Témy, ktoré riešila novela Ústavy, ktorú pred pár dňami prekvapujúco prijali poslanci parlamentu, Slovensko vyvádzajú zo západného civilizačného okruhu. V HNtelevízii to vyhlásil Peter Zajac, jeden zo zakladajúcich členov VPN a bývalý predseda OKS.

“Je to tým, že západná Európa ide v týchto témach úplne iným smerom,” vysvetľuje v rozhovore Zajac. 

Ponižuje sa ľudská dôstojnosť

“Pre mňa na tom ústavnom zákone tou kľúčovou časťou neboli ani tie pasáže o tom, koľko existuje pohlaví, na...

V oboch spolkových krajinách vo východnej časti Nemecka sa na treťom mieste umiestnila nová ľavicová protestná strana Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá sa odštiepila od postkomunistickej Ľavice. 

Rozhovory medzi nemeckou vládou a opozíciou o kontrole migrácie sa nepohli. Scholz nešetril kritikou

Čo to pre Nemecko znamená? Politológ Lukáš Novotný hovorí, že vládne strany dostali na frak a ich úlohou je upokojiť spoločnosť. A to v čase, keď krajina v reakcii na dva útoky nožom sprísňuje bezpečnostné opatrenia a uzatvára hranice. Pri tom poslednom v Solingene mladý Sýrčan zavraždil troch ľudí a ďalších osem zranil. 

Kancelár Olaf Scholz sa už v tejto súvislosti vyjadril, že vláda chce urobiť všetko pre to, aby krajná pravica stratila na sile. Dokonca povedal, že AfD je v manželstve s minulosťou  a snaží sa Nemecko pripraviť o budúcnosť. Receptom na riešenie situácie je podľa neho poctivá politická práca.

Nemecko zavádza dočasné kontroly na všetkých pozemných hraniciach. Dôvodom je hrozba islamského terorizmu

Vo vypätej situácii ale aj ekonomických problémoch má nemecký kabinet pred sebou ťažké časy. Jedným z riešení je podľa politológa lepšie vzdelávanie, keďže stranu volili mnohí mladí ľudia.

Lukáš Novotný v tejto súvislosti upozorňuje aj na to, že téma až zahlcuje miestne médiá. Povedal: „Keď si pozriete nemecké spravodajské stanice, tak sa tejto téme venuje obrovské množstvo pozornosti. Ako pozorovateľ nemeckej politiky by som sa dokonca pýtal, kde je priestor pre iné témy, ako je napríklad školstvo a zdravotníctvo.“

Ako to v krajine momentálne vyzerá, nakoľko sú výsledky volieb odrazom nedostatočnej integrácie bývalého Nemecka a čo sa s tým dá robiť, to sa dozviete v rozhovore.

Nemocnica fungovala plynule

Podľa Lapuníkovej sa celý proces, ktorý po atentáte nasledoval, delil na dve časti. "Samotné poskytovanie zdravotnej starostlivosti v rámci...

"V prípade, že nevyvodí svoju zodpovednosť za predchádzajúce tri roky, SNS požiada na najbližšej koaličnej rade ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú, aby Mikasa odvolala," uviedla strana v sobotu 10. februára.

Danko dosiahol, čo chcel. Mikas skončí vo funkcii hlavného hygienika, potvrdil Pellegrini

Do tejto konfrontácie sa zapojil aj Peter Pellegrini, ktorý v utorok avizoval Mikasov koniec. Tvrdí, že o Mikasovej výmene hovorili dávnejšie pred tým ako to avizoval Andrej Danko. "Je to na základe iniciatívy Hlasu a pani ministerky Dolinkovej," povedal pre Plus 1 deň.

Dolinková si nakoniec vybrala za novú šéfku slovenských hygienikov Tatianu Červeňovú, ktorá v obore pôsobí vyše 30 rokov. "Verím, že prinesieme nový impulz do chodu a fungovania úradu verejného zdravotníctva. Je to nielen odborník vysokokvalifikovaný na výkon tejto funkcie, ale aj osoba s veľkými manažérskymi skúsenosťami," povedala ministerka zdravotníctva.

Dolinková si vybrala náhradu za Mikasa, novou šéfkou hygienikov bude Tatiana Červeňová

Poslancom Národnej rady sa nepodarilo začať odvolávanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej ani v pondelok, ani v utorok. Nebol prítomný dostatočný počet poslancov na otvorenie schôdzí. Počas týchto dní sa však šéfka rezortu kultúry ani nenachádzala na Slovensku, ale v Spojených arabských emirátoch. Predseda parlamentu Peter Pellegrini presunul návrh na odvolanie na nasledujúcu schôdzu parlamentu.

Návrh na odvolanie Šimkovičovej podali opoziční poslanci z Progresívneho Slovenska a SaS. Ministerka podľa nich neprimerane zasahuje do slobody kultúry svojimi výrokmi a krokmi.

