Dovolenku si môžu dopriať viacerí
Dve pätiny Slovákov nedokážu zaplatiť dovolenku mimo bydliska. Pred desaťročím to bola polovica.
Dve pätiny Slovákov nedokážu zaplatiť dovolenku mimo bydliska. Pred desaťročím to bola polovica.
Ekonóm Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied v rozhovore vysvetlil aj to, prečo sa môže zdať, že naši bohatí sú na tom horšie ako tí zahraniční.
Slovensko je podľa Eurostatu krajina s treťou najnižšou príjmovou nerovnosťou v Únii. Naša stredná vrstva patrí k najväčším.
Štatistiky skresľujú životnú úroveň na západe krajiny. No sú rozdielne náklady na život a „cépečkári“.
Štúdia skúma 50 ukazovateľov kvality života v 128 krajinách sveta.
Za socializmu bolo lepšie, lebo byty boli zadarmo a každý mal prácu.
Ceny mnohých výrobkov boli za bývalého režimu dotované. Najmä potravín, ale aj detského oblečenia.
Aj keď je dnes priemerná mzda vyššia ako 900 eur, menej ako priemer zarábajú zhruba tri pätiny Slovákov.
Keďže ceny boli za socializmu stanovené umelo, potraviny či bývanie boli dotované, ľudia sa tešili relatívne vysokej životnej úrovni.
Príjem určujúci, kto je chudobný, sa od 1. júla zmení. Ovplyvní to sociálne dávky aj zaťaženie pracujúcich.
Hospodárske štatistiky krajín môžu zavádzať, skresľujú ich bohaté regióny.
Kým v roku 1989 pracovali Slováci na bežný nákup potravín až 216 minút , dnes robia len 151 minút.
Slovensko určite nie je ideálnym miestom na život. Z celosvetového hľadiska však patrí medzi tie „lepšie“ krajiny.
Slovensko je v európskom rebríčku HDP na 18. až 19. mieste. V rámci európskej dvadsaťosmičky sme teda v našej životnej úrovni, meranej pomocou tohto ukazovateľa, medzi horšími.
Na chlieb si obyvatelia slovenskej metropoly zarobia pomalšie než u susedov.