O svojej práci hovorí, že je svojím spôsobom aj istým druhom umenia a človek musí mať talent a predstavivosť. Priznáva sa, že sa neraz cíti bezmocný, keď vie, že pacient nemá nádej na prežitie. Napriek tomu sa jemu a jeho tímu podarilo zachrániť stovky pacientov s ťažkými následkami nielen ohňa. Popáleninový a rekonštrukčný chirurg profesor MUDr. JÁN KOLLER, PhD, (71) o sebe tvrdí, že je šťastný človek.

Na nemocničnom webe máte citát „Oheň nie je nič iné, iba otrok“. Je to vaše heslo?
Ignis nil nisi servus – používal ho ešte v Šaci môj prvý učiteľ a primár generál vo výslužbe doktor Šimko. Keď sme robili prvé konferencie na našom pracovisku v Košiciach, mali sme to ako motto.

Téma

​Obrazne povedané, oheň je dobrý sluha a zlý pán.
Tak, tak.

O popáleninovom oddelení sa hovorí, že je to najťažšie oddelenie. Dá sa na to vôbec zvyknúť, hoci človek má od toho profesionálny odstup?
Zvyknúť áno, ale z času na čas prídu prípady, keď človek nemá dobrý pocit. Takisto si musí uvedomiť, že tí ľudia strašne trpia. Nie je to ako keď si zlomíte nohu a bolí to pár dní a v sadre prestane. Tu ide o otvorené rany na niekoľko týždňov a mesiacov, a každý dotyk tej rany bolí, takže naozaj prežívajú strašné utrpenie. Mňa motivovalo to, že ak týmto ľuďom vieme pomôcť, tak by sme im mali pomôcť čo najlepšie, ako sa dá.

No bezmocnosť sa občas vyskytne.
Bezmocnosť áno, pretože sú také stavy, kde lekár od začiatku vidí, že pacient to nemôže prežiť, ale musí ho liečiť dovtedy, kým žije. Alebo aspoň zmierniť utrpenie, ktoré má.

Všetci sa s ohňom sa stretávame denne a vy sa s jeho následkami stretávate dosť často. Dalo by sa povedať, že väčšina popálenín je zbytočná, že boli spôsobené nepozornosťou?
Dá sa povedať, že je to tak, pretože ľudia, kým sa niečo nestane, neuvažujú dopredu, čo by sa mohlo stať. Prevencia je veľmi dôležitá a niektoré civilizovanejšie krajiny, nerád to hovorím, ale existujú, sa toho držia. Majú veľké preventívne kampane, pretože prevencia, hoci stojí nejaké prostriedky, dokáže ušetriť nielen veľa financií, ale aj utrpenie tých, ktorým sa to vďaka nej nestane.

Ale veď v zamestnaní mávame pravidelné školenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci...
Lenže momentálne väčšina úrazov nie je pracovných. Počet pracovných úrazov totiž každý rok klesá, pretože sa sprísňujú bezpečnostné opatrenia, a je to aj tým, že na Slovensku máme oveľa menej ťažkého priemyslu a rizikových pracovísk než v minulosti. Na druhej strane, v domácnostiach sa dosť rozmohli práce s ohňom, napríklad, keď začneme od grilovačiek, kde sú úrazy pomerne časté najmä v súvislosti s alkoholom. Pri alkohole klesá ostražitosť, klesá pohotovosť sa brániť a niektoré úrazy sú naozaj tragické. Ak sa niekto opije do nemoty, zapáli si cigaretu v posteli a začne horieť, tak kým sa zobudí, už zhorí.

Takže ak je vonku krajšie počasie a ľudia opekajú, máte viac pacientov?
Je to striedavé, pretože keď je chladno a zima, stáva sa veľa úrazov pri podkurovaní. Mnohí si neuvedomujú, že ak im to nechce horieť a prilejú tam benzín alebo nejakú horľavinu, potom to horí naozaj a oni na to často doplatia. Sú to všetko rizikové práce, napríklad v kuchyni. Najmä pri detských úrazoch by mala byť prevencia na sto percent, pretože väčšina vzniká následkom nedbalosti alebo nepozornosti tých,...