Marenie schôdze je bežná prax, no nikdy nie týmto spôsobom, komentuje dianie v parlamente politológ

Premiér Robert Fico na stredajšom rokovaní vlády navrhol nového riaditeľa Slovenskej informačnej služby. Má ním byť Pavol Gašpar, štátny tajomník na ministerstve spravodlivosti a zároveň syn poslanca a policajného exprezidenta Tibora Gašpara. Práve o staršom Gašparovi sa hovorilo ako o možnom šéfovi SIS. Nahradiť by mal zastupujúceho riaditeľa Tomáša Rulíška.

Reakcia opozície na seba nenechala dlho čakať. "Takáto osoba nemôže byť na čele SIS, ktorá má v rukách všetky nástroje pre ochranu a bezpečnosť na Slovensku. Nemôže tam byť pomstychtivý človek," vyhlásila poslankyňa za SaS Mária Kolíková.

„SIS končí ako inštitúcia, ktorá má chrániť naše bezpečnostné záujmy. Vláda vymenovala človeka, ktorý má väzby na nitrianskych oligarchov a klan okolo Smeru. Je zjavne motivovaný pomstou – sám povedal, že 110 percent si necháva na pomstu,“ povedal predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

Fico chce za nového šéfa SIS syna stíhaného policajného exprezidenta. Kto je Pavol Gašpar?

Riaditeľa SIS na základe návrhu vlády vymenúva prezident. Zuzana Čaputová však zmenu vo vedení SIS nateraz nepovažuje za tak prioritnú, aby sa ňou musela v najbližšom čase zaoberať.

"Akákoľvek personálna nominácia na takú kľúčovú pozíciu by podľa prezidentky nemala ohroziť pozíciu SIS ani výmenu informácií so zahraničnými partnerskými spravodajskými službami," dodal hovorca prezidentky Martin Strižinec.

Čaputová o šéfovi SIS: Nečakala som, že to bude práve toto meno. Momentálne sa zaoberám inými úlohami

Čaputová si dáva načas. Presne tak, ako Fico pri doručení zmien v trestnom zákone na stôl prezidentky. "Po šiestich dňoch od schválenia bola dnes novela zákonov v oblasti trestného práva doručená do Kancelárie prezidentky Slovenskej republiky," uviedla v stredu kancelária prezidentky.

Prezidentka má voči zákonu, ktorým sa ruší Úrad špeciálnej prokuratúry či skracujú tresty a premlčacie lehoty, vážne výhrady. Po schválení zákona sa hlava štátu vyjadrila, že "zváži všetky ďalšie možnosti svojho postupu, a to s jediným cieľom, aby tento zákon vôbec nenadobudol účinnosť."

Trvalo to šesť dní. Čaputovej dnes doručili novely ostro sledovaných zákonov

Michal Šimečka na brífingu uviedol, že majú k dispozícii dva listy z Bruselu, ktoré ukazujú, že Ficova vláda ide vedome do konfliktu s Európskou komisiou. Podľa progresívcov tak hrozí Slovensku strata miliárd z eurofondov. "Vláda tvrdí, že to má vykomunikované s komisiou. Tak nech to minister Susko vysvetlí. Ak to nedokáže, tak by mal vyvodiť politickú zodpovednosť."

Šimečka tvrdí, že vláda ohrozuje európske peniaze: Fico ide vedome do konfliktu s Bruselom

Poslanci napokon v piatkovom hlasovaní posunuli do druhého čítania vládnu novelu Trestného zákona, ktorou sa má zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry.

Koaličná rada sa dohodla na postupe, priorita je teraz Trestný zákon, povedal Taraba. Opozíciu budú počúvať

Premiér Robert Fico cez týždeň vyhlásil, že koalícia je pripravená zapracovať do novely aj pozmeňujúce návrhy. Priorita však zostáva pre jeho vládu rovnaká - zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. "Tento úrad sa nedá napraviť, ani opraviť," zopakoval Fico.

Fico zároveň uvítal skrátenie rozpravy v prvom čítaní o návrhu Trestného zákona v parlamente na 20 hodín.

"Nemôže nám opozícia určovať tempo. My sme vláda, máme vládnu koalíciu s väčšinou a my musíme určovať tempo, čo je dôležité, kedy budeme o tom rokovať a kedy budeme o tom rozhodovať," podotkol premiér.

Poslanci schválili sporný trestný zákon v prvom čítaní. Aké dosahy bude mať na Slovensko? (otázky a odpovede)

Šéf parlamentu Peter Pellegrini povedal, že sa pripravujú pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšia návrh zákona aj na základe pripomienok Európskej komisie či na základe pripomienok generálneho prokurátora.

