Slovensko je pre utečencov len tranzitnou krajinou, o azyl v našej krajine obvykle nemajú záujem. Väčšinou sa chcú dostať do Nemecka, Veľkej Británie či Francúzska, kde už žijú ich komunity, často celé rodiny.

Ani Slováci nemajú veľkú chuť ich tu vítať s otvorenou náručou. Prečo nešťastné slovo migrant vyvoláva najmä negatívne emócie? Majú Slováci voči migrantom predsudky? Sme ochotní sa ich vzdať? O čom vypovedá prípad Ghaziu, ktorý zaskočil Nemecko a obletel Európu?

HN

​Jeden muž a štyri ženy
Keď sa pred niekoľkými rokmi dala do pohybu obrovská a nekontrolovateľná vlna státisícov ľudí, ktorí začali utekať najprv najmä zo Sýrie, Európa zostala dokonale zaskočená. Nastal chaos, ktorý v istom zmysle trvá doteraz, len je viac učesaný. Ak sa k tomu pridá ešte krvavý terorizmus, páchaný pod zámienkou moslimského náboženstva, ktorý ako kyselina rozleptáva štandardné európske istoty, rozpaky či rovno odpor sú pochopiteľnou reakciou ľudí.

Prirodzené je aj to, že najlepšie si zapamätáme extrémy. Vlastne to platí vo všeobecnosti. Čokoľvek, čo vybočí z obvyklých koľají, čo je iné, má väčšiu šancu získať si našu pozornosť.

Podobne ako prípad, ktorý sa vlani prehnal médiami ako piesková smršť z blízkovýchodnej púšte. Pre našinca je príbeh 49-ročného sýrskeho utečenca Ghaziu, ktorý má štyri ženy a 23 detí, takmer neuveriteľný. Ghazia a jeho veľká rodina opustili krajinu v roku 2015, doma vlastnil autodielňu a prenajímal vozidlá. Jeho biznis celkom prosperoval a nikdy nemal problém uživiť štyri manželky a 23 potomkov.

Po príchode do Nemecka si Ghazia musel zo svojich štyroch žien vybrať len jednu, ktorá sa stala jeho jedinou právoplatnou manželkou. V Európe, samozrejme, mnohoženstvo, ktoré je v moslimských krajinách bežné, oficiálne nie je možné a je považované za polygamiu. Ghazia si teda vybral Twasif, s ktorou má päť detí. Štát im pridelil bývanie a vymeral dávky. Zvyšné tri ženy sa stali podľa zákona slobodnými matkami a podelili si starostlivosť o ďalších sedemnásť nezaopatrených detí, keďže jed...