Vojna na Ukrajine pokračuje piaty rok. Hoci ju posledné týždne v správach svetových médií zatieňuje Irán, neznamená to, že sa nič nemení. V Rusku sa dôsledky vojny čoraz výraznejšie prejavujú v každodennom živote — napríklad v radoch na benzín, obmedzovaní internetu či dopravných reštrikciách.

Postup sa spomalil, straty rastú

Zlomové však je, že na fronte prišlo k zásadnej zmene. „Po viac ako dvoch rokoch sa de facto zastavil ruský postup,“ upozorňuje Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Ukrajinský teror vytvoril nový model vojny, toto je odveta, hovorí Kremeľ o útoku na Kyjev

Obrat sa prejavuje nielen menším rozsahom obsadeného územia, ale aj výrazným nárastom strát pri pokusoch o ďalší postup. „Prvýkrát Ukrajinci oslobodili viac územia, než Rusi obsadili. Zároveň sa podľa dostupných zdrojov Rusom nedarí s náborom nových vojakov,“ dodáva analytik.

Drony menia charakter bojov

Kľúčovú úlohu zohráva technologická prevaha Ukrajiny v oblasti dronov stredného doletu. Tie dokážu zasahovať ciele vo vzdialenosti okolo 200 kilometrov a cielene ničiť rafinérie, ropovody či logistické uzly zásobujúce Krym a ďalšie okupované oblasti.

Podľa Dulebu pritom nejde len o ich množstvo, ale aj o kvalitu. Mnohé nové modely využívajú pamäťové navádzanie a prvky umelej inteligencie, čo sťažuje ich rušenie a odklonenie. „Ukrajinci už dosiahli paritu s Rusmi a v posledných mesiacoch púšťali do Ruska viac dronov dlhého doletu, než Rusko na Ukrajinu,“ vysvetľuje.

Výdavky Ruska na vojnu presiahnu rozpočet najmenej o dva bilióny rubľov. Šéf štátnej kasy žiada vládu o pomoc

Dôsledkom sú vyradené rafinérie, obmedzená výroba pohonných hmôt a narušená logistika — faktory, ktoré oslabujú schopnosť Moskvy viesť dlhodobé operácie.

S rastúcim nasadením dronov rastie aj riziko, že niektoré skončia mimo plánovaného cieľa. Podľa Dulebu sa takéto situácie budú objavovať, najmä ak konflikt zostane intenzívny a ciele budú blízko hraníc.

Ekonomický tlak a vnútorné napätie

Ruský štátny rozpočet je po rokoch vojny v hlbokom deficite. Inflácia a pokles príjmov z ťažby oslabujú schopnosť financovať ju. „Inflácia je reálne nad 20 percentami, aj keď úrady oficiálne hlásia päť či šesť percent,“ upozorňuje analytik.

Režim medzitým síce potláča zriedkavé protesty a obmedzuje prístup k internetu, ekonomické tlaky sa však kumulujú a môžu prerásť do vážnejších problémov. „Vnútri to buble a je len otázka času, kedy praskne pokrievka, pretože situácia sa ekonomicky zhoršuje. Rusko nemá čarovný nástroj, ako zmeniť situáciu, v ktorej sa ocitlo vlastnými rozhodnutiami a krokmi.“

Slovensko odsúdilo ruské útoky, ktoré zasiahli rumunské mesto. Fico chce okamžitý dialóg medzi EÚ a Moskvou

Čo by mala robiť Európa

Reakcia Európy by podľa Dulebu mala byť pragmatická a viacvrstvová. Kľúčová je ochrana kritickej infraštruktúry pred fyzickými aj kybernetickými útokmi. „Európa musí chrániť rafinérie, prístavy a energetické siete, lebo útoky na logistiku majú priame dopady na civilný život.“

Zároveň je potrebné zvýšiť pripravenosť na prihraničné incidenty a posilniť mechanizmy rýchlej koordinácie medzi štátmi. „Musíme mať pripravené diplomatické a bezpečnostné scenáre pre prípad zblúdilých dronov alebo incidentov na hraniciach,“ dodáva Alexander Duleba.

Zároveň vyzýva na udržanie a rozšírenie podpory Ukrajine, najmä v oblasti technológií a materiálnej pomoci. Práve technologická prevaha totiž podľa neho môže ovplyvniť ďalší vývoj konfliktu.

Európska únia čelí súbehu výziev, aké v modernej dobe dlho nezažila. Vojna na Ukrajine, rastúca geopolitická neistota, závislosť od externých zdrojov energie, ale aj vnútorné problémy vrátane polarizácie spoločnosti či dezinformácií.

Práve kombinácia vonkajších a vnútorných tlakov dnes podľa vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave Petra Stana formuje budúcnosť Európy.

„Tá výzva nie je jedna, sú minimálne dve. Jedna výzva je externé prostredie, to, čo sa deje za našimi hranicami. A druhá výzva je interná, to je vnútorná súdržnosť Európskej únie,“ hovorí Stano. Medzi externé riziká zaraďuje vojnu Ruska proti Ukrajine či konflikty na Blízkom východe, ktoré podľa neho opakovane ukazujú zraniteľnosť Európy v oblasti energie.

Podľa neho však Únia naráža aj na vlastné limity. Problémom je pomalé prijímanie rozhodnutí, ktoré si pri niektorých témach vyžaduje jednomyseľnosť členských štátov.

„Do akej miery sme v dnešnom svete akcieschopní, keď prijímame rozhodnutia v prípade bezpečnostnej, zahraničnej a obrannej politiky jednomyseľne?“ pýta sa Stano a dodáva, že proces sa tým spomaľuje, pretože sa buď nenájde konsenzus, alebo sa niektoré krajiny rozhodnú pre blokovanie.

Únia vďaka svojej veľkosti a pestrosti má k dispozícii všetky potrebné nástroje, ako sa s výzvami vyrovnať. „Otázne je, do akej miery naberieme politickú odvahu začať prijímať potrebné rozhodnutia rázne a rýchlo,“ upozorňuje Peter Stano.

Rozširovanie Európskej únie

Veľkou témou najbližších rokov bude aj rozširovanie. Diskusie o reformách podľa Stana zrýchľuje práve perspektíva prijímania nových členov.

Dodáva, že minimálne dve krajiny na západnom Balkáne sú veľmi dobre pripravené a je len otázkou času, v horizonte dvoch rokov, že by mohli vstúpiť do Európskej únie.

Pokiaľ ide o Ukrajinu, tá podľa neho robí výrazný pokrok v reformách, no termín jej vstupu do Únie dnes nikto nevie garantovať aj z dôvodu, že je stále vo vojne. „Ukrajina musí splniť všetko, čo sa žiada od krajiny v prístupovom procese,“ upozorňuje Stano.

Britské špecifikum

Špecifikom je Veľká Británia, ktorá z Únie vystúpila. Začínajú sa objavovať hlasy, ktoré volajú po opätovnom vstupe, a podporujú to aj prieskumy verejnej mienky.

