Niekedy nám v ňom vŕzga, lúpe či škrípe a tieto problémy sa môžu skončiť až operáciou, alebo dokonca aj protézou. „Často za to môže stres,“ tvrdí MUDr. VLADIMÍR MACHOŇ (45), odborný asistent na oddelení maxilofaciálnej (ústnej, čeľustnej a tvárovej) chirurgie Stomatologickej kliniky 1. LF UK a VFN v Prahe.

Téma

​Čím to je, že čeľustní chirurgovia majú v ambulanciách stále plno ľudí?
Pacientov je skutočne veľa. Možno je to fenomén posledných rokov. Jeden z etiologických (etiológia je náuka o príčinách a pôvode choroby, pozn. red.) faktorov vzniku porúch čeľustného kĺbu je totiž stres. Doba je čím ďalej viac stresujúca a je jasné, že pacienti budú neustále pribúdať.

Prečo je stres spúšťačom problémov s čeľustným kĺbom?
Máte ľudí, ktorí, keď sú v strese, tak sa vykričia. To je zlé pre ich okolie, ale lepšie pre čeľustný kĺb. A potom je druhá skupina ľudí, ktorí sú viac introvertní a stres nesú v sebe. A u takého človeka je jednou z kompenzácií stresu zatínanie zubov či posúvanie čeľuste do pozícií, ktoré nie sú fyziologické. Niekto ju vysúva, niekto dáva do boku. Tým sa kĺb preťažuje a môže vznikať jeho porucha.

Je teda prevenciou nezatínať zuby?
V Spojených štátoch bežne praktizujú lístočkovú metódu, keď majú na rôznych miestach v byte na papierikoch napísané – Nezatínaj zuby. Ide o uvedomovanie si stresu. V tom sa doba veľa mení. Keď som s problematikou čeľustného kĺbu začínal, čo bude už dvadsať rokov, tak sme si ani nedokázali predstaviť, že by sme pacienta najskôr nasmerovali k psychológovi. Dnes už to nie je nič odstrašujúce, služby psychológa využíva veľa ľudí a berú to ako bežnú možnosť vyrovnania sa so stresovou situáciou alebo nejakou životnou záťažou. A určite je to namieste.

Výsledkom stresu môže byť škrípanie zubov. Ako sa tomu dá zabrániť?
Vyvarovať sa stresu. Ale ľahko sa to povie, horšie sa robí (smiech). Prvou pomocou, aj liečebnou, sú náhryzové dlahy. Je to fólia na zuby, my preferujeme hrúbku 1,5 milimetra, ktorá sa dáva väčšinou na dolný zubný oblúk. Takáto dlaha nedovolí úplne zaťať zuby, tým sa uvoľňuje napätie vo svaloch aj v kĺbe, čo môže prinášať úľavu. Dlaha je však riešením následku, vždy by sa mala riešiť najskôr príčina. A tou býva najčastejšie už spomínaný stres.

Čo ďalšie ubližuje čeľustnému kĺbu?
Musíme si uvedomiť, že ide o jeden z najvyťaženejších kĺbov ľudského tela. A škodí mu práve nadmerné preťažovanie. Človek v dnešnej dobe udržuje čeľustný kĺb neustále v permanencii tým, že hovorí alebo je, žuje, a tým ho môže preťažovať. Preto nie som priaznivcom žuvačiek.

Je pre pacienta ťažké rozpoznať, že bolesť vychádza z čeľustného kĺbu? Môže ísť rovnako o kaz zuba alebo zápal zvukovodu či stredného ucha...
Je to ťažké spoznať, veľakrát aj pre nás. Vždy sa najskôr musíme dopátrať k tomu, čo bolesť v tvári vlastne spôsobuje, pretože čeľustný kĺb je len jednou z možných príčin. Vyžaduje to veľkú trpezlivosť pacienta. Je jasné, že keď vás bolí hlava alebo tvár, tak to chcete riešiť hneď, ale niekedy sú to aj týždne, než sa nájde pravá príčina bolesti. Môže to byť neurologický, ORL alebo stomatologický problém. Paleta možností, z ktorých sa dá vybrať, je veľmi široká – od patológie čeľustnej dutiny, zubných problémov až po zápal v kostiach. Čeľustný kĺb je blízko ucha a veľké množstvo pacientov chodí najskôr za doktorom s tým, že ich bolí ucho. Osveta medzi ORL lekármi je v...