Podotkol, že opoziční poslanci účelovo naťahovali diskusiu k návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktorá trvala takmer 13 dní. Opozícia podľa neho politicky využíva túto tému aj na organizovanie protestov.

"Umlčali opozíciu, usekli diskusiu ‘na hulváta‘. Podľa mňa aj vedia, že s tým ÚS nikdy nebude súhlasiť, že to bude problém, ale akoby im to už bolo všetko jedno," skonštatoval predseda PS Michal Šimečka na margo postupu koalície.

"Je to neudržateľná situácia a koalícia to vie," vyhlásil líder PS Michal Šimečka s tým, že novela je nebezpečná a otvára dvere kriminálnikom. Tvrdí, že aj predstavitelia koalície si uvedomujú riziká novelizácie a nevedia voličom vysvetliť dôvody nižších trestných sadzieb za krádeže. Šimečka tiež poukázal na priebeh diskusie o návrhu na skrátené legislatívne konanie k novele.

Avizované zmeny pri Trestnom zákone sú len smiešne sľuby, tvrdí Grendel. Opozícia plánuje ďalšie protesty

Hnutie Slovensko rovnako kritizovalo skrátenie diskusie. Postup vládnej koalície vyčíta najmä predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu.

Hnutie pripomenulo jeho sľuby, že sa nebude siahať na právo poslancov vyjadriť sa v rozprave. Pripomenulo aj skoršie vyjadrenie ÚS, že samotné skrátené konanie nestačí na vyhlásenie protiústavnosti zákona, ale ak sa aj obmedzí diskusia v parlamente, už to protiústavné byť môže.

V prvom rade treba povedať, že som zatiaľ len kandidát na predsedu a kandidovať môže každý člen strany, ktorý predostrie nejakú víziu. Líder sa volí tajným hlasovaním a strana bude rešpektovať, koho si jej členovia zvolia. Neprinesie to teda žiadny rozkol, ako to bolo v minulosti, už sme sa z toho poučili.

A z hľadiska vízie?

Chcem, aby Saska bola strana, ktorá bude rásť, strana, ktorá sa bude opierať o regionálne osobnosti a lídrov a strana, ktorá nebude závislá od názoru predsedu. Aby sa rozhodnutia robili v rámci konsenzu členov alebo republikovej rady.

Budúcnosť strany vidím pri 10 percentách. Ale na to musíme urobiť zásadné strategické rozhodnutia. Nemôžeme byť strana, ktorá má len 250 členov, ale musíme sa otvoriť aj ďalším osobnostiam verejného života s rovnakým zmýšľaním, ako máme my.

Čo sa týka politickej stratégie, tak by Saska mala ostať nespochybniteľne prozápadne a proeurópsky ukotvená. Pri ekonomike chcem, aby sme zostali jasnou pravicovou liberálnou stranou. Naďalej budeme obhajovať nižšie dane a bojovať proti socialistickým návrhom kolegov aj z opozície.

Ak chceme rásť, potrebujeme mať viac členov, otvoriť sa a podporovať štruktúry, ktoré máme v regiónoch vybudované.

Súčasný šéf liberálov Richard Sulík má podľa interných informácií ostať čestným predsedom s právom veta. Vy ste povedali, že nechcete, aby strana bola závislá od rozhodovania predsedu. Ako toto ide dokopy?

Tempo je naozaj veľmi rýchle, takže je to od stretnutia k stretnutiu, zo dňa na deň. Mám trošku výhodu v tom, že v rezorte pôsobím posledné tri roky, takže mnohé z tém poznám a niektoré ďalšie si postupne priberám do povedomia.

Je to celkom citlivá funkcia. Neodrádzalo vás od jej prijatia vaše okolie?

Nie. Všetci rozumejú situácii a aj tomu, že nie je úplne jednoduchá. Zároveň je známe, že môj mandát je na obmedzené časové obdobie. 

Vo funkcii budete pár mesiacov. Aké máte ambície počas tohto obdobia?

Práca ministerstva obrany vychádza z mnohých plánov. Dlhodobých, strednodobých a krátkodobých a tie sú naozaj nastavené tak, ako je potrebné. Naším cieľom je, aby naša obranyschopnosť rástla, aby sme mali viac vojakov, lepšiu a modernejšiu techniku, vojaci boli lepšie pripravení a vycvičení, zdrojový rámec bol čo najviac predvídateľný a pevne zabezpečený. 

Na rezorte obrany ste začali pôsobiť už pred 20 rokmi, medzičasom ste pôsobili tiež na ministerstve zahraničných vecí. Kto bol z vášho pohľadu najlepší minister?

