Len traja európski lídri mali tú česť, že dostali pozvánku od prezidenta Georgea W. Busha na ranč v Crawforde a letného sídla amerických prezidentov v Camp Davide. Po britskom premiérovi Tonym Blairovi a jeho španielskom kolegovi Josém Maríovi Aznarovi k nim od nedele patrí aj taliansky predseda vlády Silvio Berlusconi. Aj v prípade Berlusconiho pritom ide o prejav vďaky zo strany Washingtonu za podporu počas vojny v Iraku.
"Ďakujem za tvoje líderstvo, priateľstvo a tvoje múdre rady. A vitaj v Crawforde," týmito slovami privítal Bush svojho priateľa Berlusconiho. Niektorí analytici však tvrdia, že je v tom aj snaha ukázať, že Berlusconi má priamy vplyv na svetovú superveľmoc a má aj istú diplomatickú moc.
Berlusconi si v Spojených štátoch nenechal ujsť príležitosť a vyzval Európu a USA, aby rozvíjali kultúru jednoty a súdržnosti, a nie kultúru rozdeľovania. "Sebectvo, narcizmus a rozdeľovanie nikdy nezvíťazí," uviedol Berlusconi.
Za to Bush podporil Berlusconiho ako predsedu Európske únie. "Som rád, že premiér Berlusconi je teraz na čele Európskej únie a som presvedčený o tom, že počas jeho vedenia únie budú Európa a Amerika naďalej úspešne čeliť výzvam, ktoré sú pred nami," vyhlásil Bush.
Spojené štáty tak nepochybne pošteklili Európanov, ktorí kritizujú talianskeho premiéra za nedávne výroky v Európskom parlamente a tiež špekulujú o tom, či je človek s jeho minulosťou vhodný, aby stál na čele únie.
Berlusconi sa evidentne snažil vyhnúť diplomatickým problémom. Snažil sa dať najavo, že ide o návštevu premiéra v USA, a nie predsedu Európskej únie.
Obaja politici sa pritom zhodujú v zásadných zahraničných otázkach, najmä pokiaľ ide o riešenie irackej krízy či blízkovýchodný mierový proces. Podľa BBC bol dôvodom Berlusconiho návštevy lobing, aby sa blízkovýchodná mierová konferencia konala v Taliansku.
Kým Berlusconi v USA zbieral body, ministri zahraničných vecí malých krajín Európskej únie protestovali proti ukončeniu medzivládnej konferencie o návrhu európskej ústavy v decembri, s čím počíta Taliansko. Neukončenie rokovaní do decembra -- teda do skončenia talianskeho predsedníctva v únii -- by pre Rím znamenalo, že text európskej ústavy by sa nepodpisoval v Ríme, ale že by sa celý proces odohral v réžii nasledujúcej predsedníckej krajiny Írska.
Ministri zdôrazňovali, že dôležitejší ako čas ukončenia diskusie je kvalita. "Nemôžeme sa zaviazať k termínu, v ktorom musíme rokovania dokončiť. Musíme mať toľko času, koľko bude potrebné," vyhlásil fínsky minister Erkki Tuomioja.
"Musíme pracovať rýchlo, ale prvoradá je kvalita. Výsledky konventu nie sú stopercentné, pretože sa dosiahli pod časovým tlakom," pridala sa šéfka rakúskej diplomacie Benita Ferrerová-Waldnerová. Podobne sa vyjadrovali aj zástupcovia Slovenska, Poľska, Portugalska či Švédska.
Taliansko, Nemecko či Francúzsko chcú, naopak, ukončiť medzivládnu konferenciu ešte tento rok. Ústava má byť pritom podľa záverov júnového summitu v Solúne hotová niekoľko mesiacov pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2004.
Taliansky minister zahraničných vecí Franco Frattini celú situáciu komentoval slovami: "Európska únia má záväzok voči občanom. Musí prezentovať zmluvu pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré budú v júni budúceho roku." "Chceme dobrú ústavnú zmluvu, avšak nechceme stratiť ani jediný deň pri práci na tom, čo je dôležité," vyhlásil. Zmluva sa musí podpísať v máji alebo júni, kategoricky vyhlásil na tlačovej konferencii šéf talianskej diplomacie.