Jeho úlohou teraz bude opäť spojiť dohromady rozhádaných spoluobčanov a získať pre svoje hnutie Vpred! vo francúzskom parlamente väčšinu.
Voľby zákonodarcov sa v politicky rozdrobenej krajine, v ktorej mnohí pre neho v druhom kole hlasovali so sebazaprením, aby zabránili úspechu krajne pravicovej Marine Le Penovej, budú konať v júni. Bez parlamentnej podpory by Macron nebol schopný ľahko presadiť kľúčové reformy.
Musí nájsť spojencov
Bývalý bankár a minister hospodárstva dosluhujúcej socialistickej vlády Macron chce priniesť nové liberálne recepty pre príliš zošnurované ekonomické prostredie, aby mohol vrátiť podnikom konkurencieschopnosť a znížiť nezamestnanosť, ktorú sa nedarí zraziť pod desať percent.
V zahraničnej politike sa hlási k tradičnému spojenectvu so Západom a k ďalšiemu budovaniu EÚ, v ktorej chce hlavne obmedziť podľa neho príliš zjavnú komparatívnu výhodu krajín strednej a východnej Európy, ktoré majú lacnejšiu pracovnú silu a nižšie dane.
Jeho hnutie Vpred!, ktoré je nové a v súčasnom zhromaždení nemá žiadneho zástupcu, by podľa agentúry OpinionWay mohlo v parlamente s 577 miestami obsadiť okolo 250 až 280 kresiel. Takže nie je isté, či dosiahne hoci len tesnú väčšinu.
Už pred voľbami Macrona teda čaká obrovský kus práce, pretože sa bude musieť zháňať po spojencoch naprieč politickým spektrom.
Núka sa liberálne krídlo socialistov
Pre začiatok upustil do sebavedomej požiadavky, že k jeho hnutiu sa môžu pripojiť len tí, ktorí opustia svoju pôvodnú stranu. Uľahčiť by tak mal rozhodovanie o prebehnutí zo strany socialistov, ktorých prezidentský kandidát skončil v prvom kole s hanebným 6,5 percentom hlasov a ktorých liberálne krídlo na čele s expremiérom Manuelom Vallsom ho v prezidentských voľbách podporilo.
Prepad Socialistickej strany na úroveň menšej okrajovej sily po nevalne hodnotenom pôsobení prezidenta Françoisa Hollanda avizujú aj prieskumy: podľa nich by mala - ak sa nerozpadne úplne - po dvojkolových voľbách získať v parlamente maximálne okolo 40 mandátov.
Loviť musí Macron aj vo vodách pravicových konzervatívcov, ktorí ťažko nesú vypadnutie svojho kandidáta Françoisa Fillona z prvého kola prezidentských volieb. Tretie miesto a necelých 20 percent hlasov pre neho znamenali politickú smrť a nástup predstaviteľa novej generácie Republikánov Françoisa Baroina, ktorý sa netají ambíciami stať sa premiérom.
V hre je aj kohabitácia
Jeho strana by však musela získať viac ako približne 200 až 210 mandátov, ktoré mu dávajú prieskumy, aby sa mohol presadiť v rámci takzvanej kohabitácie či spolužitia, keď prezident a premiér sú z iných politických strán.
Buď sa stane hlavnou opozíciou alebo by mohla uzavrieť koalíciu s hnutím Vpred!. To sa chce predviesť predovšetkým novými tvárami, ale tým pádom aj bez hlbších politických skúseností, čo nemusí na zvládnutie mocenských úloh však stačiť.
Júnové voľby zrejme zaženú opäť do ústrania v parlamentnej politike ďalšie dve hviezdy prezidentského boja, ktoré pritom dohromady zhromaždili v prvom kole viac ako 40 percent hlasov.
Národný front porazenej finalistky prezidentského duelu Marine Le Penovej by podľa prieskumov mal získať iba 15 až 25 mandátov, čo bude opäť výsledok dvojkolového systému, kedy sa proti krajnej pravici nakoniec zhromaždia voliči ostatných strán.
Podobný osud potom môže z rovnakých dôvodov postihnúť krajnú ľavicu Jeana-Luca Mélenchona. V parlamente by ľavicoví radikáli spojení s komunistami mali údajne obsadiť len najviac osem miest.