V akej fáze je teraz váš film, čo všetko ešte Karel Gott stihol vidieť?
Vzhľadom na to, že sme vedeli, aký vážny je Karlov stav, po natáčaní som mu často púšťala všetky natočené materiály. No nielen kvôli jeho chorobe, Karel bol spolutvorcom filmu a chcel to vidieť. Na každú scénu sa ma pýtal, ako ju použijem, ako vyznie a ako bude vypointovaná. Pri niektorých veciach mu prekážalo, že sa opakuje, a snažil sa aspoň o nový spôsob vyjadrenia. Nepoznám nikoho, kto by bol taký starostlivý a na všetkom mu tak záležalo. A jemu záležalo nielen na tvorbe, dbal aj na vzťahy s ľuďmi. Keď sme nakrúcali naposledy, Karel mi svojimi reakciami veľa naznačil a povedal.

​Čo vám z toho posledného stretnutia najviac utkvelo v hlave?
Rovnako ako po celý svoj život pri svojich vystúpeniach, dbal aj vtedy na to, aby každá minúta filmu bola naplnená, nová, aby sa divák ani na chvíľku nenudil. Vždy mi hovoril: „Ja sa tak teším, až bude ten film skĺbený.“ Stále používal toto smiešne slovo: „Olinka, pustite mi to, ale ja si aj tak počkám, až to budete mať skĺbené.“ Bohužiaľ, toho sa nedočkal. Ale viem, že keď sme spolu k jeho sedemdesiatinám nakrúcali film Fenomén Gott, tak s tým „skĺbením“ spokojný bol. Myslím, že by si, rovnako ako ja, veľmi prial, aby ten film nebol len oslavný, aj keď tam, samozrejme, bude veľa momentov, z ktorých musíme pocítiť, aký velikán to bol vo svojej profesii. Pre mňa utvárajú jeho kompletný obraz tiež momenty, keď je v intímnych chvíľach so svojou ženou a dcérkami, keď niečo ľutuje, alebo sa niečo nepodarí, chvíle, keď je mu smutno, ale aj tie veselé. Naša strihačka Šárka by mohla rozprávať, ako často je vo filme niečo humorné, či už to bol jeho nápad, alebo čaro nechceného, alebo si Karel sám zo seba robí srandu. Na týchto momentoch by som v podstate chcela film postaviť, pretože aj sám Karel sa z nich radoval.

​Ako veľmi ovplyvní výslednú podobu fakt, že Karel Gott odišiel skôr, než ste film dokončili?
Ešte je to veľmi čerstvé. Keď sme sa to ráno doz...