„Ja to poviem možno trošku prehnane cynicky. V Európskej únii Británia už nikoho nezaujíma z hľadiska toho, či ju znova prijmeme za člena,“ dodáva šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Vysvetľuje tiež, že členstvo v Európskej únii je strategické, ale v súčasnosti aj geopolitické rozhodnutie, najmä pre krajiny západného Balkánu a východného partnerstva.

„My nie sme klub, v ktorom sú otáčajúce sa dvere, že raz prídete a raz odídete,“ dodáva Stano. Zrejme bude musieť prejsť istý čas, kým by sa takáto otázka mohla dostať na stôl.

Postavenie Slovenska

Na otázku o Slovensku a protibruselskej rétorike odpovedá Peter Stano jednoznačne. Pre malé krajiny je podľa neho členstvo v širšom spoločenstve kľúčové. „Špecificky pre takéto štáty je dôležité byť súčasťou nejakého spoločenstva. A lepšie spoločenstvo ako Európska únia nie je,“ uzatvára.

Dodáva tiež, že každá krajina má zvrchované, suverénne právo rozhodnúť sa, kam chce patriť. „Na Slovensku táto voľba bola jednoznačne urobená a opakovane potvrdená každou vládou, vrátane súčasnej. Čiže máme právne záväzky, ktoré hovoria o tom, že Slovensko je ukotvené ako člen EÚ a NATO,“ upozorňuje Peter Stano.

Dodáva, že Slovensko má v rámci Európskej únie slobodu, ale musí dodržiavať pravidlá, zásady lojálnosti a všetko, čo mu vyplýva z európskych dohôd.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.

Hormuzský prieliv zostáva zatvorený, čo zvyšuje neistotu na trhoch, tlačí nahor ceny ropy a plynu a zvyšuje náklady na prepravu. Ako upozorňuje ekonomický komentátor HN Mário Blaščák, spúšťa sa tým sled udalostí, ktorý sa rýchlo premieta do každodenných výdavkov domácností. Mnohí bežní ľudia blokádu momentálne vnímajú prostredníctvom vyšších cien za benzín a naftu.

Prečo otvorenie ropovodu Družba nepostačilo na zníženie cien na slovenských pumpách, ktoré sú už vyššie ako u susedov? „Ropa je totiž globálne obchodovaná komodita. Či máme v autách benzín vyrobený z ruskej ropy, alebo z americkej, relatívny cenový nárast by bol približne rovnaký,“ hovorí komentátor HN.

Konečná cena na pumpe je podľa neho výrazne formovaná daňami: po odpočítaní spotrebných daní a DPH má Slovensko jednu z najnižších cien v EÚ, no vysoké daňové zaťaženie tlačí cenu pre spotrebiteľa nahor.

Najvážnejšie dosahy

Viacerí odborníci v súvislosti s blokádou prielivu varujú, že svet má ešte zhruba mesiac na nájdenie riešenia, inak príde problém. „Katar prepravuje približne štvrtinu skvapalneného zemného plynu cez Hormuz a predĺženie konfliktu by znamenalo výrazný zásah do globálnej ponuky. Ak sa konflikt nevyrieši, svet bude ukrátený o štvrtinu globálnej ponuky, a to bude veľký problém,“ hovorí Blaščák.

Upozorňuje tiež na to, že skomplikovaním globálneho toku tovarov následne rastú nielen ceny energií, ale aj hnojív a potravín. Dosahy sú pritom viacvrstvové a vyššie poistné a náklady na námornú dopravu sa prenášajú cez celý dodávateľský reťazec až k samotnému spotrebiteľovi.

„Ceny poistného sa znásobili a nakoniec to zaplatia zo svojej peňaženky ľudia,“ dodáva komentátor.

Letecká doprava

Rovnako citlivo na vývoj konfliktu reaguje aj letecká doprava; rast cien palív môže predražiť lety a ovplyvniť letné dovolenky, čo má sekundárne dosahy na turistický sektor a zamestnanosť.

„Začne sa menej cestovať, minie sa menej peňazí, ľudia menej zarobia,“ hodnotí situáciu Blaščák s tým, že ide o reťazovú reakciu, ktorá sa začína uzavretým prielivom a končí zníženou kúpyschopnosťou obyvateľstva.

„Najprv sa zdražia pohonné hmoty, v druhom slede aj potraviny, v treťom slede pôjde hore cena práce, porastie inflácia a aj cena peňazí,“ uzatvára komentátor.

Ďalšie informácie aj o tom, ako sa vývoj odrazí na úrokových mierach, si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.

Po historickej prehre Fideszu sľubuje Peter Maďar radikálnu prestavbu Maďarska — od novej ústavy až po návrat štátneho majetku. Český novinár a expert na Maďarsko Oliver Adámek varuje, že niektoré kroky môžu naraziť na právne prekážky a medzinárodnú pozornosť. Upozorňuje však na to, že voliči veľké zmeny podporujú a vo voľbách mu na ne dali mandát.

„Rozhodlo to, ako sa žije v Maďarsku: reálne mzdy, najvyššia inflácia v EÚ, Rumunsko predbehlo Maďarsko v HDP na obyvateľa,“ vysvetľuje český novinár.

Výsledok sa podľa neho formoval dlhšie než len v samotnej kampani: rozhodoval každodenný život voličov a zhoršujúce sa ekonomické ukazovatele v krajine. K tomu sa pridali mnohé závažné škandály Fideszu a „bezchybná“ kampaň Pétera Magyara, ktorá „nedala Fideszu žiadny priestor, aby ho na niečom nachytal“.

Magyar sľubuje zmenu režimu, napríklad nový volebný systém či priame voľby prezidenta. Adámek upozorňuje na to, že voliči očakávajú rýchle výsledky a ak zmenu budúca vláda neprinesie, môžu ju za to potrestať už v nasledujúcich voľbách.

Verejnoprávne médiá

Magyar navrhuje aj zásadnú reformu štátnych médií, v tamojšom rozhlase i televízii už aj vystúpil. Okrem iného povedal, že zamestnanci verejnoprávnych médií spôsobili Maďarsku obrovské škody vštepovaním strachu z vojny do duší ľudí a „severokórejskou a goebbelsovskou propagandou“.

„Myslím si, že Péter Magyar sa možno nechal strhnúť, možno podľahol aj emóciám. Hodnotili to tak nezávislé médiá. Na druhej strane verejnoprávne médiá majú medzi voličmi opozície, ale aj niektorými voličmi terajšej vlády takú zlú povesť, že mu to neublíži,“ vysvetľuje český novinár.

Dodáva, že aj oznámenie o dočasnom pozastavení spravodajstva, kým sa neurobí veľká reforma, ktorú plánuje vláda hneď po svojom nástupe, vzbudilo u jeho voličov len uznanie a nadšenie. Adámek očakáva, že „tam nezostane kameň na kameni“ a nasledovať bude masívne prepúšťanie a nový mediálny zákon.