Ja som sa k tomu vyjadril, že rešpektujem postoj Smeru a Hlasu, ale ja si myslím, že ten zásadný boj sa dnes vedie, aby boli čo najskôr predčasné voľby. Bolo to na hrane, neviem si predstaviť, čo by potom robil aj Smer, aj Hlas, keby neprešla zmena Ústavy. Dnes sa už rokuje o dátume. Verme, že to bude jún, to je reálny termín. Vyzerá to však tak, že všetko speje k tomu, že to bude 30. september. Nech už je to akýkoľvek termín, Slovensko potrebuje nové voľby. Veľa ľudí pochopilo, a vidíme to aj na rôznych prieskumoch, že sa v roku 2020 dali oklamať a je potrebné, aby prišla vláda, ktorá bude riešiť skutočné problémy ľudí, pretože to, čo sa tu deje tretí rok, je len pokus – omyl.

Robert Fico argumentoval, že to nepodporili, lebo tam nebolo zakotvené referendum. Hovorí, že poslanci zobrali ľuďom právo podieľať sa na štátnej moci, lebo nemôžu odvolať parlament referendom. S týmto súhlasíte?

Politika je taká, že kto vládne, rozpráva iné ako ten, kto je v opozícii. Poviem to na príklade Igora Matoviča. Pamätáte si, ako chcel referendum s množstvom otázok, keď sa ho pýtali, kam dáva financie pri riadení štátu? Takisto SaS využila referendum. Dokonca OĽaNO malo v programe, že zníži kvórum pre referendum. Dnes Robert Fico hovorí toto.

Každý, kto vládne, chce dokončiť svoj mandát. Aj keby vláda prišla v zložení Smeru, Hlasu, SNS, tak by sme takisto chceli dovládnuť, veď došlo aj k zmene počas nášho volebného obdobia. Tieto slová vysvetlia oni. Pre mňa je dôležité, že ústavný zákon, ktorý sme chceli presadiť v referende, bol naplnený rozhodnutím Národnej rady. Dnes je možné, aby si Národná rada zmenila, skrátila volebné obdobie, a verím, že voľby, ktoré prídu, ľudia zodpovedne rozhodnú.

Vy ste referendum podporovali, ale pravdupovediac som nezachytila veľkú kampaň z vašej strany. Prečo?

Je to trošku nespravodlivé, pretože asi ste zachytili naše bilbordy, ktorých bolo po celom Slovensku päťsto. Prvé referendum v roku 2020 rozbehla SNS, mali sme 20-tisíc podpisov, vtedy nás Smer aj Hlas odmietli. Začali sme potom so Smerom a s Hlasom robiť druhé referendum, zastavili sme to naše. Toto tretie sme, samozrejme, podporovali aj zberom, aj bilbordovou kampaňou, ktorú, verím, diváci vnímali. Takisto som sa vždy vyjadroval, aby ľudia prišli na referendum.

Treba si uvedomiť, že Slovenská národná strana za tri roky nemá hlavné médiá ako RTVS alebo iné komerčné médiá. Sme v opozícii, takže možno náš hlas nezaznieva tak silno mediálne ako poslanecký. Keď si však pozriete naše sociálne siete, uvidíte, že sme za referendum bojovali. Považujem ho za úspech. Matematika je ľahká, keď ide 60 percent ľudí na voľby, je to 2,6 milióna ľudí, na referendum prišlo zhruba 1,2 milióna, zhruba 97 percent povedalo áno. Mne to dáva predpoklad, že strany, ktoré sú v opozícii, by sa mohli dotknúť 45 až 50 percent volebných výsledkov. Je tu jasná požiadavka na zmenu, verím, že to voľby ukážu. 

Na druhej strane je možné, že niektoré z tých strán sa vôbec nedostanú do parlamentu, a teda tieto hlasy prepadnú. Vy ste výsledok referenda označili aj za odkaz voličov opozičným stranám, aby sa spojili. Ako ste prišli k takejto interpretácii?

HNtelevízia priniesla svojim divákom mimoriadne štúdio tesne pred uzavretím hlasovacích miestností. Reláciu moderovala Romana Hlavanda Gogová. Okrem priebežných výsledkov referenda moderátorka spolu s jej hosťami analyzovala dopady tohto plebiscitu.

Mimoriadne štúdio REFERENDUM 2023 si môžete pozrieť vo videu vyššie.

Obyčajní ľudia už pred dnešnou tlačovou konferenciou SaS jednoznačne deklarovali, že odchod ich lídra nepripadá do úvahy....

V praxi to znamená, že by z nich vypadli mimoparlamentné strany. Takéto obmedzenie by sa dotklo napríklad aj Slovenskej národnej strany na čele s Andrejom Dankom, ktorá v posledných parlamentných voľbách v roku 2020 dostala len niečo vyše trojpercentnej podpory voličov.

V rozhovore pre HNtelevíziu predseda mimoparlamentnej SNS a expredseda parlamentu okrem iného hovorí aj o tom, čo si o tomto návrhu myslí, ale tiež o tom, ako vníma podporu ...