StoryEditor

Začiatok konca ropnej éry. Ako obrovské peniaze zmenia svet

13.05.2018, 00:00
Súboj spaľovacích áut a elektromobilov je aj súbojom regiónov, producentov ropy, elektriny. Lenže nejde iba o dopravu, energia v súčasnosti rozkolísava svet do takej miery, že nevieme odhadnúť dôsledky. Slovenský odborník na energetiku KAREL HIRMAN (47) hovorí, čo to môže znamenať pre nás. Bude mať raz každé mesto vlastnú elektráreň? Budeme elektrinu čoraz viac získavať zo slnka, z vody? Bude drahšia alebo lacnejšia? Budeme spotrebúvať menej ropy? A ako zareagujú ropné veľmoci?

Prichádza nástup elektromobility, existujú čoraz lepšie systémy na získavanie energie z vetra, zo slnka, z vody. Čo to urobí so svetom?
Sme na začiatku konca ropnej éry napriek tomu, že ropy je veľa.

Téma

V minulosti sa už niekoľkokrát hovorilo o konci ropnej éry, ale bolo to skôr v súvislosti s klesajúcimi zásobami.
Koniec ropnej éry určite nebude preto, že nebude dosť ropy. Ani doba kamenná alebo železná sa neskončili kvôli nedostatku kameňa alebo železa. Jej bude dosť a keby sme hovorili o uhľovodíkoch ako celku, tak napríklad zemného plynu je v zemskej kôre alebo na dne morí v podobe uhľohydrátov veľmi veľa. Nedostatok určite nehrozí, problém je hlavne ekologický. Nielenže pri spotrebúvaní ropy vypúšťame do ovzdušia oxid uhličitý, ale aj ťažba ide do ekologicky citlivejších oblastí. Ďalší faktor je ekonomický a bezpečnostný. Geopolitika a vplyv ropy na bezpečnosť štátov a celých regiónov je veľmi výrazný faktor.

Je to tak, že tí, čo majú dostatok ropy a exportujú ju, cítia, že majú prevahu?
Niekedy áno, ale ropa môže byť aj prekliatie. Typický príklad je Venezuela, štát, ktorý bol v Južnej Amerike roky jedným z najstabilnejších, najprosperujúcejších a najdemokratickejších. Po roku 1999 sa k moci dostal Hugo Chávez a zhodou okolností sa začal vo svete ropný boom, cena ropy začala po roku 2000 prudko stúpať. Venezuelu doslova zasypal dážď petrodolárov a krajina z toho „zblbla“, úplne sa zrútila.

Sú aj ďalšie také krajiny?
Podobný príklad bol Sovietsky zväz a potom Rusko, ktoré boli vždy závislé od cien ropy a zemného plynu. Sovietsky zväz sa začal rozpadávať v druhej polovici osemdesiatych rokov, keď cena ropy prudko klesla, takže štát už nemal peniaze na pokrývanie zbrojných a ekonomických výdavkov. Na konci Jeľcinovej éry sa v roku 1998 cena ropy prepadla na 10 dolárov za barel a Rusko zdefaultovalo, bolo platobne neschopné, skrachovalo, čo však nebola primárne len vina Jeľcina.

Bolo to preto, že Rusko je závislé od príjmov z ropy?
Aj. Keď nastúpil Putin, mal ohromné šťastie, že cena ropy vtedy začala prudko stúpať. V roku 1998 stál barel 10 dolárov, o desať rokov neskôr 147 dolárov. Potom sa cena znížila, až sa zrútila v dôsledku zmien na trhoch na 30 dolárov, teraz ju máme za niečo vyše 70 dolárov. Kľúčoví producenti vrátane Ruska sa dohodli na obmedzení ťažby, stabilizovali trh, čím cena mierne rastie. Ale aj z toho vidieť, že vplyv cien ropy na ekonomiky týchto štátov je úplne životný. Je málo krajín na svete, ktoré sú vývozcovia ropy a zároveň s tým nemajú problémy.

Ktoré to sú?
Svetlou výnimkou sú Nórsko, Kanada a do istej miery Austrália, ktoré sa udržali na vysokej úrovni bez toho, aby ich kolísanie cien ropy postihlo.

Hovorili ste o začiatku konca ropnej éry. Čo to znamená?
To, že ropu a uhlie, čiže fosílne palivá, začínajú nahrádzať v produkcii energií iné druhy surovín a iné druhy zdrojov.

Myslíte to, že napríklad Portugalsko dokáže až 103 percent spotreby elektrickej energie vyrobiť z obnoviteľných zdrojov, čiže z vetra, zo slnka a z vody?
Taký mali zatiaľ len jeden mesiac, február tohto roku. Vtedy vyrobili z obnoviteľných zdrojov viac elektriny, ako vedia spotrebovať. Ale áno, myslím aj to. Nemecko alebo Británia mali vlani niektoré týždne, keď vyše 70 percent spotrebovanej elektriny vyrábali hlavne z vetra a zo slnka. A výstavba nových veterných parkov a produkcia elektriny z nich je už lacnejšia ako pri uhoľných zdrojoch. To je naozaj začiatok konca fosílnej éry. Tieto krajiny ukazujú, že už sú schopné pokryť veľkú časť spotreby inak. Sú v tom však zatiaľ veľké výkyvy, máme aj negatívne skúsenosti.

Aké?
Minulú zimu v dôsledku nepriaznivých poveternostných okolností takmer prestal fúkať v Severnom mori vietor, slnečného svitu bolo v zime málo, tak obnoviteľné zdroje dodávali do siete málo elektriny. Preto mala sieť v Nemecku a okolitých krajinách veľký problém, na podobné situácie sú ešte stále potrebné klasické elektrárne na uhlie, zemný plyn.

Možno už prichádza riešenie. Americký podnikateľ Elon Musk buduje obrovské batérie, v ktorých sa bude dať skladovať elektrická energia, aj keď zrejme to nepokryje potreby veľkéh...

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
01 - Modified: 2024-04-23 13:21:11 - Feat.: - Title: Nový šéf SPP pre HN: Zmluva s Gazpromom je výhodná, ak by nám zastavili plyn, minieme o 140 miliónov eur viac 02 - Modified: 2024-04-21 11:09:44 - Feat.: - Title: Ceny ropy koncom týždňa vzrástli, za celý týždeň však klesli najviac od februára 03 - Modified: 2024-04-19 14:06:33 - Feat.: - Title: Ceny ropy vymazali zisky a klesajú po tom, ako Teherán bagatelizoval útok Izraela 04 - Modified: 2024-04-19 17:23:00 - Feat.: - Title: Situácia s top palivom sa zhoršuje. Plyn je najdrahší od januára, prekvapivo za tým netreba hľadať Putina 05 - Modified: 2024-04-19 12:19:54 - Feat.: - Title: Izraelský protiútok zasiahol ceny ropy. No analytik upozorňuje: „Vlk sa nažral, no koza zostala celá“
menuLevel = 1, menuRoute = tema, menuAlias = tema, menuRouteLevel0 = tema, homepage = false
23. apríl 2024 19:15