Donald Trump je americkým prezidentom niečo viac ako štyri mesiace a zatiaľ nemožno predpovedať, čo bude jeho prezidentovanie znamenať. Ale už teraz prinieslo zmenu: Trump postavil na hlavu naše predstavy o tom, čo USA predstavujú.
Žijeme vo svete, ktorý Spojené štáty vytvorili. Teraz ho likvidujú. Túto pochmúrnou skutočnosť nemôžeme prehliadať, napísal komentátor denníka Financial Times Martin Wolf.
Trumpov domáci program zodpovedá programu Republikánskej strany. Jeho cieľom je znížiť dane bohatým prostredníctvom zníženia výdavkov na chudobných.
Šialenstvo ako metóda
Analýza zákona nahradzujúceho zdravotníckou reformu Baracka Obamu, ktorú vykonal rozpočtový úrad Kongresu, je ohromujúca. Do roku 2026 sa znížia daňové príjmy zdravotníctva o 992 miliárd dolárov, ktoré zaplatia obmedzenie výdavkov na zdravotnícky program pre chudobných Medicaid o 1,1 bilióna dolárov. Podľa úradu sa počet nepoistených môže zvýšiť o 23 miliónov.
Návrhy na daňové reformy a výdavky idú rovnakým smerom. Návrh na budúci rok počíta so zvýšením výdavkov na obranu o 52 miliárd dolárov. Tie zaplatia veľké škrty inde. Patria sem škrty vo výške 13 miliárd dolárov (16 percent) na zdravotné a sociálne služby, o 12 miliárd dolárov (29 percent) menej do rozpočtu ministerstva zahraničia a deväť miliárd (14 percent) na vzdelanie. Diplomatickú kapacitu USA by to zdevastovalo.
Tvrdá sila a nízke dane: také sú americké priority za Donalda Trumpa. Sú to tiež tradičné republikánske priority. Politika rovnajúca sa ekonomickej vojne proti vlastným stúpencom sa zdá byť perverzná. Ale v tom šialenstve je metóda. Ako sa budú programy, na ktorých závisia chudobní belosi, obmedzovať, Trumpovi voliči budú zúfalejší. Povedie to k ešte väčšej polarizácii politiky. To je veľmi úspešný trik plutokratického populizmu.
Čo je teda doma nové?
Je to Trumpova osobnosť. Je v permanentnej vojne s realitou a tak aj s médiami a svojimi spravodajskými službami. Tlač a byrokracia sa držia dobre. Rovnako tak justičný systém. Ale zatiaľ sú to len prvé dni. Prezident je nedisciplinovaný a jeho administratíva chaotická. Za Trumpovej vlády môže veľký teroristický útok viesť k príklonu k autoritárstvu.
Významný je tiež Trumpov vplyv na samotnú ideu Západu. Západná aliancia je stále najväčším ekonomickým blokom a najväčším zdrojom vedeckých a obchodných vedomostí. Ale rozpadá sa. Nemecká kancelárka Angela Merkelová pripustila, že Európa sa už nemôže spoliehať na USA. Možno nebolo rozumné to hovoriť, ale rozhodne mala pravdu.
Zdá sa, že Trump dáva prednosť autokratom pred dnešnými Západoeurópanmi. Je vrelý voči prezidentom Turecka a Filipín, Recepovi Tayyipovi Erdoğanovi a Rodrigovi Dutertemu, nehovoriac o Vladimirovi Putinovi. Vyzerá, akoby mu nezáležalo na demokracii a ľudských právach. Ani sa nezdá byť oddaný princípom vzájomnej obrany Severoatlantickej aliancie.
Trumpovi priaznivci z radov "alternatívnej pravice" nevidia spor medzi demokraciami a despociami, ale spor medzi spoločenskými pokrokármi a globalistami, ktorými opovrhujú, a spoločenskými tradicionalistami a nacionalistami, ktorých podporujú. Pre nich sú západní Európania na zlej strane: sú to nepriatelia, nie priatelia.
Zbrane sú viac ako diplomacia
Západ asi nie je mŕtvy. Ale ako súbor krajín so spoločnými záujmami a hodnotami zomiera. Pozrime sa teraz na postavenie Západu a hlavne USA vo svete.
Vzostup Číny znížil ich ekonomickú a politickú váhu. Nedávna história neúspešných vojen a finančných kríz poškodila dôveryhodnosť ich vodcov. Výber Donalda Trumpa, muža, ktorý tak zjavne nemá prednosti, schopnosti, vedomosti a skúsenosti očakávané u prezidenta, ďalej poškodili atraktivitu demokratického systému.
Zdá sa, že Západ je hlboko rozdelený aj vnútorne. Po celom svete ľudia skúmajú budúcu úlohu USA. Zamýšľajú sa, či by nebolo múdrejšie priblížiť sa k Číne. Zdá sa, že Donaldovi Trumpovi by to nevadilo.
Dobrovoľne vystúpil z Transpacifického partnerstva, ktoré malo byť alternatívou k vedúcej úlohe Číny. Za Trumpa sa zdá, že USA opúšťajú koncepciu "mäkkej moci". Navrhovaný rozpočet ukazuje, že táto administratíva ju považuje za v podstate prázdnu: záleží na zbraniach, na diplomacii nie.
ž
"Mäkká sila" demokracie nie je, čo bývala. Z Donalda Trumpa urobila vodcu najdôležitejšej krajiny sveta. To nie je dobrá reklama. Ale vo svete je veľa v stávke. Sú tu tri veľké výzvy: prosperita, mier a spoločná obrana.
Odvrátiť najhoršie
Pokiaľ ide o to prvé, Trumpovu administratívu stále priťahuje myšlienka obmedzovania dovozu - aspoň v bilaterálnych vzťahoch. Protekcionistické štekanie sa zatiaľ zdá byť horšie ako skutočné uhryznutie. Globalizácia sa ale zastavila. Bez americkej podpory by to tak mohlo zostať.
Pokiaľ ide o mier, vyvstáva otázka, či môže byť kontrolovaný Trumpov inštinkt pre konflikt. Najväčšou výzvou je vzťah s Čínou. Donald Trump si zrejme myslí, že s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom sa dá rokovať. Možno sa mu páči autokracia.
Asi najviac depresívny dôsledok jeho vzostupu k moci sa prejavil na summite G7 v Taormine. Parížska dohoda o klíme z decembra 2015 nebola odpoveďou na túto výzvu, ale aspoň znamenala uznanie toho, že zmena klímy je reálnym a naliehavým nebezpečenstvom. Teraz je možno posledná šanca, ako odvrátiť najhoršie.
Sankcie voči USA
V zhode s mnohými republikánmi Donald Trump odmieta túto hrozbu uznať. Pre neho je nemožné pripustiť, že by mohla byť potrebná silná a koordinovaná vládna akcie. A tak odmieta akékoľvek ekologické limity.
Optimistické a sebavedomé Spojené štáty by túto výzvu prijali. Bohužiaľ, Donald Trump za tieto Spojené štáty nehovorí. Ak USA odstúpia od parížskej dohody, zvyšok sveta musí zvážiť sankcie.
Je možné hľadieť na prvé štyri mesiace prezidentovania ako na príbeh úspešnej kontroly. Je tiež možné sa pozerať na Trumpa ako na normálneho republikána.
Bohužiaľ, bežní republikáni majú škodlivé nápady a môže sa stať, že sa nepodarí Donalda Trumpa kontrolovať. Stále to ale vyzerá ako koniec svetového poriadku vedeného Spojenými štátmi.