„Bude dôležité sledovať, čo presne Péter Magyar s verejnoprávnymi médiami urobí a či sa z nich nestane kanál novej vlády,“ upozorňuje expert s tým, že táto téma bude pod medzinárodným drobnohľadom.

Návrat majetku a právne otázky

Medzi Magyarove priority patrí aj vytvorenie „Úradu pre navrátenie ukradnutého národného majetku“ a tvrdí, že vráti štátu akcie a nehnuteľnosti prevedené za posledné roky. Adámek však upozorňuje, že takéto kroky môžu naraziť na súdy, pretože prevody urobila demokraticky zvolená vláda.

Zahraničná politika

Maďarova rétorika bola počas kampane protiruská; sľubuje zníženie energetickej závislosti od Moskvy, no neavizoval masívne vyhosťovanie diplomatov.

V Bruseli zas bude kľúčové rýchle dohodnutie podmienok na odblokovanie eurofondov — Európska komisia má pripravený zoznam reforiem a časový rámec je tesný. Pokiaľ ide o Ukrajinu, Adámek očakáva skôr neutrálny postoj:

„Maďarsko samo osebe nebude Ukrajinu finančne ani vojensky podporovať, zároveň však nebude blokovať sankcie proti Rusku ani rôzne európske nástroje podpory Ukrajiny.“

Oliver Adámek v podcaste A predsa točí ďalej hovorí aj o tom, ako sa môžu zmeniť vzťahy v rámci V4.

Maďarsko sa blíži k voľbám v mimoriadne vyhrotenej atmosfére. Politický boj sa podľa komentátora denníka Új Szó Gézu Tokára presunul z roviny faktov do roviny emócií a naratívov. „Sledujeme prvú postfaktuálnu kampaň. Každá strana má svoje naratívy a snaží sa nimi presvedčiť voličov, že má na svojej strane väčšinu,“ hovorí. V takejto situácii je podľa neho pre bežného človeka „veľmi ťažké vylúštiť si pravdu“.

Ekonomika ako rozhodujúci faktor

Hoci verejný priestor zapĺňajú škandály, špionážne kauzy či zahraničnopolitické spory, Tokár upozorňuje, že o výsledku môže rozhodnúť niečo oveľa jednoduchšie – ekonomická realita. „Voliči hlasujú predovšetkým na základe vlastnej peňaženky a ekonomická situácia v Maďarsku vôbec nie je taká dobrá,“ tvrdí.

Upozorňuje na to, že krajina zápasí s problémami pri čerpaní eurofondov, kontroverznými investíciami z Číny a rastúcimi životnými nákladmi. Tieto témy však podľa Tokára vláda do kampane nezahŕňa, pretože by jej skôr uškodili.

Expert: Ak Magyar vyhrá, nepríde radikálny obrat politiky voči Ukrajine. Ale vzťah k Rusku sa zmení zásadne

Signál, že atmosféra sa mení

Jedným z najvýraznejších momentov kampane je zásah proti dvom IT špecialistom pracujúcim pre stranu Tisza. Polícia ich pôvodne obvinila z detskej pornografie, no pri zásahu žiadne dôkazy nenašla. Následne prehovoril vyšetrovateľ, ktorý tvrdí, že akciu mohla riadiť tajná služba s cieľom oslabiť Tiszu a získať prístup k jej systémom.

Tokár to považuje za dôležitý zlom: „Ľudia sú ochotní hovoriť o škandáloch. Myslia si, že opozícia má šancu na víťazstvo. Atmosféra je omnoho uvoľnenejšia.“ Podľa neho je to zásadná zmena oproti roku 2022, keď opoziční voliči pôsobili „pasívne a fatalisticky“ a báli sa otvorene kritizovať režim.

Talentovaný líder, ktorý vzbudzuje nádej aj otázniky

Strana Tisza a jej líder Péter Magyar sú najväčšou výzvou pre Fidesz za posledné roky. Tisza dokázala vybudovať aktívnu komunitu, ktorá pôsobí sebavedomo a mobilizuje nerozhodnutých voličov. Zároveň podľa Tokára „kanibalizovala tradičné opozičné strany“, ktoré dlhodobo zápasili s nízkou dôveryhodnosťou.

Magyar však zostáva do istej miery neznámou. „Nevyspytateľnosť stále platí. Nevieme presne posúdiť, ako by sa správal ako vodca krajiny. Ako opozičný líder je však mimoriadne efektívny,“ hodnotí Tokár.

„Nedovoľme, aby sa na konci smial Zelenskyj.“ Ako ukrajinský prezident nechcene vstúpil do maďarskej kampane

Volebný systém môže obrátiť výsledok

Aj keď prieskumy naznačujú pomerne veľký náskok Tiszy, Tokár upozorňuje, že výsledok je otvorený. Maďarský volebný systém totiž kombinuje hlasovanie pre stranu a pre kandidáta v jednomandátovom obvode. A práve tam má Fidesz tradične silné pozície.

„Môže sa stať, že Tisza získa viac hlasov, ale Fidesz bude mať viac mandátov,“ vysvetľuje. Situáciu prirovnáva k americkým voľbám, kde „republikáni síce boli menej populárni, ale dokázali zvoliť Trumpa“.

V podcaste A predsa sa točí komentátor podrobnejšie vysvetľuje fungovanie maďarského politického vplyvu či dosah tamojšej zahraničnej politiky na voličov.

Kauza bývalého princa Andrewa prerástla do jednej z najväčších kríz modernej britskej monarchie. Muž, ktorý kedysi symbolizoval odvahu a službu vlasti potom, čo slúžil v armáde, dnes čelí obvineniam zo zneužívania postavenia, poskytovania tajných informácií Jeffreymu Epsteinovi a dlhoročným podozreniam zo sexuálneho zneužívania mladistvých. Postupne prišiel o všetky tituly, o kráľovské sídlo a napokon aj o ochranný dáždnik, ktorý mu roky poskytovala rodina.

Ako hovorí odborníčka na britskú monarchiu Katarína Strýčková, škandál ňou zatiaľ výraznejšie neotrasie, no jeho dôsledky sú hlboké. „Stále platí, že 64 percent Britov preferuje monarchiu, ale ďalšie odhalenia môžu túto podporu nahlodávať,“ upozorňuje.

