Ako hovorí v HNtelevízii, chcel ďalej pracovať v nemocnici, to bol jedným z dôvodom, prečo sa rozhodol pokračovať na Kramároch. 

Sme na tom najhoršie za sto rokov, detí je rekordne málo. Expert: Slovensko má viac pôrodníc, než potrebuje

Najprv Bratislavu vylučoval

„Je dobré, že Európa bola pri rokovaniach rozvážna. Mohli sme dopadnúť aj ako Švajčiarsko, ktoré ako dôležitý obchodný partner USA skončilo s 39-percentnými clami,“ tvrdí Križanský. Podľa neho by bola takáto sadzba pre európske automobilky katastrofou.

Pozrite si celý rozhovor s Patrikom Križanským, riaditeľom Slovenskej asociácie pre elektromobilitu.

Hoci podobné sadzby majú aj Japonsko či Južná Kórea, veľkú nespokojnosť vyjadrujú aj americkí výrobcovia. Tým totiž práve tarify voči Kanade a Mexiku môžu podkopnúť nohy.

O tom, ale aj ďalších témach sa dočítate v rozhovore pre HN so šéfom asociácie Patrikom Križanským.

Európsky automobilový sektor len nedávno zasiahli vysoké clá Donalda Trumpa. Ten sa neskôr dohodol so šéfkou Komisie Ursulou von der Leyenovou na tom, že budú predsa len o niečo nižšie, a to na úrovni 15 percent. Ako hodnotíte tento výsledok?

Ide o určité zlepšenie, keďže sme mali pred spomínanou dohodou z iniciatívy amerického prezidenta dočasné clá, ktoré boli vyššie.

Na druhej strane platí, že tie aktuálne sú vyššie ako v časoch, keď Donald Trump pri moci ešte nebol. Hodnotiť túto dohodu je zložité. Je ľahké a populárne hovoriť, že sme mali byť tvrdší. Na rokovaniach sme však neboli a nevieme odhadnúť, čo všetko do nich vstúpilo.

Myslím si, že prítomné boli aj ďalšie faktory ako napríklad bezpečnosť a otázky týkajúce sa konfliktu na Ukrajine. Nedovolím si hodnotiť, či sme mohli vyjednať lepšie podmienky. Okrem zúčastnených to zrejme nevie nikto.

Od začiatku bolo jasné, že sadzby na automobily smerujúce z Európy do USA budú americkému prezidentovi tŕňom v oku. To, kto je najväčším exportérom do zámoria, je zrejmé. Okrem Európy je to aj Japonsko a Južná Kórea. Všetky tieto krajiny získali prakticky identické obchodné dohody. Nemali sa tieto krajiny spojiť a skúsiť zatlačiť na Trumpa s cieľom získať ešte nižšie clá?

Spájanie je možné, no uvediem aj praktický príklad toho, prečo sme možno mali byť rozvážnejší. Pozrime sa predsa na to, ako dopadlo Srbsko a ako skončilo Švajčiarsko....

Čo zoberieme dieťaťu, keď ho posadíme pred obrazovku a pustíme ho na sociálne siete? Oberáme ho o neho samého. V HNtelevízii to vyhlásil psychológ Martin Miler s tým, že výskum ukazuje, že hranica, do ktorej by deti k tomu nemali mať vôbec prístup, je päť rokov.

“Pretože ono je naplnené len tým vonkajším, čo prichádza,” vysvetľuje Miler. “Dieťa prichádza o vytváranie vlastného vnútorného sveta, pretože ak má vždy náplň zvonka, tak neumožňujeme mozgu v citlivom období, kedy by sa to malo tvoriť - lebo tie neuronálne siete sa vytvárajú v tom čase,” dodáva.

Meteorologička Miriam Jarošová pre HN hovorí, že takto nejako vyzerá leto, ktoré je typické pre oblasť, v ktorej sa Slovensko nachádza.

"Stále sme v stredných zemepisných šírkach, kde sa striedajú štyri ročné obdobia a slovenské leto je charakterizované zrána malou, v priebehu dňa zväčšenou oblačnosťou, hlavne v kopcovitých hornatých častiach Slovenska s prehánkami aj búrkami a s maximálnou teplotou do 30 stupňov."

Dodáva, že u nás funguje krátkodobá pamäť.

"Viem, že teraz mnohí si povedali, že však to je teda nejak inak. Nejak inak to bolo minulý rok, nejak inak to bolo v roku 2022 alebo 2019, kedy sme mali naozaj mimoriadne horúce letá. Vraciame sa do teplotných intervalov, ktoré naozaj viac pripomínajú letá minulé. Sú to naozaj viac letá, ktoré sú typické pre stredné zemepisné šírky a pre Slovensko," hovorí Jarošová. 

A aké faktory ovplyvňujú počasie počas tohto leta? "Viac oblačnosti nad našimi hlavami, častejšie prenikanie studených frontov do stredu Európy, ktoré sa vlnia na Karpatoch a na Alpách, tento zvlnený studený front potom pomalšie postupuje a dlhšie zotrváva nad daným územím," dodáva meteorologička. 

Či to je nejaká dlhodobejšia zmena, na to je podľa jej slov teraz ešte veľmi skoro odpovedať.

„Radšej by som sa dožil 80 rokov v plnom zdraví ako 100 rokov a byť v plnom zdraví do 56,6 roka. Rátame to tak, že potom už prichádza nejaké chronické ochorenie, niečo, čo človeka limituje v rámci zdravia. Môže to byť napríklad vysoký krvný tlak, onkologické ochorenie, ale aj neurodegeneratívne ochorenie ako je Alzheimerova choroba a Parkinson.“

Zároveň dodal, že je veľmi subjektívne, čo sa považuje za plné zdravie, keďže každý človek vníma inak kvalitu života. „Najlepšie štatistiky má fyzická aktivita, ten pohyb. Fitnes je najviac spojený so zdravím a a oddaľuje úmrtnosť.“

Upozornil, ž...

Štrbské Pleso nemalo asi 15 rokov žiadne zásadnejšie investície, takže investičný dlh bol veľmi enormný. Táto lanovka bola naplánovaná už asi pred desiatimi rokmi, no my sme s ňou otáľali, dokonca bola pripravená, vyrúbaná a povolená aj trasa. Súčasťou povolenia bola úprava, ktorá v tom čase vznikla, išlo o rozšírenie zjazdoviek. Tie sa rozšírili, akurát lanovka sa nepostavila.

Neskôr došlo k zdĺhavému povoľovaniu, proces bol súdne napadnutý a výnimka na výstavbu sa zrušila. Preto muselo dôjsť k opätovnému povoľovaniu. Ale nejde o žiadnu novinku, bude to lanovka, ktorá na spomínanom mieste mala stáť už pred desiatimi rokmi.

V zime bol ešte v prevádzke vlek zo 70. rokov, ktorý za hodinu prepravil asi 650 osôb. Keď zmodernizujete prepravu, čo sa zmení?

Mnohí mi vyčítali, prečo nevymeníme tú štvorsedačkovú lanovku, ktorá vedie na Solisko. Je staršia, nevyhrievaná, asi 20 rokov stará. Táto nová kapacitne nahradí starý vlek, nebude premávať ani sedačková lanovka na mostíky. Tá tam síce zostane stáť, nebudeme ju demolovať, pretože obsluhuje skokanské mostíky.

V rezerve je ešte jeden vlek, ktorý tiež nefunguje, tiež prepraví asi 600 osôb. Takže kapacita, ktorá bežne zodpovedá návštevnosti areálu pod Soliskom, približne 2 400 ľudí, zodpovedá aj vlekom, ktoré kvôli novej lanovke vypneme. Nič sa teda nezvyšuje, stredisko kapacitne stúpne o maximálne 100 osôb.

Podstatnejšie je, že vzniknú dve nové trasy. Jedna, ktorou sa môžu lyžiari dostať na Furkotku a prejsť na Solisko, a druhá priamo na Solisko. Navyše sú umiestnené oproti sebe. Takže keď znemožní prepravu kvôli silnému vetru jedna, ešte stále sa bude dať dostať na Solisko druhou.

Ide o zásadnú investíciu, ale nie o jedinú, nad ktorou ste rozmýšľali. Končíte touto lanovkou budovanie na Štrbskom Plese?

Zdôraznil, že západ je pre slovenské záujmy najdôležitejšou svetovou stranou a nesmie sa z našej zahraničnej politiky vytratiť. Upozornil na množstvo investícií, ktoré máme z EÚ.

Pellegrini v prejave vyčítal Ficovi zahraničnú politiku, pri spochybňovaní atentátu poukázal na voličov opozície

Prezident sa odvolal na deklaráciu troch najvyšších ústavných činiteľov o slovenskej zahraničnej politike.

V nej uviedli, že Slovensko presadzuje suverénnu zahraničnú politiku otvorenú na štyri svetové strany, čo Pellegrini podporuje. „Ale dnes musím z tohto miesta verejne pripomenúť, že jednou zo štyroch svetových strán je stále aj západ a ten sa nesmie z našej zahraničnej politiky vytratiť,“ vyhlásila hlava štátu.

Premiér Robert Fico reagoval, že správa prezidenta bola dobrým pokusom o vyvážený prejav.

Podľa premiéra však v závere mal nevyváženú časť, kde prezident hovoril o zahraničnej politike vlády. Fico uviedol, že s prezidentom nechce ísť do žiadneho sporu v oblasti zahraničnej politiky.

Ficovi sa nepozdáva záver Pellegriniho prejavu. Bol nevyvážený, tvrdí

Odklon Slovenska od členstva v Európskej únii a NATO podľa Fica neexistuje. „Slovensko je súčasťou týchto organizácií. Považujeme EÚ za náš životný priestor a v tomto duchu sa aj správame,“ poznamenal premiér s tým, že Pellegrini podľahol atmosfére, ktorá je vytváraná proti vláde.

