Grécko zablokovalo v Európskej únii vyhlásenie, ktoré tradične odsudzuje porušovanie ľudských práv v Číne. Urobilo tak v uplynulom týždni pri príležitosti zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve, kde európska 28-čka kvôli odporu Atén nedospela k potrebnej jednomyseľnej dohode únijnej správy. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.
Podľa ľudskoprávnych medzinárodných organizácií Amnesty International a Human Rights Watch je to na pôde Rady OSN pre ľudské práva vôbec prvýkrát, čo EÚ nevydala tradičné vyhlásenie k porušovaniu ľudských práv vo svete, ktoré zverejňuje trikrát do roka. Grécko ale nie je prvé, kto tak učinil.
V minulosti Maďarsko
V minulosti už blokovalo kritiku stavu ľudských práv v Číne pod vládou prezidenta Si Ťin-pchinga Maďarsko, ktoré rovnako ako Grécko prijíma čínske ekonomické investície. Podľa únijných diplomatov rozhodnutie Atén podkopalo úsilie EÚ, ktorá v medzinárodnej politike propaguje slobodu slova a zákaz trestu smrti, sa postaviť čínskemu potláčaniu aktivistov a disidentov.
Nemenovaný činiteľ gréckeho ministerstva zahraničia podľa Reuters povedal, že Atény zablokovali vyhlásenie, pretože ich považujú za "nekonštruktívnu kritiku Číny" a dodal, že samostatné rokovania EÚ s Čínou mimo pôdy OSN sú lepšou cestou na diskusiu.
Mäkká sila
Podľa únijných diplomatov citovaných Reuters takýto krok spochybňuje účinnosť takzvanej mäkkej sily, ktorou EÚ kombináciou ekonomických a kultúrnych podnetov vyvíja tlak na iné štáty sveta, aby zlepšovali stav ľudských práv. Zvýrazňujú sa tým sporné väzby EÚ na Čínu, ktorá je druhým najväčším únijným obchodným partnerom.
Brusel uvítal podporu Pekingu v konflikte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý zmietol zo stola medzinárodnú dohodu o boji proti klimatickým zmenám a ktorý sa usiluje o obranu proti globalizácii ekonomiky ochranárskymi opatreniami. Zároveň sa ale snaží prinútiť čínsku vládu, aby zmiernila potieranie aktivít obhajcov ľudských práv a ďalších aktivistov.
Nečestný krok
"Bolo to prinajmenšom nečestné," reagoval nemenovaný únijný diplomat na grécky krok. Ten prišiel v rovnakú chvíľu, čo sa ministri financií krajín platiacich eurom dohodli v Luxemburgu na uvoľnení novej časti úveru z tretieho záchranného programu v hodnote 8,5 miliardy eur zo záchranného fondu eurozóny ESM.
Čínska prepravná spoločnosť COSCO získala vlani väčšinový podiel v najväčšom gréckom prístave Pireus. Za 51-percentný podiel zaplatila 280,5 milióna eur. Teraz sa Grécko chystá čiastočne sprivatizovať tiež prístav v Solúne na severe krajiny, ktorého trhová hodnota sa pohybuje okolo 200 miliónov eur.