Čo spôsobilo princov pád

Strýčková pripomína, že tento škandál je vlastne škandálom mocných a elít, nielen samotnej kráľovskej rodiny. „Bol naučený na to, že mu prejde všetko. Mal množstvo privilégií a zjavne nebol vedený k prísnosti k sebe samému,“ hovorí. Pripomína aj jeho pozíciu „náhradníka“ – druhého syna, ktorý nikdy nemal byť kráľom. „Keď neviete oddeliť svoju ľudskú hodnotu od miesta v nástupníckej línii, môže to vyústiť do psychického problému.“

Hoci sa o podozreniach voči bývalému princovi a jeho búrlivom životnom štýle hovorilo už dlho, roky sa nič nedialo. Kľúčovým momentom bolo vystúpenie Virginie Giuffre, obete Jeffreyho Epsteina, ktorá Andrewa obvinila zo zneužívania. K nej sa postupne pridali ďalšie. „Nebyť odvahy týchto žien, dnes by sme sa o tom vôbec nerozprávali. Predstava, že vystúpite proti členovi kráľovskej rodiny, je nepredstaviteľne náročná,“ zdôrazňuje Strýčková.

Epsteinove dokumenty

Zlom prišiel po zverejnení ďalšej série Epsteinových dokumentov. „Už sa nedalo vyhnúť tomu, že Andrew musí odísť.“ Najprv sa v roku 2019 stiahol z verejných povinností, neskôr prišiel o tituly a napokon aj o právo používať oslovenie princ. „Toto nemá v britskej histórii precedens,“ upozorňuje Strýčková.

Dodáva, že kauza zároveň odhalila, aké nároky má verejnosť na nevolenú hlavu štátu. „Od kráľovskej rodiny očakávame absolútnu čestnosť a bezúhonnosť. Aj keď ich nevolíme, platíme ich a reprezentujú krajinu,“ hovorí Strýčková. Práve preto podľa nej William a Kate veľmi citlivo vnímajú, že mladá generácia sleduje ich správanie a morálne postoje a v rámci zachovania si ich priazne sa musia náležite správať.

Budúcnosť monarchie

Brat bývalého princa Andrewa, kráľ Karol III., ktorý je na tróne od smrti svojej matky, kráľovnej Alžbety II., v súvislosti s jeho stíhaním prisľúbil polícii absolútnu súčinnosť. V snahe o zachovanie obrazu kráľovskej rodiny však čelí aj ďalším výzvam – od zdravotných problémov až po konflikty s mladším synom Harrym, ktorý sa s manželkou Meghan odsťahoval do Ameriky.

„Je mi ľúto, že jeho vláda bude navždy poznačená škandálom jeho brata, hoci Karol bol vizionár v ekologických témach a mnohé veci robí dobre,“ dodáva Strýčková.

Má vôbec monarchia v dnešnej dobe ešte miesto? Podľa nej áno – ak si zachová ľudskosť. „Spoločenstvo stojí na empatii, tolerancii a integrite. Monarchia môže prežiť len vtedy, ak jej predstavitelia budú tieto hodnoty žiť. Nie byť dokonalí – to sa nedá – ale byť morálnymi lídrami,“ hovorí Katarína Strýčková.

Spojené štáty svoje útoky na Irán často ospravedlňujú tvrdením, že chcú pomôcť tamojším obyvateľom zbaviť sa autoritárskeho režimu. Realita na mieste je však zložitejšia. Režim začiatkom roka potlačil masívne protesty mimoriadne brutálne a podľa politického geografa Roberta Antla konal tak preto, že sa cítil ohrozený. „Cíti existenčnú hrozbu a tomu podriadil aj spôsoby, akými zakročil. Bolo to veľmi kruté,“ vysvetľuje Antl.

Dnes sa k vnútorným represívnym opatreniam pridáva tlak zvonka. Iránske mestá čelia bombardovaniu a podľa Antla „obrázky z Teheránu často pripomínajú Gazu“. V takýchto podmienkach je organizovanie masových protestov alebo snaha o zmenu režimu zospodu prakticky nemožná. Jeho predstavitelia navyše už obyvateľov varovali, aby do ulíc nevychádzali, a bezpečnostné zložky majú príkaz protesty potlačiť silou.

Kto dnes vládne Iránu

Útoky zasiahli aj najvyššie vedenie krajiny a pozornosť sa zamerala na nového najvyššieho vodcu, Modžtabu Chameneího, syna zabitého ajatolláha Chameneího. Aj on mal byť zranený počas útokov a jeho zdravotný stav je momentálne nejasný. „Iránci tvrdia, že má ľahké zranenia, Američania hovoria o vážnom postihnutí,“ opisuje Antl; objavili sa dokonca správy, že bol operovaný v Rusku.

V praxi však moc nepatrí len jednej osobe. Reálnu kontrolu vykonáva kolektívna rada, v ktorej sú prezident, šéf legislatívy, vojenské vedenie a predstavitelia Revolučných gárd. Tie vznikli po revolúcii ako protiváha tradičnej armáde a ich vplyv sa počas iránsko-irackej vojny ešte posilnil. Dnes sú podľa Antla „bezpečnostnou chrbticou režimu“ a sú prepletené do politických, ekonomických aj bezpečnostných štruktúr krajiny.

Geopolitika Perzského zálivu

Konflikt veľmi rýchlo prerástol hranice Iránu. Ten v reakcii na útoky USA a Izraela cieli na infraštruktúru a ciele svojich susedov, vrátane kľúčových ropných a plynových inštalácií a zariadení.

Antl v tejto súvislosti upozorňuje, že krajiny Perzského zálivu sa dlhodobo spoliehali na Spojené štáty ako garanta bezpečnosti. „Dnes už vidia, že tento vzťah nefunguje,“ konštatuje. To postupne vedie k hľadaniu regionálnych riešení. Bilaterálne obranné dohody už existujú napríklad medzi Saudskou Arábiou a Pakistanom či Tureckom a Katarom. Čoraz častejšie sa hovorí aj o vytvorení širšej regionálnej aliancie.

Je to dôležité aj z toho pohľadu, že Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Bahrajn či Katar v posledných rokoch stavajú svoje hospodárske modely na bankovníctve, službách a technológiách. Tento model predpokladal stabilitu, teraz však investori a vlády musia prehodnotiť riziká.

Je ešte šanca na rokovania?

V zákulisí sa podľa Roberta Antla hľadajú „únikové cesty“ a hovorí sa o nepriamych rokovaniach, no verejne ich obe strany zatiaľ odmietajú. Smrť vysokého predstaviteľa režimu Alího Laridžáního situáciu komplikuje. Bol pragmatickou postavou s dobrými vzťahmi, ktorá mohla byť kľúčovým vyjednávačom. „Jeho smrť je veľkou stratou pre akékoľvek vyjednávania,“ upozorňuje politický geograf.

Napriek tomu podľa neho existujú osoby, ktoré by mohli viesť dialóg ako terajší prezident alebo bývalý prezident Hasan Rúhání, no ich vplyv je v súčasnosti obmedzený, pretože tvrdšie zložky režimu ich odsunuli do úzadia. To znižuje šance na rýchle diplomatické riešenie a zvyšuje pravdepodobnosť, že konflikt a jeho následky budú pre región dlhodobé.