Podľa lídra PS Michala Šimečku prezident správne pomenoval, že ľudia na Slovensku dnes cítia frustráciu a strach. Že ich trápia vysoké ceny, stav nášho zdravotníctva, ohrozená geopolitická bezpečnosť Slovenska.

Šimečka o Pellegriniho prejave v pléne: Iba slová nestačia, prezident by mal konečne zasiahnuť

A že medzi zdroje tohto strachu patria aj politici, ktorí si nerobia svoju prácu, ale radšej šíria nenávisť. Toto všetko je podľa Šimečku veľmi kritický odkaz Ficovej vláde. 

„Práve Ficova vláda je zodpovedná za to, že nerieši problémy ľudí, ale iba seba. Schvaľuje si renty, dvojnásobné platy, beztrestnosť, no ľuďom dala drahotu, šíri nenávisť a ťahá nás preč z Európy. Zahraničnopolitická izolácia a opúšťanie Západu, ktorý je pre našu bezpečnosť a prosperitu absolútne kľúčový, sú obzvlášť alarmujúce a predstavujú pre Slovensko obrovské riziko,“ skonštatoval Šimečka.

Zmluvný vzťah, na základe ktorého sa robí úhrada, s výkazníctvom v tomto momente nemá nič spoločné. Inak povedané, systém poskytovania zdravotnej starostlivosti je dnes financovaný na paušáloch. Existuje teda nejaký prospektívny rozpočet, ktorý dostáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na základe zmluvy. Vzniklo to niekedy v období pandémie covidu, aby sa lepšie financovala zdravotná starostlivosť.

No a teraz sme sa dostali do situácie, že nám stále klesá produkcia a poskytovatelia nenapĺňajú stopercentným výkonom to, za čo dostanú zaplatené v spomenutom paušále.

Vzniká rôzny posun a ten vidno vo zverejnenej analýze. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti jasne vidia, ktorí sú preplatení a ktorí sú podfinancovaní. Táto informácia je dôležitá nielen pre nich samotných, ale aj pre poisťovne.

O čom to vypovedá?

Takto majú možnosť vidieť, že v čase uzatvárania nových zmluvných vzťahov je tu nejaký fundament, s ktorým sa bude dať porovnávať. Pri plnení bude následne vidno, či dochádza k zlepšovaniu financovania, pretože v posledných rokoch to tak nebolo. Získame možno viac transparentnosti, spravodlivosti a tí, čo sú dnes na chvoste, budú azda lepšie financovaní. Poviem úprimne, nie je to veľmi jednoduchá téma. Ja som to teraz veľmi zjednodušil. Do procesu vstupuje mnoho ďalších faktorov, dôležité je napríklad to, o aký typ kategórie nemocnice ide. Každá má iný rozsah výkonov, iné prevádzkové náklady.

Nejde to teda spôsobom, že máme napríklad jeden typ zlomenín a v každej nemocnici bude rovnako financovaná?

Nie je to možné. Pretože vysoko špecializované univerzitné nemocnice musia mať pripravený tím. Je drahý, nevedia ho prepustiť. Ďalším problémom je výrazná rekonštrukcia nemocníc, a hlavne v tomto období do júna budúceho roka to bude ešte signifikantnejšie. Aj toto teda treba zohľadniť.

My pripravujeme aj takýto pohľad na spôsob financovania, aby to teraz nevyzeralo, že niektoré nemocnice, ktoré rekonštruujú, napríklad Bojnice alebo celý Trenčiansky kraj, budú mať zníženú produkciu.

Situácia nie je jednoduchá ani čo sa týka analýz. Poisťovne nám vykazujú niektoré časti v úplne inej štruktúre. Niekde sú laboratórne vyšetrenia, do iných zase zahrnú jednodňové hospitalizácie. Toto dosť výrazne skresľuje výsledok. My sa snažíme o to, aby bol prehľad ľahko čitateľný.

Aká bola reakcia poisťovní po takejto úprave a po následnom zverejnení analýzy?

Je to naša práca a úrad je tu preto, aby predchádzal problémom v hospodárení pri poisťovniach. No súčasne sme tu aj kvôli poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, keďže vykonávame kontrolnú činnosť. Je teda v záujme všetkých, aby bolo financovanie čo najtransparentnejšie. Generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne a šéf predstavenstva nám povedal, že chce tie nožnice, ktoré sa za posledné roky dosť otvorili, začať postupne zužovať tak, aby to bolo spravodlivejšie.

V bodoch, ktoré m...

Fico podporuje zámer Európskej komisie pokračovať do posledného okamihu v rokovaniach s USA o clách na dovoz tovaru. „Dnes som absolvoval telefonickú konzultáciu s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Témou boli clá navrhované prezidentom USA Donaldom Trumpom a slintačka a krívačka na Slovensku,“ uviedol Fico.

Líder opozičného hnutia PS Michal Šimečka volal počas týždňa pre situáciu so šírením slintačky a krívačky po zasadnutí Bezpečnostnej rady. Na jej zvolanie vyzýva premiéra Fica. Hovorí pritom o potrebe krízového plánu.

„Vláda Roberta Fica absolútne zlyhala v krízovom riadení. Už 7. marca bolo zrejmé, že tu hrozí epidémia slintačky a krívačky, s drastickými dosahmi na farmárov a celé hospodárstvo. Okamžite mal zasadnúť ústredný krízový štáb, vláda mala aktivizovať krízové plány aj koordináciu so susedmi, a samozrejme zvolať Bezpečnostnú radu. Dnes je 24 dní od zverejnenia prvej informácie. Aká je realita? Krízový štáb je naplánovaný až tri týždne po, Bezpečnostná rada nezasadala vôbec. O krízovom pláne nikto ani nepočul,“ skonštatoval Šimečka.

Opozícia vyhlásila, že transakčná daň sa musí zrušiť, najviac poškodzuje podnikateľov a zamestnávateľov na Slovensku. Ku kritike transakčnej dane, ktorá začala platiť od utorka, v podaní KDH sa pridali ďalšie opozičné subjekty PS a SaS.

„Dávame vláde poslednú šancu to napraviť. V parlamente predložíme pozmeňujúci návrh, ktorý ruší transakčnú daň k 1. máju, a už odvedenú daň za apríl vracia daňovníkom,“ uviedol predseda PS Michal Šimečka s tým, že vláda zavedením tejto dane vyháňa z krajiny podnikateľov, ktorí môžu pomôcť Slovensku rásť.

Debata v parlamente bola ostrá. Premiér Robert Fico kritizoval v pléne progresívcov. Nechýbal ani tradičný výstup Igora Matoviča, ktorý podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu označil za úchyla.

Urobíme všetko pre to, aby schválená novela vstúpila do platnosti, vyhlásil Fico. Kopol si aj do prezidentky

Novela, o ktorej parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní, má okrem iného priniesť zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Kauzy, ktoré rieši, majú prejsť do agendy krajských prokuratúr.

Prezidentka Zuzana Čaputová po schválení novely v parlamente avizovala, že zváži všetky ďalšie možnosti svojho postupu, aby novela Trestného zákona nenadobudla účinnosť. Jej prijatie v parlamente označila za zlú správu pre Slovensko a všetkých jeho občanov.

Hrá sa o čas. Akú taktiku zvolí Čaputová? Prezidentke radia, aby zákon nevetovala, ale rovno podpísala

Schválenie novely Trestného zákona kritizujú opozičné strany PS, KDH a SaS, ktoré v súvislosti s jej prijímaním zorganizovali viaceré protivládne protesty.

Šéf PS Michal Šimečka zopakoval, že koalíciu zaujíma jediné a to je promafiánsky balíček.

Kandidát na prezidenta Ivan Korčok na brífingu v reakcii na schválenú novelu povedal, že považuje schválené zmeny v trestných kódexoch za zlú správu pre Slovensko.

Minister Susko: Novelou sme sa dostali zo stredoveku do moderného trestného práva

Opozícii sa nepáči ani zníženie premlčacích dôb v prípade znásilnenia a sexuálneho zneužívania maloletých na polovicu, ktoré má novela priniesť.

"Tento následok zmeny Trestného zákona nebol nikdy komunikovaný. Ak by sme naň v PS nepoukázali, vládna koalícia by si ho schválila úplne bez povšimnutia," poznamenala poslankyňa Zuzana Števulová (PS). Na takýto zásah podľa jej slov neexistuje žiaden dôvod.

Novela podľa prezidentky výrazne znižuje trestné sadzby pri všetkých majetkových a hospodárskych trestných činoch.

Mimoriadny prejav Čaputovej: Jeden z hlavných argumentov vlády neobstojí. Skutočný dôvod vidí vo výroku Fica

"Zároveň zásadným spôsobom posúva nahor hranicu výšky škody a tiež rozširuje možnosť ukladania podmienečného trestu odňatia slobody, a to aj pri najzávažnejšej ekonomickej kriminalite páchanej organizovanými skupinami páchateľov," vyhlásila.

Ako príklad uviedla, že ak páchateľ pri krádeži spôsobí škodu do 350-tisíc eur, podľa novely by nemusel ísť do väzenia a mohol by dostať podmienku.

Reakcie politikov na prejav prezidentky Čaputovej

Prezidentka tiež namieta, že za všetky trestné činy v štvrtej a piatej hlave Trestného zákona bude možné uložiť podmienečný trest odňatia slobody, a to bez ohľadu na výšku škody, rozsah spáchania trestného činu, dokonca aj vtedy, keď bude spáchaný organizovanou skupinou.

Pripomenula, že v novele sa skracujú premlčacie lehoty vo väčšine prípadov o polovicu. "Páchateľ sa tak v týchto prípadoch za polovičný čas môže stať beztrestný," vyhlásila.

