Európske židovské združenie dnes na konferencii v Budapešti predstavilo štúdiu miery tolerancie a rešpektu k Židom v 12 európskych krajinách s najväčšou židovskou menšinou.
Index má podľa svojich autorov za cieľ upozorniť vlády, kde majú najväčší priestor na zlepšenie podmienok pre židovský život, nie ich viniť z antisemitizmu. Najlepšie si podľa tohto indexu viedli Taliansko, Maďarsko a Dánsko.
Európski lídri sa podľa predsedu združenia Menachema Margolina často domnievajú, že riešením, ako podporiť židovský život v Európe, je usporiadať ďalšiu konferenciu o antisemitizme či budovať nové múzeá.
Rabín v tejto súvislosti poznamenal, že takéto kroky oceňuje, ale dodal, že to nerieši to, čo židovské komunity potrebujú z praktického hľadiska.
Kritériá posudzovania
Index tolerancie a rešpektu k Židom skúmal kritériá ako napríklad, či vlády majú rozpočet na bezpečnostné vybavenie pre židovské komunity, na židovskú kultúru, vzdelanie a synagógy.
Ďalej, či majú krajiny národného koordinátora na boj s antisemitizmom, či mapujú prípady antisemitských útokov a či je tam možné slobodne vykonávať rituálnu porážku jatočných zvierat či praktizovať náboženské obrady, ako je obriezka chlapcov. Ďalšou súčasťou indexu bolo, ako často tieto krajiny v OSN hlasovali v prospech Izraela.
Najvyššie skóre podľa indexu mali spomedzi 12 skúmaných európskych krajín s najpočetnejšou židovskou menšinou Taliansko, Maďarsko, Dánsko, Spojené kráľovstvo a Rakúsko.
Nasledovali Holandsko, Švédsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Poľsko a Belgicko.
Autori zároveň skúmali názory verejnosti na Židov a Izrael. Najlepšie si podľa ich zistení viedli Holandsko a Spojené kráľovstvo, najhoršie Maďarsko a Rakúsko. Aj v prípade posledných dvoch krajín sa však nadpolovičná väčšina stavala k Izraelu a Židom kladne.
Dvojdňová medzinárodná konferencia
O indexe plánujú židovskí lídri na konferencii v utorok hlasovať. Následne majú jeho autori v úmysle poslať vládam skúmaných krajín svoje závery a odporúčania.
Na dvojdňovej konferencii Európskeho židovského združenia, ktorej heslom je "sloboda života, sloboda od nenávisti, sloboda prospievať", prehovorili lídri rôznych európskych židovských komunít, maďarský vicepremiér, námestník gréckeho ministra vnútra alebo izraelský minister pre židovskú diaspóru, ktorý sa pripojil vzdialene, aby prehovoril o vzťahoch medzi Izraelom a židovskými komunitami v Európe a za jej hranicami.
Medzi diskutovanými témami bolo školstvo, podpora židovskej mládeže či boj s antisemitizmom na lokálnej úrovni. Maďarskí predstavitelia opakovane poukázali na skutočnosť, že v krajine s necelými desiatimi miliónmi obyvateľov žije početná židovská komunita.
Podľa vrchného rabína maďarskej zjednotenej židovskej kongregácie Šloma Kövesa tvoria Židia päť percent obyvateľov Budapešti, pričom počet Židov v Maďarsku presahuje 100 000, z ktorých asi 12 000 sú praktizujúci.