Podľa neho ide o tému, ktorá presahuje hranice USA, pretože sa dotýka verejných činiteľov, politikov a ľudí s obrovským vplyvom. A mnohí z nich sú dodnes pri moci alebo sa o ňu uchádzajú. „My ako občania a hlavne ako novinári by sme mali hľadať odpovede a ďalšie súvislosti,“ dodáva.

Hoci sme malá krajina, v dokumentoch sa Slovensko objavuje prekvapivo často. Podľa Prutkaya dokonca častejšie ako niektoré veľké európske štáty. „Slovensko sa tu spomína omnoho viac, než by Slováci povedali. Spomíname sa napríklad oveľa častejšie ako Francúzsko alebo Litva,“ vysvetľ...

Americká agentúra ICE funguje viac než dvadsať rokov, založil ju prezident George W. Bush v reakcii na útoky z 11. septembra 2002. Do pozornosti sa však oveľa výraznejšie dostala až počas administratívy Donalda Trumpa. Publicista Matěj Schneider pripomína, že jej súčasná podoba vznikla najmä počas prvého roka Trumpovho druhého mandátu: „Administratíva sa sústredí na maximalizáciu právomocí a ICE je jedným z hlavných nástrojov.“

Najvýraznejšie sa napätie prejavilo v Minnesote, kde Trump využil miestny škandál okolo údajného zneužívania sociálnych fondov ako zámienku na masívne nasadenie agentov. „Tá zámienka nikdy nedávala úplne zmysel,“ hovorí Schneider.

ICE tam zadržala tisíce ľudí, no zo somálskej komunity, ktorá tam žije a na ktorú sa Trump odvolával, išlo len o desiatky prípadov. Väčšina somálskych obyvateľov Minnesoty sú pritom už americkí občania.

Situácia eskalovala po tom, čo počas zásahov zomreli dvaja občania USA. Reakcia federálnej vlády bola podľa Schneidera šokujúca: „Namiesto vyšetrovania zásahu tlačili na prokurátorov, aby preverovali obete.“ Niekoľkí z nich na protest odišli. Konanie agentov pritom vyvolalo kritiku nielen miestnych predstaviteľov, ale aj viacerých republikánov.

Trumpova vláda zároveň stále rozširuje právomoci ICE. Publicista upozorňuje na interné nariadenie, podľa ktorého agenti nemusia žiadať o súdny príkaz pri vstupe na súkromný pozemok: „To šokovalo aj ľudí, ktorí sa považujú za konzervatívcov.“ Agentúra si vystačí s príkazmi, ktoré si schvaľuje sama.

Napätie vzniká aj medzi federálnymi a miestnymi zložkami. Minneapolská polícia verejne kritizovala zásahy ICE ako excesívne a upozornila, že jej príslušníci boli agentmi obťažovaní. „To by bolo ešte pred pár rokmi úplne nepredstaviteľné,“ dodáva Schneider.

Hoci Trump z mesta stiahol časť agentov, podľa publicistu nejde o ústup: „Nazval by som to skôr zastavením. On sa toho nevzdá, len hľadá iné cesty.“ Podobné operácie sa už totiž objavili aj v iných štátoch a je pravdepodobné, že budú pokračovať.

Celá situácia má dosah aj na politiku. Podpora tvrdých deportácií medzi Američanmi klesá a výsledky doplňovacích volieb v Texase naznačili oslabenie republikánov. Trump teraz čoraz otvorenejšie hovorí o snahách zasiahnuť do organizácie volieb do Kongresu, ktoré budú v novembri. Diskutuje sa dokonca o prítomnosti agentov ICE pri volebných miestnostiach, čo by podľa neho mohlo odradiť voličov z menšinových komunít.

„Je otázka, kam ho až Amerika nechá zájsť,“ uzatvára Matěj Schneider z portálu voxpot.cz.

Geopolitické tektonické dosky sa hýbu rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Ako pripomína komentátor Hospodárskych novín Mário Blaščák, v centre pozornosti sa ocitlo Grónsko – ostrov, ktorý dnes predstavuje strategický uzol s bezpečnostnou aj ekonomickou hodnotou.

Donald Trump na Svetovom ekonomickom fóre v Davose síce upustil od pôvodných hrozieb ciel či vojenského zásahu, no jeho posolstvo bolo jasné. Jeho záujem o ostrov naďalej pretrváva a začali sa rokovania o možnom riešeni.

„Trump si myslel, že historická úloha USA pri obrane Grónska počas druhej svetovej vojny mu dáva nárok považovať ostrov za americké územie,“ vysvetľuje Blaščák.

Podľa neho je za tým najmä snaha budovať protiraketový štít, pre ktorý je arktická poloha kľúčová. Zároveň sú na ostrove veľké zásoby nerastných surovín či vzácnych kovov.

Rok 2026 sa začal dramaticky, keď 3. januára Spojené štáty podnikli vo Venezuele útok a zadržali tamojšieho prezidenta Nicolása Madura a jeho manželku. Obaja skončili v americkom väzení. Medzitým Donald Trump čoraz viac hovorí o potrebe získať Grónsko a iránskemu režimu, ktorý zasahuje proti demonštrantom, hrozí zásahom.

"Myslím si, že tento rok bude dominovať fenomén, s ktorým sme sa vyrovnávali ten uplynulý rok, ktorým je Donald Trump a jeho nevypočítateľnosť. Takže podľa mňa práve americký prezident bude ďalej plniť titulné strany tohtoročných novín," hovorí novinár Adam Hájek.

Zároveň upozorňuje na udalosti v Iráne, ktorý je v epicentre pozornosti nielen americkej verejnosti, ale aj európskej, ruskej, čínskej, či blízkovýchodnej. Irán je totiž regionálna veľmoc a podľa posledných udalosti sa zdá, že tamojší režim sa ocitol v jednej z najvážnejších kríz od roku 1979.

"Trump skutočne hrozí, že proti režimu zasiahne vojenskou silou, že príde na pomoc demonštrantom. Obávam sa však, že jeho možnosti sú obmedzené, pretože vojensky sa tam Amerika angažovať nechce. Uvidíme, čo urobí, ale myslím si, že nepôjde o väčší ozbrojený zásah. Samozrejme, môžeme sa dočkať nejakých raketových úderov na logistické centrá, či kasárne Revolučných gárd," vysvetľuje český novinár.

V súvislosti so spomenutým zásahom vo Venezuele dodáva, že americká administratíva po ňom nemá veľa prostriedkov rozhodovať o tom, kam sa post-madurovský režim bude uberať.

"V tejto chvíli stavia minister zahraničia Marco Rubio, ktorý sa považuje za architekta intervencie vo Venezuele, na bývajú viceprezidentku. Problém je v tom, že ona je, povedal by som, zástupná figúra v čele režimu. Sú tam ešte bezpečnostné štruktúry, silové zložky, ako je veľmi mocný minister vnútra Diosdado Cabello, ktorý je považovaný za dvojku režimu. Myslím, že na ňom bude záležať, nakoľko režim bude ochotný spolupracovať s USA," dodáva Hájek.

