Je výnimočný, na Slovensku asi neexistuje nik podobný ako on. Hral prvoligový futbal, bol kapitánom tímu, hral európske súťaže a popritom vyštudoval dve vysoké školy. Dnes je Ing. Mgr. Peter Kuračka (40) športový psychológ a vďaka vzdelaniu patrí medzi tých vrcholových športovcov, ktorí mali pomerne hladký prechod z jednej kariéry k druhej. Prečo mu dodnes fanúšikovia pripomínajú zahodenú šancu v európskej lige? Prečo mnohí športovci nemyslia na to, čo bude po kariére? Čo koniec kariéry urobí s vrcholovým športovcom a prečo mnohí skrachujú?

Téma

​Mnohí rodičia snívajú o tom, že ich deti sa budú dobre živiť športom. Dá sa odhadnúť, koľko percent detí sa naozaj bude vedieť športom uživiť?
Možno jedno promile z tých desiatok tisícov detí, ktoré športujú, sa stane profesionálnym športovcom. Nie milionárom, ale profesionálnym športovcom. Problém je, že veľa rodičov vidí len mediálny obraz Cibulkovej, Hossu, Hamšíka.

Koľko priemerne zarábajú slovenskí profesionálni športovci?
Medzi 1 000 a 2 000 eurami, čo nie sú sumy, z ktorých sa dá zaistiť. Ak má športovec po skončení kariéry zabezpečené bývanie, je na tom ešte pomerne dobre, ale často nemajú ani to bývanie. A ak vopred nemyslel na to, čo bude po športovej kariére, a nemá vzdelanie, nie je pripravený na život po kariére nijako.

Čo s tým?
S ľuďmi, s ktorými odborne spolupracujeme, presadzujeme myšlienku duálnej kariéry – aby sa už počas športu pripravovali. Napríklad hokejista Zdeno Chára patrí medzi zabezpečených ľudí, ale napriek tomu študuje na vysokej škole. Aj zo strany rodičov je dôležité, aby kládli dôraz na vzdelanie.

Zo všetkých slovenských športovcov sa finančne dobre zabezpečí športom možno 50 ľudí?
Myslím si, že menej. Sagan, Cibulková, zopár futbalistov a hokejistov, ktorí majú dobré zmluvy. Profesionálni športovci, ktorí športujú na slovenskej úrovni, majú príjmy na úrovni bežných ľudí.

Keď však prídete na žiacky futbalový alebo hokejový zápas, vyzerá to niekedy divoko, rodičia na tie deti revú, každý chce mať z dieťaťa hviezdu...
Niekedy rodičia príliš prežívajú športové výkony detí, čím zvyšujú tlak. Športovec dlhodobo trénuje a potom má za pár minút dostať zo seba maximum, lenže proti nemu stojí súper, ktorý takisto chce zo seba vydať maximum a vyhrať. Od detí často počujem vetu – „chcem urobiť radosť rodičom“ alebo „musím podať dobrý výkon, aby som ich nesklamal“. Nad tým by sa mali niektorí rodičia zamyslieť.

Čo taký tlak rodičov robí s detskou psychikou?
Pre také dieťa je často náročnejšie vyrovnať sa práve s emóciami rodiča ako so samotnou prehrou alebo slabším výkonom.

Sú niektorí rodičia aj násilní?
Žiaľ, stretávam sa aj s tým, že rodič strelil dieťaťu facku, lebo sa mu niečo na ihrisku nevydarilo. Dejú sa veci, nad ktorými mi zostáva rozum stáť. Vtedy je mi jasné, že dieťa to má veľmi ťažké a namiesto podpory od rodiča sa dočká niečoho, čo mu urobí život a športovanie ťažším. To je aj naše poslanie – pomôcť deťom, aby systém fungoval v ich prospech.

Chodia k psychológom aj rodičia, ktorí si uvedomujú, že sa správajú k športujúcim deťom zle, že urobili chybu?
Áno, pracujem aj s rodičmi a je dosť takých, ktorí naozaj prídu. Väčšinou nesmelo povedia – uvedomujem si, že aj ja môžem niečo zmen...