V podobných priestoroch, v akých je dnes vaše divadlo, sa pred stáročiami hrávali kocky a robili sa zábavy. Je to aj história tohto priestoru?
Áno, je to priestor s historickou charizmou, do ktorého sa kedysi chodili zabávať mešťania. Priestory nášho divadla boli vtedy priľahlé miestnosti, v ktorých bol niečo ako bar, hrávali sa tu kocky, karty a ďalšie hry.

​Zhruba o akom období hovoríte?
Okolo roku 1600. Neskôr, v prvej polovici 20. storočia, tu spieval František Krištof Veselý, a keď sa začínali v Bratislave prvé filmové premietania, tak práve tu bolo jedno z prvých. Pre divadlo som hľadal priestory v centre, lebo typ divadla, ktorý robím, patrí práve sem. Ľudia po predstavení väčšinou zostanú v centre, idú si ešte posedieť a zabaviť sa.

Máte rád bratislavské centrum?
Mám. Práve preto som hľadal dva roky, kým sa mi podarilo získať tento priestor. Keď sme sem prišli, steny boli biele ako v sklade, dnu nič nebolo, ale postupne sme to prerobili na divadlo s krásnou atmosférou. Aj herci, aj diváci sa tu cítia príjemne a to je podstatné.

Čím to je?
Ja to neviem pomenovať. Keď si sadnete do piatich rôznych áut, tak v jednom z nich sa vám určite bude sedieť najlepšie. Je to o vnútornom pocite. Sú herci, ktorí to niekedy ani nevnímajú, pretože majú stres, či dobre zahrajú, lebo v hľadisku sedí niekto známy, ale niektorí herci si to užívajú.

Vonia im?
To dúfam.

Dá sa povedať, čím divadlá voňajú?
Toto divadlo je relatívne nové. Aj novovyrobené auto ešte chvíľu vonia, podobne bolo aj divadlo občas cítiť náterom na stenách, glejom, novými stoličkami. A je veľmi príjemné, keď hráme predstavenie a dámy v hľadisku sú navoňavkované. V divadle je kľúčová dobrá vzduchotechnika, takže ona je síce pustená, ale niekedy, keď prídeme na druhý deň na skúšku, ešte stále cítime príjemné vône z predchádzajúceho večera. Pre divadlo je však dôležité, že má mať dušu, atmosféru.

Čím sa dá okrem priestoru, umiestnenia divadla, pomôcť k lepšej atmosfére?
Dôležité je osvetlenie, farba stien, základ je, aby bolo divadlo tmavé, aby sa svetlá, ktoré idú z javiska, neodrážali od stien. Ak chcete pracovať napríklad s ilúziou horiacej sviečky, potrebujete tmu. My sme zvolili bordovú farbu, ktorá veľmi dobre pohlcuje svetlo a vytvára dôstojný, ale zároveň príjemný pocit. V kombinácii s tými malými lampičkami prichádzajúci divák tuší, že o niečo pôjde. Dávam si záležať, aby som pred aj po predstavení navodil v divákovi niečo výnimočné a pomáha mi pri tom hudba. Po predstavení púšťam hudbu, ktorá je v kontraste s koncom hry, takže ak je koniec vtipne patetický, zaznie na konci napríklad niečo punkové. Divák si v divadle sadá a niečo očakáva a dôležitá nie je len vytvorenie ilúzie príbehu, emócií a témy, ale aj to, s akým pocitom ľudia z divadla odchádzajú.

Dá sa takéto divadlo v centre Bratislavy uživiť?
Sme komerčné divadlo a nemáme žiadneho zriaďovateľa. Keď zoberiem do úvahy náklady na prenájom priestorov, na elektriku, kúrenie, na výplaty, tak je to veľmi ťažké. Bez partnerov, ktorí prispejú na fungovanie, by to nešlo. Ešte nemáme stabilného ...