V súvislosti s Venezuelou sa veľa hovorí aj o Kube, ktorá s ňou bola roky previazaná a závisela od dodávok lacnejšej ropy. "Myslím si, že v pomere k Venezuele nejde ani tak o to, čo povie Donald Trump, ale ako sa z toho podarí vykorčuľovať Marcovi Rubiovi. Je v tom veľmi citovo zainvestovaný. Narodil sa v Miami do rodiny kubánskych emigrantov a v tejto komunite svoju politickú kariéru odštartoval," hovorí český novinár. 

V tejto súvislosti dodáva, že dlhoročný sen Marka Rubia o zmene režimu na Kube sa vo svetle spomínaných udalostí posunul k realite.

Adam Hájek v podcaste A predsa sa točí hovorí aj o prognózach vývoja vojny na Ukrajine ale aj o tom, prečo je Grónsko v centre záujmu Spojených štátov.

Nová stratégia národnej bezpečnosti zverejnená Spojenými štátmi vyvolala najmä v Európe šok. Trumpova administratíva v nej otvorene hovorí o stabilizácii vzťahov s Ruskom a na druhej strane kritizuje Európu a jej lídrov za riešenie migrácie či vojny na Ukrajine.

"Spojené štáty sa chcú otvorene miešať do európskej politiky, čo nebývalo zvykom. Je veľmi alarmujúce, že sa vyjadrujú v prospech nacionalistických, ultrapravicových, v podstate xenofóbnych strán, ktoré rovnako podporuje Vladimir Putin. Ide o útok symbolický, rétorický na európske hodnoty, na myšlienku európskej solidarity, európskych inštitúcií a kolektívnej bezpečnosti, ktorý prichádza zo Spojených štátov i z Ruska," hovorí Kryštof Kozák.

Dôvod je podľa neho jasný: "Európske inštitúcie a vôbec európska idea spolupráce a vytvorenia silnejšej jednotky, ktorá je, ak chce, schopnejšia, to všetko je veľkým tŕňom v oku nielen Ruska, ktoré sa bojí sily zjednotenej Európy, ale aj tŕňom v oku Trumpovej administratívy, ktorá preferuje rokovania jeden na jedného s lídrami európskych krajín, pretože Spojené štáty sú v takom prípade silnejším partnerom."

Mnohí varujú pred vážnym odklonom od vzájomných transatlantických vzťahov, či prípadným narušením spolupráce. "Ja si myslím, že v americkej administratíve je veľa ľudí, ktorí si uvedomujú, aký je význam transatlantického spojenectva. V Európe je množstvo amerických vojakov, NATO nejakým spôsobom funguje, takže sa nedá povedať, že by to spojenectvo zo dňa na deň skrachovalo," tvrdí Kryštof Kozák.

Zároveň však upozorňuje na ďalší faktor politiky USA a to rétoriku v súvislosti s varovaním pred migrantmi. "Spojené štáty vlastne proklamujú svoju nadradenosť. A to nie je nadradenosť nejakej multikultúrnej myšlienky, ale americkej bielej civilizácie. Je to nadradenosť tej starej dobrej Ameriky, z 19. storočia, kde sú jasné ekonomické aj rasové hierarchie," vysvetľuje Kozák.

Čo to teda konkrétne znamená pre Európu? "Každá kríza je určitou príležitosťou. Ako Európania by sme mali jasne povedať, že  nechceme, aby sme dopadli ako Rusko, a rozhodne nechceme, aby sme dopadli ako Amerika," dodáva odborník. Upozorňuje však aj na to, že Európa stále potrebuje americkú pomoc, hlavne v súvislosti s riešením situácie na Ukrajine.

V podcaste A predsa sa točí si môžete vypočuť aj odpovede na otázky o vzťahoch a záujmoch Spojených štátoch v ďalších regiónoch sveta a o ich prioritách.

Martin Dorazín na Ukrajine pôsobí už niekoľko rokov, pričom momentálne býva v Odese, ktorá bola naposledy pred pár dňami cieľom ruských útokov: „Tu za mnou beží generátor, mám niekoľko akumulátorov, pretože už tretí deň v centre Odesy nemáme prúd. Musíme sa tomu prispôsobiť. Voda zatiaľ je, čo je dôležité. Žijeme v očakávaní, že zima bude veľmi ťažká – možno nie kvôli mrazom, ale kvôli ruským útokom.“

Aj napriek tomu však život v meste pokračuje: „Keď sa pozriem z okna, vidím ľudí na ulici, zaparkované autá, mestské služby čistia lístie. Je teplo, okolo 14 – 15 stupňov. Ľudia sa naučili žiť v podmienkach, ktoré si u nás ťažko predstavíme,“ dodáva český novinár.

Zároveň upozorňuje, že vojna najviac zasahuje chudobných: „Na Ukrajine je obrovská skupina ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť ani základné vybavenie. Generátor stojí 300 – 400 eur, ale k tomu treba benzín, olej, údržbu. Pre mnohých je to nedostupný luxus. Ich dôchodky často dosahujú len 50 eur. Ceny sú pritom rovnaké alebo vyššie ako u nás.“

Štátna pomoc je pritom podľa neho symbolická: „Vládna pomoc v podobe tisíc hrivien mesačne – to je asi 20 eur – nikomu nepomôže. Ľudia sú zvyknutí neopierať sa o štát, pretože vedia, že od neho nič dobrého nepríde,“ upozorňuje Dorazín s tým, že ľudia si pomáhajú vzájomne. Tento problém však bude potrebné urgentne riešiť.

Otázka života a smrti: Dostanú Ukrajinci skutočné garancie?

Na začiatku vojny bola podpora prezidenta Volodymyra Zelenského takmer 90 percent. Postupne však klesala: „Objavila sa korupčná aféra, ktorá zasahuje až k prezidentovi. Popularita klesla na 16 – 20 percent. Ale voľby sa nemôžu konať, kým vojna neskončí. Každá vojna je zároveň predmetom obohatenia pre určité skupiny ľudí. Rozdiel je v tom, že na Ukrajine sa to rieši súdmi, zatiaľ čo v Rusku sa to rieši tak, že človek vypadne z okna,“ konštatuje český novinár.

Osobnú skúsenosť má s dezinformačnými naratívmi, ktoré sa šíria okolo vojny na Ukrajine, aj vďaka tomu, že bol v roku 2014 na Donbase. "Videli sme, ako sa tam plíživým spôsobom chopili moci proruskí separatisti. Nebolo to žiadne ukrajinské povstanie proti Rusom. Ak sa niekto chce postaviť tomuto názoru, nech príde za mnou. Ja mu ukážem fotky, hotelové účty a poviem mu, čo som spolu s ďalšími ľuďmi videl," odkazuje Martin Dorazín.