Premiér Robert Fico v reakcii uviedol, že vystúpenie prezidentky v pléne Národnej rady bolo čisto politické, opozičné a farizejské. "Urobíme všetko pre to, aby boli návrhy zmien predložené v parlamente schválené," zdôraznil Fico.

Fico o prejave prezidentky: Čaputová sa postavila na stranu zločinu, vystúpila ako hovorkyňa opozície

Čaputovú obvinil tiež z toho, že vystúpila ako hovorkyňa opozície, zasiahla podľa neho aj do prezidentskej kampane v prospech Ivana Korčoka.

Predseda parlamentu Peter Pelegrini uviedol, že bude naďalej rokovať s generálnym prokurátorom, ministrom spravodlivosti a ďalšími odborníkmi, aby výsledkom bola čo najlepšia možná podoba novely trestných kódexov," uviedol v reakcii.

Šéf PS Michal Šimečka uviedol, že prezidentka predniesla v parlamente silný a veľmi kritický prejav. "Precíznou argumentáciou potvrdila naše vážne pripomienky ku škandalóznemu spôsobu, akým Ficova koalícia pretláča svoj promafiánsky balíček, aj k jeho škodlivému obsahu," skonštatoval.

Podľa šéfa SaS Richarda Sulíka väčšina koaličných poslancov prvýkrát počula, akú hrôzu idú schváliť. S hlavou štátu sa strana stotožňuje, že vládna koalícia musí dodržiavať platné pravidlá. Prezidentka podľa Sulíka veľmi dôrazne upozornila najmä koaličných poslancov, aby nehazardovali z bezpečnosťou Slovenska.

Pellegrini tiež nepriamo potvrdil, že sám bude kandidovať. Oficiálne chce svoju kandidatúru oznámiť 19. januára v Banskej Bystrici. 

Pellegrini vyhlásil termín prezidentských volieb. Potvrdil, že chce kandidovať

V parlamente sa už diskutovalo o návrhu na skrátené legislatívne konanie k novele Trestného zákona. Novela podľa ministra Borisa Suska harmonizuje trestné sadzby s okolitými krajinami.

Návrh predpokladá aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Na tom trvá premiér Robert Fico, sú na to podľa neho všetky odborné podklady, ktoré potvrdzujú, že Generálna prokuratúra "bez akýchkoľvek ťažkostí vie prebrať agendu ÚŠP a zabezpečiť kontinuitu".

"Daniel Lipšic je poddaný sluha pána Matoviča a to je hlavný dôvod, prečo dnes tak bojuje Matovič za Lipšica a za Úrad špeciálnej prokuratúry. Matovič si veľmi dobre uvedomuje, čo znamená, keď Lipšic prestane existovať ako jeho ochranca v aktivitách, ktoré smrdia najzávažnejšou ekonomickou trestnou činnosťou," uviedol Fico.

Špeciálna prokuratúra nekonala pri Matovičovi, tvrdia Fico s Gašparom. Vychádzajú z výpovede kajúcnika Makóa

Aj v januári pokračujú protivládne protesty, ktoré organizujú parlamentné strany Progresívne Slovensko, Sloboda a solidarita a Kresťanskodemokratické hnutie. Kým na pódium prišiel prvý rečník, na námestí sa zišli tisícky ľudí.

Protestujú proti novele Trestného zákona, v rámci ktorej chce vláda znížiť trestné sadzby pri ekonomickej trestnej činnosti, zrušiť možnosť získať postavenie chráneného oznamovateľa protispoločenskej činnosti pre policajtov a tiež zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry.

Ľudia vyšli do ulíc v 19 mestách na Slovensku: Žiadna vláda nemôže všetko, odkazujú protestujúci

Šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka premiérovi Ficovi odkázal, že robí rovnakú chybu, "akú robia všetci neúspešní autokrati. Podceňujete túžbu ľudí po slobode. Vládnutie si predstavujete ako putinovské video, kde rozdávate príkazy a ostatní ticho poslúchajú. Ale vedzte, že my nebudeme ticho. My si Slovensko nenecháme ukradnúť. Ani uniesť z Európskej únie niekam za Ural".

Za parlamentných liberálov vystúpil s prejavom Branislav Gröhling. ​„​Vládna koalícia sa prerátala, keď si myslela, že vás umlčia. Môžem vám povedať to, čo viete, Robert Fico sa bojí ulice. Teraz je zalezený niekde vo svojom luxusnom byte pod Slavínom, na ktorý si nemohol poctivou prácou našetriť, pretože on poctivú prácu nepozná. Danko, Fico a Pellegrini poznajú iba tučné obálky a fľaše šampanského. Doteraz žili v strachu, že raz niekto príde a skončia v base," skonštatoval Gröhling.

Pri úrade špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica tvrdí, že mu chýba aspoň jeden odborný argument, prečo by mal Úrad špeciálnej prokuratúry fungovať. 

"Väčšinou sú tie dôvody politické, ako že bude ohrozený právny štát a demokracia. Ohrozený právny štát alebo demokracia by bola v prípade, ak by niekto p...

Keď som začal študovať na vysokej škole, vtiahli ma naspäť na strednú doučovať jeden predmet. Bol som aj v štátnicovej komisii na Žilinskej univerzite, takže som mal dotyk skôr s vysokým školstvom. Musím sa ale priznať, že moje deti chodia do súkromnej školy.

Tým nechcem povedať, že sú súkromné školy lepšie alebo horšie, pretože dnes viem aj z pozície ministra, že máme veľmi kvalitné aj menej kvalitné štátne školy, ale rovnako sú na tom aj súkromné školy. Takže nie je na to patent, že súkromná škola je na tom kvalitatívne lepšie.

Moje deti chodili do bilingválnej školy, ktorej systém nebol úplne prirodzene slovenský. Vtedy sa mi ale zdalo, že sa nám celkom posúvajú niektoré veci, napríklad menej tlaku na memorovanie a odrecitovávanie presných dátumov narodenia rôznych ľudí z histórie. Táto škola bola viac zameraná na rozvíjanie zručností, na kritické myslenie a na to, ako vyhodnotiť situácie. Dnes by človek povedal, že vďaka internetu si dieťa nemá problém urobiť čitateľský denník.

Môj syn má teraz 20 rokov, ale keď bol chlapec, práve na tejto škole to od nich ani nikto nechcel. Dostávali otázky typu: ako by si chcel zmeniť hlavnú postavu, aby sa z nej stala negatívna postava? Alebo: ako by si zmenil negatívnu postavu, aby sa ti viac páčila? Toto ma zaujalo, pretože sa to v tej chvíli nedalo ad jedna ani oklamať, a zároveň takéto otázky rozvíjali zamýšľanie sa nad obsahom diela.

To, čo hovoríte, má byť výsledkom aj už prijatej kurikulárnej reformy. Je tam viacero zmien, napríklad aj spájanie do vzdelávacích cyklov. Od tohto roka je do kurikulárnej reformy zaradených prvých pár desiatok škôl. Máte už nejakú spätnú väzbu na tieto zmeny?

Zriadili sme kurikulárnu radu, ktorá má zástupcov nielen zo základných, ale aj zo stredného a vysokého školstva. Sú tam zástupcovia cirkevných, súkromných škôl aj štátnych škôl, takže naprieč štruktúrou školstva. Tam bola spätná väzba aj v podobe kritických názorov typu, čo urobia cykly s malotriedkami. Dnes sú malotriedky do 4. ročníka, ale prvý cyklus trvá do 3. ročníka a druhý cyklus do 5. ročníka. Ale napriek tomu asociácie základných škôl v zásade vyjadrili veľkú spokojnosť s kurikulárnou reformou, hoci 39 škôl nie je veľa.

Koncom novembra sme spustili ohlášku na pripájanie sa nových škôl od budúceho akademického roka, teda od 1. septembra. Síce to vyzerá, že je ten dátum ešte ďaleko, ale školy aj učitelia sa musia na to pripraviť a zaškoliť sa. Ohláška sa uzatvárala koncom decembra. Očakávali sme, že by sme mohli získať ďalších 150 základných škôl. Prihlásilo sa nám ich až 422, čo je výborné číslo a javí sa mi to ako dobrý signál.

Zo strany odborárov boli a stále sú voči reforme výhrady. Čím je to, že je ten záujem taký vysoký? Čím si to vysvetľujete?

Rozpočtové provizórium

“...

Sulíkova koncovka na kandidátke: bača z Oravy, ktorý podniká v gastre. Pomôže SaS s rastom percent?

Uznal však, že doterajšie pôsobenie opozície je v kontraste s výkonom premiéra Roberta Fica. “Klobúk dole, že má toľko energie, je uňho cítiť tú dynamiku,” povedal Hlina k osobe šéfa Smeru.

Čo sa týka SaS, tak vo vnútri strany sa pracuje a pripravuje, len to podľa neho nie je úplne navonok vidno. “Aj trebárs budúci týždeň na schôdzu,” podotkol. Vstup do SaS si predstaviť vie, ale predmetom diskusie to nie je. V eurovoľbách kandidovať nebude.

Fenomén Matovič nás vyjde draho

Istý čas sme išli výrazne nad svoje možnosti. Máme tri oddelené funkčné pôrodné boxy, k tomu máme určitý personál a určitý počet lôžok na šestonedelí. Vzhľadom na našu obľúbenosť sa nám stávalo, že sme na tých troch boxoch mali naraz niekedy 10 až 12 rodičiek. To bolo pomerne náročné logisticky zvládnuť a prinášalo to aj istý stupeň nepohody pre naše klientky.

