Zreteľným potvrdením napredovania demokracie na tomto svetadiele je tohtoročný ázijský volebný maratón. Dobrý tucet volieb ovplyvní osudy miliardy ľudí, od Mongolska až po Srí Lanku, nech už ide o voľby parlamentné, prezidentské či komunálne. Dokonca i tam, kde ešte pred nedávnom krvavé zrážky k hlasovaniu voličov neodmysliteľne patrili - ako napr. v Indonézii - vládne dnes už počas volieb pokojná atmosféra. V nejednom prípade pritom ľud vládnucim silám vystavil nelichotivé svedectvo. Najpresvedčivejšie asi v Indii, kde porážka stihla hinduisticko-nacionalistické sily za ich politiku, ktorou krajinu rozdeľovali, nie stmeľovali. Podobný vývoj zaznamenala aj Malajzia a Indonézia. Oba tieto štáty sú moslimské; napriek tomu však voliči dali prednosť sekulárnym kandidátom, ktorí sľubovali koniec korupcie.
Indonézski voliči pôjdu v septembri k urnám znovu. Po prvýkrát v histórii sa bude prezident štátu voliť v priamych voľbách. Podľa všeobecného očakávania dobré šance na zvolenie má Susilo Bambang Judhojono - predovšetkým preto, že práve s jeho osobou sa spájajú nádeje miliónov ľudí na odstránenie korupcie, klientelistického kapitalizmu a teroru.
Prekvapujúci hladký prechod Indonézie na tretí najväčší demokraticky štát na svete zvyšuje tlak aj na ostatné prežívajúce autoritárske režimy. "Indonézia ukazuje, že voľby nemusia automaticky viesť k nepokojom a chaosu," hovorí Steven Gan, vydavateľ jediného opozičného denníka v Malajzii Malysiakini. "Dlhodobo sú diktatúry tak či onak nestabilnejšie ako demokracie," znie jeho úsudok. Podľa neho raz náhle skolabujú aj režimy v Číne, Vietname, Barme a KĽDR, podobne, ako sa to kedysi stalo Suhartovej Indonézii.
Stranícke kádre v Číne a vo Vietname sú si dobre vedomé nevyhnutnosti poskytnúť ľuďom vyšší životný štandard, ak sa chcú udržať pri moci. Tento tlak ich núti rozvíjať pragmatickejšiu hospodársku politiku so zrejmým politickým nebezpečenstvom. Zatiaľ bez náznakov zmien sa uberá vývoj iba v dvoch krajinách - v Barme s jej vojenskou juntou a v KĽDR.
Pochopiteľne, aj Ázia má ešte ďaleko k ideálnym pomerom. Robustná "civilná spoločnosť" sa ešte len musí vytvoriť. Napríklad na Filipínach sa nádeje spájajú s osobou prezidentky Glórie Macapagalovej Arroyovej, ktorá už vyhlásila, že uskutoční rozsiahle reformy. Táto ľudnatá krajina trpí už celé roky politickou i hospodárskou nestabilitou, keď skutočnú moc v krajine má niekoľko mocných rodín. Aj keď sa z času na čas vyskytnú aj prípady politickej regresie - ako v poslednom čase v Thajsku - je veľmi pravdepodobné, že demokratické tendencie sa budú aj v Ázii ďalej prehlbovať. (hn/gaf)