Dodáva tiež, že jediný človek na svete, ktorý môže túto vojnu zastaviť, je Vladimir Putin. "Argument, že Ukrajina chcela napadnúť Rusko, je smiešny. V roku 2014 ani v roku 2022 nemala Ukrajina schopnosť viesť vojnu – armáda bola zdecimovaná, rozkradnutá, plná ruských špiónov,“ upozorňuje novinár.

Zároveň zdôrazňuje, že vojna na Ukrajine sa nás bezprostredne týka a je v našom záujme, aby sa nepresunula k našim hraniciam: „My, ako Česi a Slováci, máme spoločnú históriu, folklór, hodnoty. Na rozdiel od Ruska, kde som tiež žil a študoval, kde sú tie hodnoty úplne inak postavené. Nechcem, aby Rusko postavilo svoje rakety na hraniciach, kde budú ohrozovať Slovensko a Česko,“ hovorí Martin Dorazín.

Filip Turek ja podnikateľ a politik, ktorého verejnosť spoznala minulý rok počas kampane do európskych volieb, keď kandidoval za ako líder koalície Prísaha a Motoristi. "Pochádza z automobilového prostredia, je to bývalý amatérsky amatérsky automobilový závodník a zároveň majiteľ množstva veteránov, ktoré aj renovoval," hovorí Jiří Vachtl.

Dodáva, že ešte pred svojou politickou kariérou bol Turek častým hosťom podcastov, v ktorých hovoril o autách, ale aj o deväťdesiatych rokoch, pretože tým obdobím českých dejín bol fascinovaný. "Hovoril aj o zločinoch, ktoré sa v deväťdesiatych rokoch stali. Konkrétne sa aj priatelil s Ivanom Jonákom, ktorý bol majiteľom populárneho podniku v Prahe, kam chodili slávne osobnosti, ale práve aj ľudia z podsvetia," dodáva.

Filip Turek sa v Česku výrazne výrazne chopil témy zákazu áut so spaľovacími motormi, čím oslovil nielen motoristov, ale aj mladú generáciu. " Najmä mladých mužov a to hlavne tým, že ho stále vidíte na sociálnych sieťach v obklopení luxusných áut či pohľadných dám," vysvetľuje Jiří Vachtl.

Návrat hnutia ANO do vlády mení smer českej politiky

V súvislosti s jeho kandidatúrou na ministra zahraničia rezonujú mnohé fotografie a rasistické, či homofóbne statusy na sociálnych sieťach. On sám nepopiera, že písal na sociálne siete nevhodne, no tie najkontroverznejšie komentáre odmieta. "Zaoberá sa tým polícia. Zatiaľ je to slovo proti slovu, sú k dispozícii screenshoty a výpoveď jeho bývalého kamaráta, ktorý si ich urobil z jeho príspevkov. Ale jednoznačné odpovede musí dať polícia a spoločnosť Meta," vysvetľuje český novinár.

To, či sa  Filip Turek skutočne stane ministrom je podľa neho zatiaľ nejasné. "Motoristi na jeho nominácii trvajú naďalej. Česká vláda personálne otázky zatiaľ odložila a venuje sa programu. Podľa našich informácií sa však Andrej Babiš proti tomu nepostaví a pravdepodobne jeho nomináciu prinesie na hrad prezidentovi Petrovi Pavlovi. Ten už pritom dal jasne najavo, že pokiaľ by sa potvrdila pravosť tých príspevkov, tak je to veľký problém a nemal  by byť ministrom," vysvetľuje Vachtl.

Zároveň však dodáva, že na tom, aké má v tejto súvislosti právomoci český prezident a či môže kandidáta na ministra zahraničia odmietnuť, sa nezhodujú ani ústavní právnici.

Pokiaľ ide o politické ambície Filipa Tureka, minulý rok získal mandát europoslanca a bol súčasťou frakcie Patrioti pre Európu. Po voľbách sa ho vzdal s tým, že tam v opozícii nemal žiadnu reálnu šancu niečo ovplyvniť. "Jeho ambíciou je jednoznačne sa stať ministrom. Dokonca už predtým, ako vstúpil do politiky, sa Filip Turek netajil ani svojimi prezidentskými ambíciami," uzatvára Jiří Vachtl z Mladej Fronty Dnes.

Izraelská armáda oznámila, že obnovila dodržiavanie prímeria v Pásme Gazy po tom, čo intenzívne útočila na ciele hnutia Hamas. Zároveň boli prerušené dodávky humanitárnej pomoci. Prímerie, ktoré bolo uzavreté 10. októbra teda čelí veľkej skúške.

" Z oboch strán prichádza séria argumentov a protiargumentov, kto je za to zodpovedný a tá vina je do istej miery na oboch stranách, čo sa týka porušovania prímeria. Ktokoľvek, kto má nejakú mieru realistickosti, to čakal. Pokiaľ ide o to, či to môže vážne narušiť prímerie, ja som teraz mierne optimistický, že ani jedna z tých strán nemá záujem na tom, aby znovu vypukla vojna. Ja tam vidím nádej, že minimálne to najhoršie násilie je teraz zastavené," hovorí Jakub Záhora.

Násilnosti má zastaviť 20-bodový plán, ktorý koncom septembra oznámil Donald Trump. Okrem iného predpokladá odzbrojenie Hamasu či jeho vylúčenie z vlády v povojnovej Gaze.

"Niečo podobné bolo na stole už asi rok. V tomto prípade bol však kľúčový tlak na predovšetkým Izrael, ale aj na Hamas, a to predovšetkým zo zahraničia. Tu je potrebné zdôrazniť úlohu Donalda Trumpa, ktorý ukázal, že na rozdiel od minulej administratívy Joea Bidena je naozaj ochotný veľmi tvrdo naliehať a tlačiť na izraelskú vládu, aby tú dohodu prijala," vysvetľuje odborník na Blízky východ.

Ak hamasáci neprestanú s popravami v Gaze, zabijeme my ich, tvrdí Trump. Hnutie vykonáva hromadné popravy

Podľa neho zo zákulisných vyjednávaní prichádzajú informácie o tom, že predovšetkým blízkovýchodné štáty začali viac tlačiť na predstaviteľov Hamasu, aby s tou dohodou tiež súhlasili. "Svoju úlohu zohrala nielen devastácia Gazy a nepredstaviteľné utrpenie civilného obyvateľstva, ale aj nespokojnosť s Hamasom v Gaze. Minimálne nejaká kritická časť tých predstaviteľov si uvedomila, že už nemôže v tej vojne pokračovať," povedal.

Gaza má byť podľa mierového plánu pod dočasnou medzinárodnou správou. Na čele jej by mal byť Donald Trump a v súvislosti s tým sa spomínalo aj meno bývalého britského premiéra Tonyho Blaira.

