​Ostatne, súvislosť medzi chorobami a ročným obdobím opísal už Hippokrates. Po stopách, ktoré najslávnejší lekár staroveku a zakladateľ racionálnej medicíny vyšliapal pred zhruba 2 400 rokmi, sa vydávajú štúdie renomovaných vedeckých inštitúcií, ktoré dokonca prepájajú mesiac nášho narodenia s konkrétnymi chorobami. Napríklad vedci z Alicantskej univerzity v Španielsku sú presvedčení, že mesiac narodenia má významnú súvislosť s celkom 27 chronickými chorobami, ktoré môžu u človeka prepuknúť. Na súbore viac ako 30-tisíc ľudí totiž zistili, že narodení v rovnakom mesiaci trpia častejšie rovnakými ochoreniami.

​Závery štúdie však španielski vedci nedávajú do súvislosti s pozíciou planét, ako je to v prípade astrologických horoskopov, ale s postavením slnka, ktoré sa mení s ročným obdobím a priamo súvisí s pôsobením ultrafialového žiarenia, množstvom vitamínu D, teplotou, so sezónnym vplyvom vírusov a s alergiami. To všetko sú podľa autora štúdie prof. Josého Antonia Quesadu faktory, ktoré ovplyvňujú dieťa nielen v prvých mesiacoch života, ale už počas jeho vývoja v maternici. A to tak v pozitívnom, ako aj v negatívnom smere.

Letné deti: Väčšie a silnejšie

Slnečné svetlo napríklad spúšťa produkciu vitamínu D v tele a pomáha regulovať tisícky génov v priebehu vývoja. Nedostatok slnka v prvých mesiacoch života tak môže mať v dlhodobom horizonte veľmi negatívny vplyv na naše celkové zdravie. Z tohto hľadiska sú preto vo výhode deti narodené v lete a začiatkom jesene. Ich matky totiž boli v poslednej fáze tehotenstva často na slnku a deti sa tak rodia v priemere o 0,5 cm väčšie. Túto súvislosť preukázali odborníci z univerzity v britskom Bristole, ktorí dlhodobo sledovali takmer 14 000 detí, ktoré sa narodili v priebehu dvoch rokov.

V ďalších rokoch vraj mali potomkovia týchto žien tiež silnejšie kosti ako ich vrstovníci, ktorí prišli na svet v ...