Pôrodné asistentky namiesto toho, aby si robili svoju robotu a boli pri žene, neustále riešili logistiku, koordinovali, ktorá kam pôjde, s tým, že sa stávalo, že aj na chodbe boli naraz tri až štyri páry v rôznych fázach pôrodu.

Koniec chorého systému v zdravotníctve? Platby po novom môžu ušetriť Všeobecnej poisťovni milióny eur

Takže sme si povedali, že vzhľadom na dostatočnú saturáciu Bratislavy počtom pôrodníckych lôžok a pracovísk s tým, že pribudla piata pôrodnica, sa ideme namiesto kvantity venovať kvalite a regulovať počet žien, ktoré sa v daný deň stretnú na našom pracovisku.

Povedali sme si, že ideme rodičkám poskytnúť maximálne pohodlie na pôrodnej sále a zároveň primerané štandardom súčasných čias aj na oddelení šestonedelia.

Ako to funguje v praxi? Ak je žena tehotná, je doma a zavolá si sanitku a nemá registračnú pečiatku, znamená to, že ju už do Nemocnice Ružinov neodvezie?

„Obavy boli. Na druhej strane partneri vnímali, že sme civilizovaní, že sa vieme dohodnúť a že sa rozprávame kultivovane,“ tvrdí s tým, že obavy potom vystriedala podpora. Napriek tomu väčšie problémy sa očakávali pri samostatnom Slovensku. Otázne bolo, či ...

My sme na vyjadrenia Českých dráh reagovali. Vyjadrili sme im svoju podporu a plný súhlas s tým, čo uvádzajú v tom svojom apeli na generálne riaditeľstvo Železníc Slovenskej republiky. Všetci vieme, kde máme problém, a môj názor a rovnako aj našich členov je taký, že keď zahraničný osobný dopravca upozorňuje na takýto tristný stav našej infraštruktúry, tak to nie je problém len na našom piesočku, ale medzinárodná blamáž.

Bude mať táto situácia podľa vás aj nejakú dohru?

Ja sa naozaj dosť obávam toho, že aj teraz nám zostane neznámy takzvaný inštitút vyvodenia zodpovednosti. Kto by mal byť ten, kto vyvodí zodpovednosť? Traťový majster, ktorý nemá ani na rukavice a lopaty pre svojich robotníkov?

Čo naznačujete? Je potrebné žiadať hlavu šéfa ŽSR?

Ja nechcem žiadať ničiu hlavu. Ja len hovorím, že ak k tomu príde, asi by to nemal byť regionálny majster pre údržbu.

Odborník na železnice pre HN: Už to nie je problém len na našom piesočku, ale medzinárodná blamáž

Ak sa pozrieme na kvalitu a kapacitu tratí, tranzit či ceny, v akom stave sa nachádza naša nákladná železničná doprava?

Pomer výkonov bol v roku 2020 pre cestnú dopravu na úrovni 76 percent. Železničná preprava bola na úrovni 18 percent, zvyšok patril leteckej doprave, potrubnej a podobne. V roku 2011 Európa prijala Bielu knihu železníc. Zjednodušene povedané: zaviazali sme sa, že do roku 2030 prevedú 30 percent prepráv nad 300 kilometrov na železnice a do roku 2050 to bude polovica. Výsledok do dnešného dňa je čistá nula. Ani tonu sme nepreviedli z cesty na koľaje. Ja vôbec neviem, či tí, čo to podpisovali, vôbec vedeli, čo to znamená. Musel by totiž stúpnuť dvojnásobne počet nákladných vlakov. To je vzhľadom na stav infraštruktúry a vynaložené investície nerealizovateľné.

Za ďalšie považuje zavedenie povinnosti zdaňovať u nás aj príjmy z daňových rajov, implementáciu predpisu EÚ o zdaňovaní energetických podnikov, nový daňový bonus na dieťa, ale aj prípravu eFaktúry.

Fakt, že napríklad odvod pre vybrané podniky sa má upravovať na základe...

Bankový odvod bol zavedený v roku 2012, teda pred viac ako 10 rokmi. V tom čase bol na to aký-taký dôvod. Bolo totiž čerstvo po kríze, na čo prišla v celej Európe kríza likvidity a jednotlivé vlády prijímali opatrenia na potenciálne bankové krízy. Aj slovenská vláda preto zaviedla bankový odvod, ktorý sa viedol na špeciálnom účte štátneho rozpočtu, na ktorý sme prispievali ročne zhruba 150 miliónov eur a kumulovane sa na ňom za zhruba desať rokov vyzbieralo 1,3 miliardy eur.

Zdanenie bánk je rizikové. Štát získa milióny, no podkope ekonomiku a príde o miliardy

Samotný osobitný odvod však nemal trvať viac ako desať rokov. Nemal sa pôvodne skončiť skôr?

Áno, tak ako to už niekedy býva, mal dočasný charakter, ktorý pretrval dvomi následnými predĺženiami, a dokonca aj zdvojnásobením v roku 2016. Čiže náš sektor platil až do roku 2020 dvakrát viac, keď sme so súčasnou vládou podpísali memorandum o ukončení tohto nesystémového zdaňovania bánk.

Ako ste spomenuli, ukončeniu predchádzal krok v podobe podpisu memoranda s vládou. Čo to znamenalo pre bankový sektor aj pre štát?

Len čo súčasná vláda prevzala svoju moc, vstúpili sme do rokovania, pretože s vládami predtým nebolo možné dospieť ku konsenzu. S touto vládou sme našli spoločnú reč v tom, že samotný odvod je nesystémový a privádza Slovensko do nekonkurenčnej pozície oproti ostatným krajinám, pretože bankový sektor dlhodobo za posledných desať rokov nedosahoval ani nedosahuje ziskovosť na úrovni okolitých krajín ani ziskovosť krajín západnej Európy. Preto sme sa dohodli s vládou a podpísali sme memorandum po zhruba polročnom rokovaní. Výsledkom bolo, že bankový odvod ako taký sa zruší pod podmienkou, že banky budú plniť niektoré ukazovatele. Napríklad, že sektor bude rok čo rok poskytovať o miliardu viac v rámci úverov pre obyvateľov a firmy, že bude posilňovať kapitál bánk a nebude odvádzať zisky akcionárom, a že bude poskytovať aj financovanie štátnym subjektom alebo štátu priamo.

Niektorí tvrdia, že memorandum nie je napĺňané. Je to pravda?

Všetky tieto dohodnuté parametre sme dva- až päťnásobne naplnili počas dvaapol...

„Sľubujem si od toho minimálne to, aby to rozpútalo nejakú relevantnú odbornú debatu,“ povedal v HNtelevízii dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec, ktorý iniciatívu hlavy štátu privítal. Faktom však je, že expertná diskusia na túto tému prebehla, a to napríklad v pracovnej skupine na obnovu dôvery v právny štát, ktorej bol členom.

OĽaNO nezlyhalo

Jedným z odporúčaní konzília bola aj úprava sporného paragrafu, nepodarilo sa ju však presadiť cez koalíciu. „Taký je politický život,“ uviedol na margo tejto situácie. Mikulec odmietol, že by tak prezidentka svojou iniciatívou suplovala vládu, ktorá nedokázala v tejto veci naplniť ani svoj vlastný program.

Nesúhlasí ani s tvrdením, že by hnutie OĽaNO zlyhalo v presadzovaní svojich sľubov. „Nemôže to byť zlyhanie protikorupčnej agendy OĽaNO, pretože OĽaNO bolo za zmenu paragrafu 363, respektíve minimálne za nejaké úpravy,“ povedal a dodal, že Obyčajní do veľkej miery napln...

Len čo sme sa vyrovnali s covidom, prichádza jeden problém za druhým. V priemysle sú veľkým problémom zlyhávajúce dodávky materiálov. Obyvatelia to mohli vidieť v prípade čipovej krízy, keď zlyhávala kontinuálna výroba automobilov.

Problémom sú tiež ceny energií, vzájomné nastavenie schém pomoci pre naše a zahraničné firmy, čo zas ovplyvňuje konkurencieschopnosť, a problémom je aj celková nestabilita. Veď napríklad ešte prednedávnom bol automobilový priemysel tak vyladený, že jednotliví výrobcovia vedeli, čo budú o dva roky v konkrétnom týždni vyrábať a čo na to budú potrebovať. Dnes však často nevedia, či bude prevádzka v pondelok bežať alebo nie.

Energie pochovali nádeje Steelky na ďalší rekord. Huta padla z rozprávkových ziskov do obrovskej straty

Len nedávno ste spolu s ďalšími zväzmi a asociáciami varovali pred dosahom vysokých cien energií na veľké fabriky. Vieme, ako na tom je Slovalco, OFZ či U. S. Steel. Môže prísť aj u ďalších výrobcov k obmedzovaniu produkcie, prípadne k ďalšiemu vypínaniu výrob?

„Pamätáte si na môj známy výrok, a pritom som kresťan, že medzi smrťou a Matovičom si vyberiem radšej smrť?“ pripomenul v rozhovore pre HN s tým, že udalosti z posledných rokov ukazujú, že s lídrom Obyčajných sa fungovať nedá. Situáciu okolo odvolávania vlády označil slovom „cirkus“.

M...

Nebolo moc čo vyslovene oslavovať, ale myslím si, že Slovensko si vydýchlo. Včera nepadla vláda Eduarda Hegera, včera padla vláda Igora Matoviča a padla vďaka nemu. Mal do poslednej chvíle možnosť tomu zabrániť. Stačilo, keby nevytrhol už podanú demisiu úradníkovi prezidentskej kancelárie, a vláda by nebola padla. 

Považujete to za svoje víťazstvo, keďže zbaviť sa Igora Matoviča bol cieľ, ktorý ste sa snažili dlhšie dosiahnuť?

