Pri malých skalkách vidieť plno amatérskych horolezcov, v Tatrách sú plné turistické chodníky, ľudia idú tiež na umelé lezecké steny. Je boom lezenia?
Celkovo je boom športovania v prírode, bol som napríklad na behu Kordícky extrém a v každej kategórii bolo 350 ľudí. Perfektne ide aj cyklistika v horskom prostredí, jednoducho ľudia sú vonku. Druhá vec sú umelé steny, na ktorých lezú, a to sa potom automaticky premieta aj vonku na skalkách.

​Čím to je?
Z lezenia vznikol fantastický šport, pri ktorom si každý precvičí celé telo. Voľakedy bolo horolezectvo spojením psyché so športovým výkonom. Teraz už psyché nie je také prítomné, ľudia sa nechcú báť o život, snažia sa vyhľadávať lezecké cesty s čo najbezpečnejším istením a smeruje to k čisto športovej aktivite spojenej so zážitkom. Je to prúd, ktorý prichádza zo Západu.

Z ktorých krajín?
Najviac asi z Talianska, kde sú aj vo vysokých horách veľmi dobre zaistené cesty, sú lokality, kde je borhák (malé istiace železo v skale) každé štyri metre. Tam sa ľudia neboja ísť do 400-metrovej skoro kolmej steny, lezú si, ako keby boli na 15-metrovej skalke. V tom nastal ten zlom vnímania horolezectva, že ide o šport v prírode a čoraz viac sa potláča pravdepodobnosť zranení, je to stále bezpečnejšie. Majú tiež množstvo via ferrát, podobné je to aj v Rakúsku. A teraz je ohromný nárast via ferrát aj u nás, pred časom urobili via ferratu na Martinských holiach, v Slovenskom raji, v Tatranskej kotline a najnovšie sme urobili via ferratu na Skalke v Kremnických vrchoch.

Čo je via ferrata? Železná cesta?
Doslovný preklad je železná cesta. Via ferraty vznikli v Taliansku, v Dolomitoch počas prvej svetovej vojny. Historické ferraty sú tam dodnes presne také, aké ich vtedy urobili, a stále sa v nich lezie. Samozrejme, že poškodené alebo hrdzavé časti vymenili, ale chodí sa na rovnakých miestach ako kedysi. Via ferraty slúžili pre vojakov, aby sa bezpečne dostali k „hniezdu“, k pozícii.

Čiže to bol vojenský „vynález“?
Dlhý čas bol v Dolomitoch front, nepriateľské strany sa pretláčali, front sa posunul dvesto metrov dopredu alebo dvesto metrov dozadu, čo trvalo štyri roky. Vojaci pracovali s myšlienkou, že kto má dobytý vrch, ten má výhodnú pozíciu a kontroluje aj dolinu. Vo výškach 3 400 metrov tak mali vybudované základne, ktoré každý deň zásobovali. Práve kvôli zásobovaniu vymysleli via ferraty – železné cesty, čiže inštalovali do skál železné stúpačky, železné laná, ktorými sa cestou hore aj dole istili. Niektoré skaly v Dolomitoch sú takto prevŕtané ako ementál.

Po vojne zistili, že via ferraty majú turistický potenciál?
Presne, via ferraty začali využívať turisti, aby sa po nich dostali na štíty. V súčasnosti hovoríme, že via ferraty sú železnými pomôckami zabezpečené cesty v exponovanom lezeckom teréne, skladajú sa z oceľových kotiev a oceľových lán. Sú určené pre turistov, ktorí majú viaferratový set a s jeho pomocou sa istia o oceľové laná.

Viaferratovým setom myslíte úväz...