Miestami to môže pripomínať obchod s ľuďmi, ale aké je skutočné zákulisie? KAROL CSONTÓ (42) patrí k najúspešnejším svetovým agentom, jeho bratislavská agentúra Stars & Friends zastupuje aj množstvo slovenských reprezentantov.

Téma

​

Obrovské sumy, aké dávajú kluby za hráčov, sa laikom môžu zdať až absurdné, za jedného futbalistu sú ochotné zaplatiť aj 200 miliónov eur. Má tento obchod niekde limit?
Nemá. Keď francúzsky klub Paris Saint Germain chcel brazílskeho hráča Neymara a mal rozpočet miliardu eur, tak neriešil, či za neho zaplatil 220 miliónov eur. Jednoducho hráča chceli, hráč chcel takisto prestúpiť, ale mal zmluvu s predchádzajúcim klubom FC Barcelona. Preto Paris Saint Germain zaplatil Barcelone požadovanú sumu, aby ho získal. Veľa ľudí sa pri tých čiastkach chytá za hlavu, ale ja prestupovým sumám rozumiem.

Čo tým myslíte, že sumám rozumiete?
Paris Saint Germain si s Neymarom kúpil prestíž a čo bude o dva-tri roky, je jedno, ich nezabije, že zaplatili toľko peňazí. Druhá vec je, že futbal má špecifikum, lebo hráčovi sa o štyri roky skončí zmluva a môže ísť inde zadarmo. Keď si vy kúpite dom, o štyri roky ho viete predať za vyššiu hodnotu, ale hráča o štyri roky drahšie nepredajú, lebo bude zadarmo, skončí sa mu zmluva a môže odísť. Hráč nie je majetok klubu, je najatý človek, ktorý za klub hrá. Ak za neho chce klub zinkasovať nejakú sumu, musí ho predať predtým, ako uplynie zmluva, aby aspoň niečo klub dostal naspäť.

Prípadne, ak má hráč záujem ostať a klub to takisto chce, môže predĺžiť zmluvu.
Tak. Je to veľmi atraktívny biznis a pre ľudí často nepochopiteľný. Ľudia sa často pýtajú, že prečo nepočkať dva roky na skončenie zmluvy a potom by bol hráč zadarmo. Ale to je trh, ak má klub veľa peňazí a chce najlepšieho hráča, kúpi si ho hneď. Klubom ako Manchester City, Real Madrid a podobným je jedno, či stojí desať miliónov alebo sto miliónov.

Existuje prípad futbalového podvodníka, ktorý nikdy nehral futbal, ale dokázal oklamať profesionálne tímy tak, že s ním podpísali zmluvy a platili ho. Je také niečo dnes ešte možné?
Bol taký človek, vytvoril si množstvo priateľov medzi futbalistami, tímami a predstieral, že je hráč. Nikdy ním nebol a keď s mužstvom podpísal zmluvu, začal predstierať zranenie, stále mal nejaké problémy a tak nemusel ísť trénovať a neukázalo sa, že je podvodník. Prasklo to až neskôr. Bola to dávna minulosť a výnimka jedna z milióna, v súčasnosti už nič podobné nie je možné, lebo vďaka internetu je veľa možností si o futbalistoch všetko overiť.

Hráči sú zanalyzovaní tak, že podvodník podobného druhu sa už nevyskytne?
Nevyskytne. Pred 15 rokmi sme my agenti ešte písali životopisy hráčov, koľko zápasov odohrali, koľko gólov dali, nahrávali sme DVD-čka, ako hrajú, a posielali sme ich do klubov, ktoré by mohli mať o hráča záujem. Internetizácia prácu tak urýchlila, že všetky údaje o hráčoch si kluby vedia zistiť okamžite vrátane detailov, koľko minút v ktorom zápase hráč odohral, koľko mal dotykov s loptou, koľko nabehal. Všetky zápasy sú nahraté na špecializovaných serveroch, čiže 24 hodín po zápase si klub môže pozrieť hociktorého hráča na svete, o ktorého by mal záujem. Systém dokonca postrihá ofenzívne a defenzívne úlohy hráčov. Všetky nedorozumenia a podvody sa obmedzili na minimum.

Počítačové systémy uľahčili prácu futbalovým agentom a manažérom klubov?
Urýchlili sa procesy. Predtým prišla klubu informácia o nejakom hráčovi, že toho a toho by sa oplatilo sledovať a treba poslať skautov, aby ho videli naživo. V súčasnosti ešte predtým, ako pošlú skautov, môžu vidieť na inter...