Považoval som za svoju občiansku povinnosť s tým niečo urobiť. Všetci sme videli, ako chaoticky táto vláda vládla, najmä posledné mesiace, odkedy sme odišli. Spomeniem len drámu s lekármi, kde hrozilo, že vyše dvetisíc lekárov odíde, a to sa tiež až v minúte dvanástej podarilo ako-tak za veľké náklady zachrániť. Nakoniec štát bude platiť o približne dvesto miliónov eur viac, ako by musel, keby s nimi normálne rokovali. Alebo migračná kríza, alebo rozpočet, ktorý je šeredný, nemá výdavkové limity a tak ďalej. Nedalo sa takto ďalej fungovať. Vláda bola čistý chaos, zmätok a presne tak aj včera v úplnom chaose a zmätku padla. 

Keď ste podávali návrh na vyslovenie nedôvery vláde, hovorili ste, že si myslíte, že nepadne. Boli ste prekvapený, ako sa to vyvinulo?

Bol som prekvapený preto, lebo traja koaliční poslanci o tom rozhodli. Opozícia nemala dosť hlasov na vyslovenie nedôvery, tých bolo len 75, ale traja koaliční poslanci nakoniec tiež zdvihli ruky a oni – členovia vlastnej koalície – ukončili pôsobenie tejto chaotickej vlády. 

Poslanec Juraj Šeliga hovoril, že v aj klube SaS sú poslanci, ktorí s tým nie sú úplne stotožnení, a pôvodne malo byť odvolávanie vlády iba gestom. Vy ste to odmietli. Na druhej strane, sám ste neverili, že to vyjde, tvrdíte, že ste nikoho nepresviedčali, rokovali ste aj s koalíciou, ponúkali dohodu na rekonštrukcii. Naozaj to vyzerá, že to mohlo byť len gesto, a keď to začalo naberať obrátky, niektorí sa zľakli.

No výsledok je, že z SaS hlasovalo všetkých 20 poslancov za. Toto je úplne jasné a jednoznačne to vyvracia domnienky Juraja Šeligu. 

Hovorili ste, že na základe hlasovania zistíte, s kým vládnu a kto ich v parlamente podporuje. Čo ste teda pri tom hlasovaní zistili?

Zistili sme, že táto chaotická vláda už konečne prestala trápiť Slovensko. Jeden človek gniavil a traumatizoval celú krajinu. Bolo našou občianskou povinnosťou toto všetko ukončiť. To sa stalo a teraz sa poďme pozrieť ďalej, ako upokojiť situáciu, ako má vyzerať budúcnosť našej krajiny, lebo všetci vieme, že takto to ďalej nešlo. 

Reakcie zahraničných médií na pád Hegera: Chaos sa prehlbuje. Proruské nálady môžu na Slovensku silnieť

Vy ste však očakávali, že vládu podporia extrémisti, a to sa nestalo.

Mohlo sa stať, nakoniec ešte v utorok to spravili, oddialili to. Ja neviem, aké majú medzi sebou kšefty. Mohlo sa stať aj toto, nestalo sa. O to lepšie, vieme sa teraz posunúť ďalej. 

Vy ste mali za posledné dni niekoľko rokovaní s premiérom. Prečo nikam neviedli?

To sa treba spýtať jeho. Ja som sa s ním od minulého utorka stretol štyrikrát. Opakovane sme sa bavili o tom, že vláda vôbec nemusí padnúť, ak dôjde k rekonštrukcii, ak sa povedzme dvaja-traja najslabší ministri vymenia. Mali sme ďalšie požiadavky, ako paragraf 363 a tak ďalej. Toto sa mohlo udiať, toto všetko mali oni v rukách, ale ľahkovážn...

Stávalo sa to počas letných prázdnin, keď sme boli nútení z personálnych dôvodov redukovať počet novorodencov ošetrovaných na našej klinike na 33. Máme napätý počet sestier na novorodeneckom oddelení, a pretože boli aj dovolenky, museli sme redukovať služby. Teraz ideme naplno a verím, že zastavovanie príjmov bude iba výnimočné. Ak k nemu príde, tak predovšetkým z dôvodu prekročenia lôžkovej kapacity kliniky. Len čo máme preplnené oddelenie šestonedelia, musíme ženy prekladať na iné oddelenia kliniky, kde už nie je možné zabezpečiť potrebný komfort a kontakt s dieťaťom. To je však extrémne zriedkavé. 

Takže teraz sa pravidelne nestáva, že keď k vám príde žena, tak ju pošlete niekam inam?

Stáva sa to iba výnimočne. Pôrodníctvo je prevažne neplánovaná zdravotná starostlivosť, občas sa vyskytne aj nočná služba, počas ktorej prebehne 16 pôrodov a nárazovo vznikne obrovský tlak na lôžka. Snažíme sa prepúšťať rodičky domov čo najskôr, ale novorodenca je možné prepustiť až po 72 hodinách, ak ich naplní popoludní a matka s tým súhlasí, prepúšťame ju domov pokojne aj o piatej poobede.

Po prvé sa ukázalo to, čo je veľmi smutné, že historicky najnižší počet ľudí išiel voliť do komunálnych volieb. Prikladám regiónom veľkú úlohu v tom, ako by mala vyzerať dobre spravovaná krajina. Je škoda, že išlo veľmi málo ľudí z oprávnených voličov voliť. Veľmi málo ľudí využilo toto svoje právo. Na druhej strane bolo úplne zrejmé, že boli prefackané všetky strany, o ktorých ani neviem, či v tomto bordeli, v ktorom sa nachádzame, je možné ešte stále nazývať štandardnými.

Kandidátov, ktorí sa spoľahli, že svojím mediálnym výtlakom a tým, že patria do rodiny veľkých strán, budú zvolení, ľudia odmietajú. Zvíťazili tí, ktorí nemali za sebou žiadnu politickú značku. Toto je tiež istý signál. Celkovo to v niektorých regiónoch dopadlo veľmi dobre – najmä tam, kde bolo z čoho vyberať. To sa týka hlavne Bratislavy a Bratislavského kraja. Inde to bolo veľmi smutné. Ľudia mi hlásia, že by si aj vybrali dobre, keby mali z čoho. No nebolo na výber. Pretekali sa medzi sebou všelijakí hypervlastenci s až fašizoidnými sklonmi. Toto nie je dobrá správa pre krajinu. 

Kandidovalo aj množstvo známych poslancov Národnej rady, ktorí však neuspeli. Aké je to vysvedčenie pre vrcholových slovenských politikov?

Keďže išlo s prvé...

Spätne hodnotí ako chybu, že kampaň nezačal skôr. Dôvodom mali byť dlhé rokovania koalície, kde ho nakoniec strany Za ľudí a KDH nepodporili. Otvorene hovorí, že ho to sklamalo. Rokovania sa pritom tiahli už od apríla.

Kandidoval by aj druhý krát

Agentúra Focus vydala prieskum, podľa ktorého má Mlýnek 3,2 percenta. V prieskume vedie súčasný primátor Matúš Vallo, ktorý má 53,7 percenta. Kandidát tvrdí, že ak by sa to tentokrát nepodarilo, zrejme bude kandidovať aj o štyri roky. „Myslím si, že tie výhrady, ktoré som teraz otvoril budú pretrvávať aj do budúcnosti, tak uvidíme ako sa bude vyvíjať situácia.“

Vallo v HNtelevízii: Remišová sa teší z našich problémov. Jej rezort bojuje proti Bratislave, kde len môže

Hlavnou témou, ktorú v kampani komunikuje, je rozpočet hlavného mesta. Jeho stav ostro kritizuje. Robí tak napriek tomu, že počas týchto štyroch rokov musela Bratislava čeliť covidu aj vojne na Ukrajine. „Rovnaké karty mali rozdané aj iné obce, iné samosprávy a zvládli to lepšie. Je to o disciplíne a prístupe k tomu, ako je obec spravovaná.“

Dodáva, že toto vedenie malo aj nadpríjmy, keďže zvyšovali dane z nehnuteľností. „Aj keď Bratislava mala odpustený 10 miliónový dlh, stále sa zadlžovala. A toto je podľa mňa neakceptovateľné. Súčasný primátor hovorí o tom, aký je dlh v percentách. Mlýnek tvrdí, že to je veľmi skresľujúce podanie.

„Keby daň z nehnuteľností bola trojnásobne zvýšená, to percento by bolo ešte nižšie. Možno by to bolo 40 percent, možno 38. Podstatné je, že mesto musí vrátiť to, čo si požičalo historicky,“ uzavrel.

Kritizuje parkovaciu politiku

Podľa Mlýneka by sa mal Metropolitný inštitút venovať územnému plánu a rozvoju mesta, tak to aspoň pochopil pri jeho zakladaní. Kritizuje, že toto inštitút nerobí, mal zastrešovať aj iné funkcie ako architektonické. Tvrdí, že v takomto inštitúte by mali byť reprezentované aj mestské časti či magistrát a šéfkou všetkého by mohla byť hlavná architektka mesta.

O parkovacej politike tvrdí, že keby súčasný primátor počúval výhrady mestských častí, projekt mohol byť spustený bez chýb a nemuselo by sa nič opravovať. Prekážajú mu napríklad chýbajúce sms-lístky či krátky čas parkovania zadarmo v inej mestskej časti.

Rudolf Kusý: Prioritou sú strategické projekty

„Parkovacia politika rozdeľuje Bratislavu. Bratislavčan by mal mať nárok na celomestskú parkovaciu kartu ale nie tak, ako ju ponúka magistrát.“ Dodáva, že ak niekto potrebuje ísť k lekárovi do inej Mestskej časti, nestačia mu na to dve hodiny parkovania. Zároveň dodáva, že síce sa parkovacia politika spustila, no nespravil sa krok predtým a to je vybudovanie záchytných parkovísk a parkovacích domov. „Parkovacia politika by sa musela zmeniť, hlavne ju treba zlacniť,“ hovorí o tom, čo by spravil.

