PAVEL HAPAL (49) patril medzi moderných hráčov, v súčasnosti patrí do generácie progresívnych trénerov. Kto ho oslovil, či chce byť reprezentačným trénerom Slovenska? Ako sa tréner cíti, keď vyjde na slávny štadión, na ktorom hrával ešte ako hráč? A prečo nosí v toaletnej taške strašidlo?

HN

​Keď odstúpil z postu reprezentačného trénera Ján Kozák, v médiách boli ankety, kto ho nahradí. Na prvom mieste ste zvyčajne boli vy. Počítali ste s tým, že vás futbalový zväz osloví?
Zo začiatku som o tom ani nepremýšľal, ale keď som videl tie ankety, samozrejme, že ma ovplyvňovali. Napriek tomu som vôbec nečakal, že ma SFZ osloví, a hovorím to úprimne. Neprežíval som to tak, že by som sedel doma pri počítači, čítal všetky články o futbale a čakal na telefonát od zväzu. Nehovoril som si, že to miesto musím dostať. Keď ma nakoniec prezident SFZ Ján Kováčik oslovil, samozrejme, že ma to potešilo.

Ako to prebieha pri angažovaní trénera? Volal niekto zo zväzu, či by ste funkciu trénera vzali?
Ako som spomenul, oslovil ma sám prezident Kováčik. Asi štyri dni po tom, ako odstúpil predchádzajúci tréner, mi prezident SFZ telefonoval. Stretli sme sa a dohodli sa.

Vo futbale fungujú rôzni manažéri, ktorí sa starajú o hráčov. Lenže manažérov majú aj tréneri. Vy máte tiež?
Nie. Ako hráč som spolupracoval s jedným pánom z Kolína nad Rýnom. Nebol to môj manažér, ale bol pri mojom prestupe z Olomouca do Bayeru Leverkusen. Vytvorili sme si dobrý vzťah, takže aj keď som potom prestupoval do Tenerife, neskôr do Sparty Praha a znova do Olomouca, spolupracoval som s ním, no nikdy sme nemali podpísanú žiadnu manažérsku zmluvu.

Často sa hovorí, že hráčski manažéri sa snažia ovplyvňovať trénerov, aby tréneri uprednostnili ich hráčov. Sú zo strany manažérov veľké tlaky?
Tlaky som si nikdy nechcel pripustiť a manažéri to vedia, takže sa ma ani nesnažia osloviť. Keby niekedy aj nejaké tlaky prišli, bolo by to z mojej strany neakceptované.

Aký ste tréner, čo vás charakterizuje?
Autoritu a rešpekt som si nikdy nevyrábal prehnanou prísnosťou alebo trestami. Hráči trénera buď rešpektujú, alebo nie, a to človek vycíti veľmi rýchlo. Prísny niekedy som, ale snažím sa o vyváženosť, aby som bol súčasťou tímu.

Tradičná téma sú rituály – aké máte vy?
Som poverčivý aj v živote, nielen vo futbale. Keď mi prebehne čierna mačka cez cestu, nemôžem tou cestou ísť, aj keby som mal obchádzať celé mesto. Aj môj asistent Oto Brunegraf so mnou pri jazde autom zažil, že sme museli cúvať spoza tunel...