Pár mesiacov pred svojou tragickou smrťou v roku 1992 Alexander Dubček, symbol Pražskej jari roku 1968 vpustil do svojho súkromia televízny štáb a vznikol unikátny dokumentárny film. Pre týždenník Téma teraz jeho režisér Dušan Trančík porozprával jedinečné zážitky z filmovania.

​Režisér v tom čase nemohol tušiť, že nakrúca asi poslednú Dubčekovu spoveď. Aký bol v roku 1991, v tom čase už sedemdesiatnik Alexander Dubček? Zatrpknutý? Hrdý? Ešte stále človek veriaci komunistickým ideálom s ľudskou tvárou? „ Keď som sa ho opýtal na Leonida Brežneva, nepovedal nič, lebo to bol zdvorilý človek“, spomína režisér Trančík.

V jednom momente sa Dubček pri nakrúcaní rozplakal. „Dnes by som túto scénu z filmu vystrihol“, tvrdí v rozhovore známy režisér.

Prečo? A čo doviedlo Alexandra Dubčeka k slzám?

Celý rozhovor o unikátnom nakrúcaní s legendárnou postavou prelomového roku 1968 si prečítate v najnovšom vydaní týždenníka Téma.