Zároveň tvrdí, že treba hovoriť aj o školách a škôlkach. I keď je to kompetencia mestských častí. Tvrdí, že hlavné mesto môže aj finančne pomôcť a mal by vzniknúť Fond rozvoja školstva.

Bošňák pracoval dva roky aj na župe ako šéf finančného odboru. Tvrdí, že s Jurajom Drobom sa názorovo rozišli. „Chodím vyšetrovateľovi hovoriť, čo sa konkrétne stalo,“ tvrdí o svojom odchode z kraja. Dodáva, že istú položku odmietol uhradiť, celé to skončilo u hlavného kontrolóra a nakoniec trestným pod...

Kusý: Vallo sa orientuje na hipsterov. Kde je štvrť miliardy eur? Len na črepníky dali šialených 450-tisíc

“Ja som tiež dúfal a tešil som sa, že tá kampaň bude o diskusii, o našich programoch, o tom, čo sme urobili a kde vidíme Bratislavu,” povedal Vallo.

K tomu však zatiaľ podľa neho nedošlo. “Riešime klamstvá pána starostu Kusého, ktorý mi zaplavuje internet a verejný priestor. Keď mi povie sekta, áno, on má za sebou najatých ľudí, ktorí s ním chodia a ja mám okolo seba ľudí, ktorí veria našim hodnotám a ideám,” dodal.

Pokuty za parkovanie

Mažgút predstavil svoje „desatoro“, čo má byť jeho predvolebným programom. Tvrdí, že dôležité pre neho je, že body nevznikli od zeleného stola, ale po diskusiách s odborníkm...

„Je to prvý trestný čin, ktorý spĺňa kategóriu hate crime, alebo inak povedané, trestný čin z nenávisti. Som dvojnásobne šokovaný preto, že Bratislavu, alebo bratislavský kraj som mal za taký ostrovček tolerancie a spolužitia aj menšín, či už národnostných, sexuálnych alebo iných.“

Kameňom úrazu je Arriva

Droba po piatich rokoch v kresla župana kandiduje opäť, tvrdí, že ho práca baví a našiel sa v nej. Tvrdí, že práca župana má na rozdiel od práce poslanca v Národnej ra...

HNClub: Spor o parkovanie. Kusý ho chce zadarmo pre Bratislavčanov. Bol by to koniec reformy, reagoval Vallo

“Ja si myslím, že je čas, aby mesto, primátor a zamestnanci magistrátu, ktorí komunikujú smerom k Bratislavčanom, začali ľudí počúvať a nevnucovať im svoj ideologicky zúžení názor na to, ako má mesto fungovať. Myslím si, že posledný štyri roky v rámci Bratislavy sa orientujú na úzku skupinu, môžeme ich nazvať možno hipsteri, možno nejako inak. A akoby časť Bratislavčanov bola zabudnutá. Hovoríme o rodinách s deťmi, senioroch, ľuďoch s postihnutím, ale aj ľuďoch, ktorí majú jednoducho nižší príjem,” povedal Kusý.

Bez zmeny rozpočtu sa nedajú vyplatiť štrnáste dôchodky. Na Ukrajine prebieha vojna, končí nám pandémia a Sociálna poisťovňa pravdepodobne bude mať najlepšie hospodárenie v histórii, za čo som vďačný doterajšiemu riaditeľovi, pánovi Káčerovi, ktorý je teraz štátnym tajomníkom ministerstva práce a novému riaditeľovi, pánovi Ilkovi. Sociálna poisťovňa teda má peniaze, z ktorých by štrnáste dôchodky vedela vyplatiť, ale podľa rozpočtových pravidiel štátu nemôžete zvýšený výber daní a poistného použiť na nové výdavky bez zmeny štátneho rozpočtu. Preto som prišiel do parlamentu so zmenou rozpočtu, keďže výber predstavuje spomínaných 1,5 miliardy a chceli sme tieto peniaze využiť nasledovne. 207 miliónov by malo byť využitých na pomoc dôchodcom, 190 miliónov na ďalšiu pomoc domácnostiam, 900 miliónov pre firmy v súvislosti s energiami a 200 miliónov pre verejný sektor, školy, nemocnice, zariadenia sociálnych služieb a podobne. Prezentujem túto novelu zákona štátneho rozpočtu, pretože sa ma to týka asi najviac zo všetkých rezortov. No opozícia povedala, že za ňu nebude hlasovať, pretože rozpočet nie je rozpísaný. Tak som z večera do rána oslovil kolegov z ministerstva financií, na druhý deň som prišiel do parlamentu s rozpisom a kapitolami, napríklad 900 miliónov pre ministerstvo hospodárstva, 200 miliónov DPS a zhruba 400 miliónov ministerstvu práce. Potom sa ukázalo, že opozícia si vymýšľala. SaS, Smer, kotlebovci a tak ďalej. Aj tak za to nezahlasovali, ale prešlo to do ďalšieho konania. A v piatok v parlamente vytiahli karty a povedali, že nebudú hlasovať. Oni si myslia, že robia zle vláde, ale v skutočnosti robia zle 1,4 miliónu starobných, invalidných a sirotských dôchodcov, firmám a tak ďalej.

To chápem, ale asi si veľa z týchto subjektov bude personalizovať s obdobím tejto vlády, ak by tá pomoc nebola.

Preto si myslím, že pomoc skôr či neskôr bude, pretože vláda má na to peniaze, ktoré vyčlenila, chce to vyplatiť a ak to bude opozícia blokovať, nech za to prevezme zodpovednosť. Nech pán Fico, pán Pellegrini a pán Sulík vysvetlia svojim voličom, dôchodcom, firmám, školám a zariadeniam sociálnych služieb, prečo nedostanú pomoc. Lebo zablokovali novelu zákona o štátnom rozpočte v parlamente.

Viete o tom, že  by niekto z koalície či SaS rokoval, alebo by prebiehali stretnutia o podpore tohto návrhu?

Ja som rokoval aj s pánom Viskupičom, oslovil som aj pána Sulíka, pani Zemanovú, pána Dostala, ak sa nemýlim a rokoval som s nimi aj v parlamente a v pléne. Oni vznášali túto námietku a ja som im povedal, že to máme rozpísané, ale vzhľadom na to, že teraz sa v Európskej komisií schválili niektoré nové veci, ktoré môžeme použiť na kompenzáciu, tak sme to nestihli do návrhu fyzicky dať. Opoziční poslanci povedali „tak to dones a my to podporíme“. Tak som to na druhý deň doobeda priniesol, každému poslaneckému klubu, opozičnému aj koaličnému som to rozdal a oni povedali „dobre, uvidíme“. A potom vytiahli karty. To je len obštrukcia, to sú iba politické veci, ktorými škodia dôchodcom a zvyšným menovaným 

To uvidíme, či im budú alebo nebudú škodiť, keďže v utorok počas opätovného hlasovania to ešte môže prejsť.

Samozrejme, ja som v tomto pokojný. Budem argumentovať a stretnem sa tak ako doteraz. Nijako medzi poslancami neselektujem, či...

Klus pred necelými dvomi týždňami skončil na ministerstve zahraničných vecí ako štátny tajomník a odvtedy mu začal plynúť mandát v Národnej rade. Zatiaľ sa však pre ochorenie v rodine v parlamente neukázal ...

Zatiaľ nám počasie skutočne nehrá do karát, naozaj sa muselo začať v niektorých oblastiach kúriť. No uvidíme, čo bude ďalej. To sa ukáže na konci vykurovacej sezóny, niekedy v marci. Potom zhodnotíme, aká bola zima.

Z dát Eurostatu vyplýva, že rok 2021 bol z hľadiska potreby vykurovať na Slovensku jeden z najnáročnejších. Chystáte sa na ministerstve na takýto scenár alebo skôr na teplotne priemerný rok? 

Asi sledujete aj moje vyhlásenia či legislatívne kroky. Z nich vyplýva, že štát sa pripravuje na krajné scenáre. Ak budeme pripravení na krajné scenáre, budeme vedieť predpovedať vývoj, tak zimu zvládneme. 

Predstavuje krajný scenár to, že sa spustia regulačné stupne a príde k obmedzovaniu dodávok plynu?

Presne ako v januári 2009, keď sa muselo na niekoľko dní pristúpiť k regulácii dodávok pre najväčších priemyselných odberateľov, aby sa energetická sústava udržala v chode. Ešte z detstva si pamätám takzvané uhoľné prázdniny, keď komunistický štát zostal zaskočený extrémnou arktickou vlnou, ktorá dorazila na prelome rokov. Aj vtedy štát musel prijať opatrenia na to, aby energetika zostala v chode. V tejto situácii, čo máme, sa k tomu však pripája najmä cenový faktor.

Pozrite si mimoriadnu diskusiu k 30. výročiu ústavy Slovenskej republiky.

Kto diskutoval?

Milan Kňažko

Peter Weiss

Pavol Hrušovský

František Mikloško

Diskusia sa konala v priestoroch Wiegerovej vily v Svätom Jure a sprevádzala vás ňou moderátorka Romana Hlavanda Gogová.

Podobné teploty zažíva celá Európa, v susedom Česku včera zaznamenali až 39 stupňov Celzia. „Faktom je, že takáto vysoká teplota v júni je nezvyča...

Obávam sa, že presne ten bod sme už dosiahli, aj na dopyte je vidieť, že ľudia oveľa menej reagujú a oveľa pomalšie sa rozhodujú. Môžeme skonštatovať, že ceny síce ešte neklesajú, ale dopyt už zamrzol. Dokonca sa aj jemne znížil a určite sa výrazne spomalilo tempo predaja.

Očakávate, že budú nasledovať aj ceny a klesnú?

