Uhorková sezóna tvrdo dopadla aj na novinárov v Nemecku, jej obeťou sa najnovšie stal známy ľavicový spisovateľ a investigatívny reportér Günter Wallraff. Konzervatívny denník Die Welt, ktorý má naňho už dlhší čas nemierené, proti nemu rozpútal očierňovaciu kampaň. Wallraff sa v 70. rokoch preslávil tým, že prenikol ako redaktor do bulvárneho denníka Die Bild-Zeitung a odhalil drsné praktiky a klamstvá v ňom pracujúcich novinárov. Prípad sa potom dostal začiatkom 80. rokov až na stôl najvyššej súdnej inštancie NSR a Wallraff nakoniec zvíťazil. Tento ľavicový rebel je odvtedy vo "vizíre" vydavateľskej rodiny Axela Springera, do ktorej, ako inak, patrí aj Welt.
Ako zlomyseľne konštatuje Welt, nie je to prvýkrát, čo Wallraff čelí obvineniam zo spolupráce s východonemeckou spravodajskou službou Stasi. "Spisovateľ však vždy argumentoval, že podobné tvrdenia sa nedajú dokázať. Neexistuje o tom žiaden dokument. Tento chýbajúci článok sa nám však podarilo exkluzívne získať," píše pravicový denník. Wallraff mal aktívne spolupracovať so zahraničnou špionážou Ministerstva pre štátnu bezpečnosť NDR ako neoficiálny spolupracovník Wagner. V podkladoch získaných so Stasi má existovať jeho osobná karta pod číslom XV/485/68, je na nej jasne napísané jeho plné meno, dátum narodenia a registračné číslo, čo je však najdôležitejšie - ku karte je priložený aj osobný spis jeho aktivít pre tajnú službu komunistického režimu. "Nepoznám tento kartotékový záznam a so Stasi som vedome nespolupracoval. Stretával som sa iba s pracovníkmi štátneho archívu NDR," bránil sa na stránkach Weltu spisovateľ, to však novinárom nezabránilo, aby ho rozniesli na kopytách. Sám spisovateľ sa vyjadril, že za kauzou sú osobné dôvody a Welt tiež takýmto spôsobom chce vyplniť uhorkovú sezónu.
"Jeho úlohou až do decembra 1971 bolo dezinformovať," citoval Welt správu Hlavného úradu NDR pre propagandu z 25. novembra 1976. Dodáva, že Wallraff spolupracoval vedome a odvoláva sa na už spomínaný dokument: "V apríli 1968 sme mu navrhli spoluprácu, keď nám mohol v istej situácii operatívne pomôcť a zverbovali sme ho ako spolupracovníka." Ľavicový aktivista mal byť aktívny v študentskom hnutí, kde aj prostredníctvom časopisu Konkret rozširoval lži o údajnom západonemeckom nekonvenčnom zbrojnom programe. Všetky obvinenia sa neskôr pritom ukázali ako lži. Ako lakonicky uzatvára Welt: Tento zločin je už pritom premlčaný.
Wallraffove zistenia o cenzúre v denníku Bild pred štvrťtoročím viedli ku kľúčovému verdiktu spolkového ústavného súdu o slobode tlače. V rozhodnutí sa tiež uvádzalo, že "Wallraff dokázal zlé smerovanie nemeckej žurnalistiky a bolo vo verejnom záujme, aby sa o tom obyvateľstvo dozvedelo". Bild vtedy označoval Wallraffa nielen za komunistu, agenta východného Nemecka, no vylíčil ho takmer ako teroristu. Jeho kultová kniha o novinárovi Hansovi Esserovi (pod takýmto menom vystupoval v Bilde) sa stala nosným prameňom pre mnohé vedecké práce v oblasti nemeckej žurnalistiky, ale aj dôkazom cenzúry, obmedzovania slobody slova a klamstva v médiách z toho obdobia.
Či sú obvinenia na rozdiel od tých minulých založené na pravdivom základe, azda ukáže už blízka budúcnosť. Faktom však zostáva, že noviny vyšli s tvrdením bez toho, aby čo i len oslovili zodpovedné osoby úradu zaoberajúceho sa východonemeckou tajnou službou (tzv. Birthlerovej úrad), napísal ľavicový denník Die Tageszeitung. Ten totiž tieto obvinenia potvrdiť nemôže a nové správy o Wallraffových aktivitách nemá. Tageszeitung pritom cituje z iných záznamov Stasi, kde sa má uvádzať: "Wallraff sa nevyvinul ako sme si želali a nechce sa nechať viesť marxisticko-leninským smerom."