Hovorí sa, že génová banka je niečo ako rastlinný poklad. Je?
Áno, a každá krajina má jednu oficiálnu národnú génovú banku, v ktorej sú uchovávané vzorky. Génová banka je technické zariadenie na dlhodobú ochranu, kde v rámci činností robíme príjem a výdaj vzoriek, ktoré uchovávame v komorách pri nízkych teplotách. Je to jediné také pracovisko na Slovensku.

Téma

​Koľko vzoriek máte?
Vyše 23-tisíc vzoriek rôznych druhov a rôznych odrôd. Máme 181 kolekcií rastlín, ale mnohé majú veľa odrôd, napríklad pšenice máme 6-tisíc odrôd, fazule vyše tisíc odrôd.

Všetky vzorky, ktoré máte, sú určené na výživu?
Áno, a mnohí sa aj čudujú, či naozaj je toľko druhov a odrôd rastlín na výživu. Lenže sú to aj vzorky semien rastlín používaných ako krmovina pre hospodárske zvieratá. Máme napríklad aj veľké množstvo vzoriek tráv, ktoré sú určené na kŕmenie zvierat. V génovej banke sa uchováva všetko, čo je dôležité pre poľnohospodárstvo a výživu, okrem iného aj kvety, aromatické a liečivé rastliny, olejniny a ďalšie, všetko je to uložené v semenách. Máme však aj divorastúce druhy pozbierané z oblastí, ktoré boli zatopené priehradami.

Tie nie sú na výživu, ale ide o vzorky rastlín z oblastí, ktoré už neexistujú?

Sú aj na výživu. My sme zvyčajne boli aj štyrikrát za leto v teréne na dlhších zberoch, raz sme zbierali vzorky na Kysuciach, inokedy v oblasti Kremnických vrchov, potom pri Bardejove a tak ďalej, vždy sme zbierali podľa fytogeografických regiónov Slovenska. Keď sme boli na Kysuciach, práve sa budovala priehrada pri Žiline, tak sme sa vydali aj do tej lokality. Existovala tam napríklad Mojšová Lúčka, ktorá je už v súčasnosti zatopená, a zbierali sme tam vzorky rastlín. Chodili sme aj po záhradkároch a pýtali vzorky od nich, aby sme vedeli, čo sa pestovalo v dnes už zatopených častiach.

Zbery nerobíte len v prírode, ale aj tak, že niekomu zazvoníte a pýtate si zo záhrady?
Presne, väčšinou miestnym vysvetľujeme, čo hľadáme a s akým cieľom to robíme. Počas zberov sme hľadali aj plodiny, ktoré sa kedysi pestovali, ale vplyvom industrializácie a poľnohospodárstva ich pestovanie zaniklo.

Napríklad?
Napríklad pšenicu špaldovú. Na myjavskej pahorkatine sme v roku 1990 našli aj originálnu vzorku pôvodne pestovanej pšenice dvojzrnovej a pamätám si, ako nám babička, ktorá nám ju dávala, hovorila: „No ale chlapci, my to už tri roky nepestujeme, už mám len zrno.“ Nie všetky vzorky, ktoré sme pri zberoch získavali, boli v zdravom a životaschopnom stave, čiže nie vždy vyklíčili, ale niektoré sa podarilo oživiť, aby sme uchovali pôvodný materiál.

Robíte to tak, že keď získate vzorku, zasejete ju, vyrastie rastlina a z nej potom máte viac semien, ktoré uložíte?
Áno, musíme to tak robiť, lebo nie vždy sme získali vzorku v dostatočnom množstve na uchovanie, navyše potrebujeme zistiť testom klíčivosti, či sú aj životaschopné. Boli sme aj v oblastiach, kde sa nás miestni pýtali: „A čo za to, ak vám dáme semená?“

Za pár semien chceli niečo?
Nebolo to ...