembertom a brie."
Rusko oficiálne nepodporilo žiadneho z kandidátov na francúzskeho prezidenta, výber prezidenta označilo za záležitosť francúzskeho ľudu. V marci ale prezident Vladimir Putin oficiálne prijal v Moskve terajšiu Macronovu súperku Marine Le Penovú. Odmietol vtedy, že by ich stretnutie bolo ruské zasahovanie do francúzskych prezidentských volieb.
Bezpečnostni experti tento týždeň informovali, že Macronov volebný štáb bol vystavený útokom hackerov napojených na Rusko. Hovorca strany Vpred! to potvrdil, žiadne dáta ale podľa neho neunikli.
Francúzske médiá medzitým protestujú proti rozhodnutiu krajne pravicovej Národnej fronty vybrať len určité médiá, ktorým umožní sprevádzať pred druhým kolom prezidentských volieb svoju bývalú predsedníčku Le Penovú. Okrem agentúry AFP príslušnú petíciu podpísali veľké televízne stanice TF1, France 2, France 24 a BFMTV, významné denníky Le Figaro, Le Monde či Libération a rádiá France Info a France Inter.
Macron sa s Le Penovou v druhom kole prezidentských volieb stretne 7. mája. Podľa aktuálneho predvolebného prieskumu by ju mal poraziť pomerom 60 ku 40 percentám hlasov, a stať sa tak francúzskym prezidentom.