Všetko bude závisieť od momentu, kedy sa nám stretne koláč ponuky s dopytom. Ešte stále je situácia taká, že kupujúci sú a aj majú dosť vlastných zdrojov aby si nakúpili z tej malej ponuky, ktorá je dnes na trhu. V momente, kedy ľudia prestanú reagovať, prestanú aj nakupovať, čo sa asi stane už na jeseň. Keďže sa hypotéky sprísňujú, ľudia nad 40...

Ešte vás musím poopraviť, nejde len o učiteľov, to je iba jedna kategória pedagogických zamestnancov. Ide o pedagogických, odborných zamestnancov, učiteľov vysokých škôl, vedecko-výskumných a nepedagogických zamestnancov, bez ktorých školstvo nemôže existovať. Základné body nášho protestu alebo naše požiadavky, sú zvýšenie platov. Školstvo je dlhodobo podfinancované, myslím teraz na tarifné platy zamestnancov škôl všetkého typu.

Dokonca máme nepedagogických zamestnancov, ktorí sú pod minimálnou mzdou a musí ísť zamestnávateľ doplácať do výšky minimálnej mzdy. Toto je obrovsk...

O dúhových vlajkách hovoria médiá a tí politici, ktorí nesúhlasia s týmto návrhom zákona. My nie. Spomíname vlajky a symboly, ktoré majú za cieľ propagovať nejakú sexuálnu menšinu. Slovenská republika sa neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo, tak podľa nás tieto vlajky, znaky a symboly nemajú čo robiť na štátnych budovách. Tento zákon nehovorí o tom, že my zakazujeme vlajky a symboly akýmkoľvek spôsobom, nezakazuje ani činnosť týchto organizácií. Máme jediný cieľ, nechceme, aby na štátnych budovách boli tieto vlajky.

Peniaze si zobral v kaviarni

Kováčikovi znížili pôvodný trest Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorý mu vlani vymeral trest 14 rokov a prepadnutie majetku. Zároveň ho oslobodil spod obžaloby, že spolupracoval s mafiou. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu zobral úplatok 50-tisíc eur, aby zariadil prepustenie mafiánskeho bosa takáčovcov z väzby.

„Skutol sa stal a spáchal ho obžalovaný,“ prečítal rozhodnutie predseda senátu Peter Štift. Kľúčovou postavou v procese bol Ľudovít Makó a jeho výpoveď o tom, ako priniesol peniaze Kováčikovi do kaviarne v Bratislave. „Svedkovia pri svojom svedectve nekriminalizujú len obžalovaného, ale aj svoje osoby,” zdôraznil súd o kajúcnikoch. Výpoveď Ľudovíta Makóa podľa senátu nepotvrdila, že by mal niečo spoločné so zločineckou skupinou takáčovcov. 

„Nie je to dobrý signál toho, čo sa tu dialo v minulosti,“ povedal po vyhlásení rozsudku prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek. Dotkol sa tiež oslobodenia spod obžaloby pri bode k spolupráci s mafiou. „Súd nepovedal, že sa skutky nestali, ako to tvrdila obhajoba,“ dodal. Opačný názor mal Kováčikov právny zástupca.

„Pravdu máme my a obhájime si ju,“ neskrýval sklamanie advokát Erik Magál. Nevylúčil podanie mimoriadneho opravného opatrenia, ústavnú sťažnosť alebo podanie sťažnosti na Európsky súd pre ľudské práva. „Tie skutky sa nestali,“ doplnil.

Desaťtisíc v hotovosti

Dušan Kováčik riadil Úrad špeciálnej prokuratúry 17 rokov, elitní policajti z Národnej kriminálnej agentúry ho zadržali necelý rok pred skončením jeho funkčného obdobia. 

Diskutovali sme o dvoch témach. Prvou bolo, aké sú ceny na Slovensku. Tu treba vysvetliť, z čoho sa skladá cena produktu, ktorú vidíme na pumpe. Ak napríklad benzín stojí 1,75 eura za liter, tak z tejto ceny je 29 centov DPH, 51 centov spotrebná daň a poplatok za núdzové zásoby je 0,03 centa. Teda z 1,7 eura je maloobchodná cena bez dane 0,9 eura. Z tejto sumy treba ešte odpočítať cenu za biozložky, prepravu a veľkoobchodnú maržu. V konečnom dôsledku sa tak dostanete na cenu 0,7 eura za liter. Zvyknem hovoriť, že ide o štátom robený biznis, keď my predávame a z toho predaja má štát svoje príjmy. A nie malú sumu, zinkasuje minimálne polovicu. Z toho, čo zostane u nás, musíme nakúpiť ropu, elektrinu, plyn, prevádzkovať rafinériu a všetko ostatné.

A druhá téma?

Druhou témou bolo, ako sme na tom v európskom porovnaní cien palív. Teda čo môžeme robiť a čo nie. Slovnaft má na trhu na Slovensku dominantné postavenie, preto je pod dohľadom Protimonopolného úradu. Ten určí, ako sa máme správať. Môžeme totiž robiť dve chyby. Prvou je, že budeme mať veľmi vysoké ceny, čím deformujeme trh, lebo máme dominantné postavenie. Teda že začneme zrazu zvyšovať ceny bez toho, aby sme na to mali nejaký dôvod. Druhou chybou môže byť, že spravíme presný opak. Teda že začneme predávať veľmi lacno. Vtedy tiež porušujeme predpisy, lebo nízkymi cenami začneme vytláčať ostatných importérov z trhu. Východiskom je, že zostaneme na normálnych hodnotách a predávame palivá za nie veľmi nízku, ale ani vysokú cenu.

To znamená akú presne?

Takú, ktorá sa dá obhájiť v rámci regiónu. Relevantný trh je totiž celý náš región. Čítal som vyhlásenie, že keď bude konať Protimonopolný úrad, budeme mať nižšie ceny. Nemôžeme mať nižšie ceny, lebo by sme porušili zákon.

Faktom však je, že Slovnaft spracúva ropu Ural, ktorá sa predáva na trhu so zľavou.

Áno, už som počul, že máme z tejto ropy extra profit, generujeme veľké zisky, a preto musíme niečo vrátiť spoločnosti. Moja odpoveď je, že sme bez dane siedmi najlacnejší v Európskej únii. A to práve preto, že už sme tento rozdiel premietli. Faktom je, že doteraz sa ruská ropa nikdy nepredávala s takouto zľavou. A tento rozdiel medzi Uralom a Brentom sa do maloobchodných cien premietol minimálne 10 centmi. To je aj dôvod, prečo sme o 15 až 20 centov lacnejší ako v Nemecku, Holandsku, vo Švédsku, Fínsku, v Dánsku, lebo sme časť ziskov premietli do cien. Toto bolo zázemie, z ktorého sme vychádzali pri diskusiách. Napriek tomu sa opakujú reakcie, že aj tak vykazujeme zisk a máme povedať, akej časti z neho sme ochotní sa vzdať. Ale ja sa ho nemôžem vzdať, pretože sme firma, ktorá pôsobí prostredníctvom materskej spoločnosti na burze. Jedine, že by si ho od nás zobral nasilu štát.

Čo by ste robili?

Na to nemôžeme povedať nič. Beriem na vedomie, že vláda a parlament môžu prijať zákon a prikázať mi určité plnenie. 

Ale čo je určite možné, je zníženie daní. Považujete to za reálne?

Konkrétne kroky budú, predpokladám, výsledkom politickej dohody. A ja neviem, aká bude, keďže musí byť uzavretá na politickej úrovni a nie na úrovni Slovnaftu. Ak však chceme znížiť ceny, tak áno, osobne by som uvítal, ak by sme znižovali dane. V prípade DPH je to najjednoduchšie. Alebo si štát povie, že chce zobrať časť z toho údajného profitu, ktorý má Slovnaft, a zoberie si ho. Naše možnosti sú obmedzené, čo sme mohli, to sme spravili. Vyčerpali sme možnosti, ako premietnuť prípadný zisk do cien na Slovensku, na ostatné nemáme vplyv.​

Spomínali ste, že Slovensko patrí v rámci krajín EÚ medzi najlacnejšie krajiny. Keď si to však pozrieme historicky, platilo to vždy. Akú časť zľavy na ruskú ropu reálne premietate do maloobchodných cien?

Ak vychádzame z toho, že rozdiel medzi Uralom a Brentom je 30 dolárov, z toho treba odpočítať päť dolárov, teda rozdiel, ktorý tu bol vždy. Náklady na spracovanie ťažkej ropy sú totiž vyššie ako v prípade Brentu, ten rozdiel oproti Uralu tu bol historicky daný. V takom prípade nám zostáva 25 dolárov. Keď si túto sumu prepočítame na jeden liter, tak to vychádza okolo 15 centov. Porovnajme si teraz ceny nafty napríklad v Holandsku, či Nemecku, kde nafta stojí bez daní 1,27 eura za liter, zatiaľ čo na Slovensku je táto očistená cena podľa štatistík EÚ 1,1 eura za liter. Vidíme, že tento rozdiel je premietnutý. Nikto nemôže povedať, žeby napríklad trh v Nemecku mohol byť nejako pokrivený, keďže je to absolútne najväčší trh v Európe, kde sa zhruba štvrtina celoeurópskej spotreby ropy spracováva v 15 rafinériách a produkty sa predávajú na 14-tisíc čerpacích staniciach. To je trh 30-krát väčší ako Slovensko, a teda bez debaty poskytuje najreálnejší obraz o trhovej cene nafty.

Pred časom však MOL zverejnil rafinérsku maržu za 1. kvartál tohto roka. V prípade MOL a Slovnaftu vyšla na úrovni 35 dolárov. V minulosti bola výrazne nižšia.  

Číslo, o ktorom hovoríte, sa zverejňuje tradične každý štvrťrok, keď máme investorskú prezentáciu. Súčasťou toho je aj externé prostredie a uvádza sa tam rafinérska marža. Ide však o benchmark, ktorý nepredstavuje automaticky maržu, ktorú zarábame. Naša rafinérska marža vzniká tak, že kupujeme ropu, spracujeme ju a tento produkt predávame veľkoobchodníkom. V poslednom období to bolo na úrovni jedného, respektíve pár jednotiek percent. Samozrejme, nepopieram, že dnes vzniká marža z dôvodu, že ceny Uralu sú nižšie. Avšak ide o mimoriadnu situáciu, trvá mesiac a pol. Podľa Bloombergu sa do konca roka rozdiel medzi ropami zníži na päť až šesť dolárov. V dočasnom období teda máme pozičnú výhodu, keď môžeme zarobiť na lacnejšej rope. Ak sa tak stane, tak zisk budeme musieť tak či tak zdaniť, veď platíme daň z príjmu právnických osôb. Ide o výhodu, ktorú máme dnes, ale už zajtra alebo pozajtra tu byť nemusí, pričom ostatné náklady, ako napríklad drahý plyn, elektrina zrejme pretrvajú.

Tvrdíte, že 35 dolárov je benchmarkové číslo, nie reálne. Aká je teda vaša rafinérska marža od invázie?

V realite je to približne tretina až polovica z uvádzanej benchmarkovej marže. Ďalší faktor je, že za mesiac a pol, odkedy sa začal konflikt na Ukrajine a zvýšil sa rozdiel medzi Uralom a Brentom, sme mali mesiac odstávku. Takže sme mesiac nevyrábali polovicu obvyklej produkcie. Koncom mája ideme do ďalšej zhruba 60-dňovej odstávky, a tak zas budeme stáť.

Koľko ste po zohľadnení všetkých faktorov zarobili na zľavách na Ural?

Neprofitovali sme veľa, lebo sme nevyrábali. Takže ak sa pýtate, či sme zarobili veľa peňazí v posledných mesiacoch, tak nie, lebo sme boli v odstávke. Tá sa plánuje bežne niekoľko rokov dopredu, dotýka sa množstva ľudí, dodávateľov, takže sme ju nechceli a ani nemohli posunúť.

MOL v správe za prvý kvartál uvádzal medzi negatívami vysoké ceny energií. Ako vás ovplyvnili?

Aj tie zásadne vstupujú do nákladov firmy. Vstupy sa prostredníctvom cien plynu a elektriny zvýšili výrazne, a to štvor- až päťnásobne oproti minulému roku. Cena emisných povoleniek je tiež násobne vyššia než v minulosti. Okrem toho má slovenský trh špecifiká, ako napríklad poplatky za elektrickú energiu, ktoré boli oveľa vyššie ako v okolitých štátoch. Od roku 2022 sa to síce zmenilo, ale za ostatných 10 rokov sme iba na nich zaplatili dokopy o 200 miliónov viac, ako je bežné inde. Navyše za ostatných šesť rokov sme za emisné povolenky envirofondu zaplatili 120 miliónov eur, tento rok zaplatíme ďalších 70 miliónov a späť sme zatiaľ dostali štyri milióny. To nás, prirodzene, negatívne zasahuje, a to aj v medzinárodnom porovnaní, kde konkurenti majú podstatne vyššiu formu podpory.

Bola tu debata o špeciálnom zdanení. Aký je váš odhad? Vyhnete sa mu nakoniec?

Neviem. Situáciu čítam tak, že vtedy už nediskutujeme o cenách palív, ale hľadáme peniaze na rôzne sociálne programy. Treba si uvedomiť, že ak hovoríme o inflácii, tak inflácia znamená rast cien. To so sebou nesie aj rast príjmov štátu prostredníctvom vyššieho výberu DPH. A ak hovoríme o raste cien pohonných látok, aj to generuje extra príjmy pre štát. Neviem, v akom stave je štátny rozpočet, neviem, koľko peňazí štát potrebuje na sociálne balíčky.

Ešte v prvých mesiacoch roka vyšla správa, že zásoby nafty sú v Európe najnižšie za posledných 14 rokov. To sa odrazilo aj na jej cene. Vieme aktuálne ešte pokryť dopyt, ktorý na Slovensku je?

Z okolitých krajín je Slovensko ako jediné nielen sebestačné, ale dokonca vie vyvážať naftu do zahraničia. Všetky ostatné štáty majú rafinérske kapacity nižšie, ako je ich reálna spotreba. A to vrátane Rakúska, Poľska a Česka. Tu treba vnímať dva momenty. Ak nebudeme mať Družbu, máme Adriu. V prípade Adrie máme menšie kapacity a musíme ísť vo výrobe na 70 percent produkcie. Keď budeme mať menej ropy, bude menej nafty. To stále hovorím o tom, keď tečie ruská ropa. Nie síce cez Družbu, ale cez Adriu. Ak by sme museli spracovať iný typ ropy, tak predpokladáme, že časť z nej bude ľahká ropa. V takom prípade budeme vyrábať menej diesla, lebo z ľahkej ropy sa jednoducho vyrobí menej nafty ako z ťažkej. Ale ešte stále vieme pokryť Slovensko dieslom a benzínom. Zvyčajne totiž dve tretiny našej produkcie idú na export, tretina zostáva na slovenskom trhu.

Takže by ste začali obmedzovať vývoz?

Už by sme museli. Ale okolo nás by boli štáty, ktoré by mali menej diesla, ako je ich reálna spotreba. Takže by ho začali nakupovať u nás. Tlak na slovenský trh by bol oveľa väčší, ako je v súčasnosti. Prečo hovorím o nafte? Je to ten produkt, ktorého sa najviac dováža z Ruska. Ak by naň bolo embargo, tak rovnováha, ktorá je tvorená tým, že je tu aj ruský diesel, by sa skončila. V Európe by nastal nedostatok nafty. Nielen v tomto regióne, ale všeobecne. A celý trh by vyzeral inak.

Dovážať sa však dá aj z iných krajín, nielen z Ruska.

Môžete ju dovážať aj z iných mimoeruópskych regiónov, ak zvýšia výrobu nafty, čo ovplyvniť nevieme, a v Európe nie je ani dostatok logistických kapacít, pretože časť ruského diesla sa transportuje cez produktovody, ktoré v prípade embarga nie je možné využiť. Hovoríme o množstve 25 miliónov ton diesla ročne, ktoré budú chýbať, ak bude embargo na produkty, a možno o ďalších 15 miliónoch ton nafty, ak by rafinérie spracovávali len ľahkú neruskú ropu. Bude problém to nahradiť zo dňa na deň.

Pred časom prezident MOL-u Zsolt Hernádi povedal, že prechod na inú ako ruskú ropu bude trvať zhruba štyri roky. Slovnaft už má isté skúsenosti aj so spracovaním iných druhov ropy. Nevedeli by ste sa teda prispôsobiť aj rýchlejšie?

Jedna vec sú technologické problémy. Iná ropa sa inak správa v technologickom procese. Má viac plynov, sú v nej iné kovy, potrebujeme na to iné katalyzátory. Ak by som to povedal vinárskou terminológiou, doteraz sme vyrábali merlot a po novom budeme robiť cuvée. Na to, aby ste robili cuvée namiesto merlotu, potrebujete iné veci. Potrebujete iný druh hrozna, inak ho pomiešať aj inak skladovať. S ropou je to podobne. Aby sme mohli zabezpečiť plynulú prevádzku Slovnaftu cez Adriu, potrebovali by sme dve lode týždenne. Tie musíme samostatne skladovať, následne pomiešať. A keď príde tretia loď, tak na to potrebujete ďalšiu nádrž. Zmes, ktorú namiešame, musíme mať pod kontrolou. Keď ju už pustíme do rafinérie, potrebujeme na to iné technologické postupy, iný prevádzkový režim či iné katalyzátory. S týmto všetkým musíme kalkulovať a toto všetko sme nikdy predtým nerobili. Áno, sú rafinérie, ktoré takto postupujú. Bol som v Indii, tam je úplne nová rafinéria, ktorá dokáže miešať viacero druhov ropy. Tá je však technologicky inak nastavená, no tiež sa v rafinérii snažia spracovávať len jednu zmes viacerých rôp, a to stabilne mesiac čo mesiac, nech úpravy vo fabrike nemusia robiť stále. Takže aby sme mohli zabezpečiť flexibilitu miešania aj v našej rafinérii, musíme ju technologicky prerobiť vrátane pridružených zariadení, ako sú napríklad nádrže a podobne. A na to potrebujeme čas. 

Aký dlhý čas a objemovo aké investície?

Jednu nádrž na ropu sme v Slovnafte stavali naposledy päť rokov a bola to investícia za vyše 30 miliónov eur aj s príslušenstvom. Vieme ju postaviť aj za tri roky, ale potrebujeme súčinnosť úradov, plus sa vyhnúť iným nástrahám, napríklad na strane dodávateľov materiálov, montážnikov a podobne. Zároveň mnohé technologické úpravy bude treba robiť vtedy, keď bude rafinéria v budúcich rokoch opäť odstavená pre generálne revízie, a teda spojiť obe témy do rovnakých časových okien, nech výroba zbytočne nestojí. Treba tiež dodať, že ak sa vojna skončí a my sa vrátime do situácie, v ktorej sme dnes, musí nám niekto túto investíciu uhradiť, lebo nám ju nanútil. Potrebujeme počuť aj zo strany Európskej únie, že nám pomôže s financovaním, keďže sme takéto veľké zmeny neplánovali. Doteraz sme boli nútení investovať do ekologických riešení a zrazu musíme realizovať zámery, ktoré by sme inak neurobili.