"Tá ďalšia fáza je zatiaľ veľmi vágna. Ale dôležité je, že to má byť teda pod nejakou záštitou americkej administratívy, možno s Tony Blairom. Má ísť akoby o technokratickú dočasnú vládu, ktorá by bola zložená ako zo zástupcov medzinárodného spoločenstva, arabských štátov ale aj palestínskych expertov a expertiek," vysvetľuje Jakub Záhora.

Prezident Donald  Trump v reakcii na najnovší vývoj vyjadril nádej, že prímerie, ktoré pomohol vyrokovať, vydrží. Jeho viceprezident J. D. Vance zas vyzval arabské krajiny Perzského zálivu, aby vytvorili "bezpečnostnú infraštruktúru" zameranú na to, aby sa potvrdilo odzbrojenie Hamasu.

Pásmo Gazy však čaká aj obnova jej územia a hlavne zabezpečenie prísunu potravy pre jej obyvateľov. "Prioritné je zabezpečenie humanitárnej pomoci pre obyvateľstvo. To je absolútny základ, podmienka toho, aby prežili," upozorňuje expert.

Čo by sa však stalo v prípade obnovenia bojov? "Hamas sa nedá poraziť len tak, že by ste vedeli zničiť celú organizáciu, či jej členov. Je to guerillová organizácia, ktorá stále má svoje vojenské a politické krídlo. Po dvoch rokoch, kde Gaza bola zničená, sa ukázalo, že Hamas stále môže operovať. Takže jeho zničenie nie je realistické a prípadné obnovenie bojov by viedlo akurát k deštrukcii civilného obyvateľstva," uzatvára Jakub Záhora.

Viac si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.

"Rusko robí strategické cvičenia pravidelne. Teraz sa to odohralo v blízkosti európskych štátov, čo je pre nás samozrejme veľmi dôležité, pretože išlo to vojenské cvičenie a v podstate Rusi cvičili veľkú vojnu na strategickej úrovni so Severoatlantickou alianciou, čiže nás by určite malo trápiť aké postupy tam cvičia, aké sú potenciálne ciele," vysvetľuje Róbert Ondrejcsák....

Izrael pripravuje veľkú ofenzívu do mesta Gaza. Armáda ho vyhlásila za nebezpečnú bojovú zónu. "Je tam milión civilistov, medzi nimi tisíce ozbrojencov, vrátane teroristov. A zaujímavé je, že aj náčelník Generálneho štábu, teda najvyšší veliteľ izraelskej armády je proti tejto invázii. Varuje, že to povedie k obrovským stratám, s tým, že najskôr prídu o život rukojemníci," hovorí Břetislav Tureček.

Dodáva, že podľa predpokladov je v Gaze stále asi 20 izraelských rukojemníkov. Pritom ich oslobodenie bolo deklarované ako jeden z hlavných cieľov operácie proti Hamasu.  "Vláda premiéra Benjamina Netanjahua sa rozhodla, že prioritou je vojna aj za cenu, že tam rukojemníci zostanú," dodáva Tureček s tým, že to teraz izraelskému premiérovi vyčítajú.

"Nielen náčelník Generálneho štábu, ale aj politická opozícia v Izraeli, medzinárodná verejnosť a tiež státisíce Izraelčanov, ktorí proti vláde demonštrujú v uliciach miest".

Do situácie sa po svojom nástupe začal angažovať americký prezident Donald Trump a snaží sa zapájať aj Európa, no podľa odborníka nemá šancu, pretože Izrael ju neberie vážne.

V dôsledku vojny v Pásme Gazy zostalo postihnutých najmenej 21-tisíc detí, hlási OSN

"Európa nemá vojenský, ani diplomatický potenciál tento konflikt akokoľvek moderovať, ten majú jedine Spojené štáty a stane sa to, čo urobí Donald Trump. Chvíľami sa zdá, že stráca trpelosť s Netanjahuom, vidí utrpenie v Gaze, no v názoroch osciluje," vysvetľuje Tureček.

Upozorňuje tiež na to, že Izrael je vyčerpaný. Síce bojuje ako silná krajina, ale nesmieme zabúdať na to, že bez zahraničnej vojenskej pomoci by to nezvládol. Či už ide o investície od Američanov, ale napríklad aj z Česka, ktoré minulý rok údajne zdvojnásobilo vojenské vývozy do Izraela.

Do toho sa stupňujú iniciatívy viacerých krajín sveta, ktoré oznámili, že uznajú palestínsku štátnosť. Napríklad francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Izrael nemôže zastaviť snahy o uznanie Palestínskeho štátu rozšírenou ofenzívou v Gaze ani anexiou okupovaného palestínskeho územia.

"Ja tomuto gestu rozumiem v tom zmysle, že európske krajiny hovoria, že riešením konfliktu má byť kompromis a dvojštátne riešenie. Uznajme konečne aj Palestínu, nie Hamas, nie teroristov z Hamasu, ale naopak, tých, ktorí sú proti nemu, uznajme vládu, podporme vládu, palestínske samosprávy na západnom brehu Jordánu, ako alternatívu extrémistom, ktorým tým vezmeme vietor z plachiet," hovorí v podcaste A predsa sa točí Břetislav Tureček.

Európske dovozy do USA sú od 7. augusta zaťažené 15-percentným clom, pričom pôvodne bola navrhnutá sadzba 30 percent. Aká je to pre nás správa?

"Vzhľadom na to, že tie clá boli do druhého Trumpa menej ako jedno percento, tak to samozrejme nemôže byť  žiadna dobrá správa, pretože je to násobne vyššie clo, ako platilo doteraz," hovorí komentátor Hospodárskych novín Mário Blaščák.

Upozorňuje tiež na to, že to zapadá do logiky vyjednávacieho mechanizmu, ktorý Donald Trump voči celému svetu tradične využíva, keď príde so stratégiou vystrašenia a nadhodí omnoho vyššie colné sadzby, ktoré sa následne zjednajú na polovicu.

Aký dosah to bude mať konkrétne na našu ekonomiku, ktorá je previazaná s automobilkami?  Na jej automobily a súčiastky do nich uvalená separátna daň vo výške 25 percent.

"Nedotkne sa to všetkých automobiliek rovnako, pretože niektoré z nich nie sú exponované voči Spojeným štátom americkým tak intenzívne ako iné. Asi najviac sa to dotkne Volkswagenu, ktorý už aj tak v dôsledku zelenej politiky tlačil na výrobu elektromobilov. Ale Číňania im aj vďaka štedrým štátnym dotáciám vlastne tak trochu ušli, takže európske automobilky sú pozadu," hovorí Blaščák. 

Aký predpokladá dosah tejto obchodnej politiky na samotné Spojené štáty? "Ak dovážate tovar povedzme v hodnote 100 miliárd a je naňho uvalené 30-percentné clo, tak marža v žiadnom obchode nie je tak vysoká, aby dokázali výrobcovia na úkor marže udržiavať tú istú cenu. To znamená, že je veľmi vysoko pravdepodobné, že po uvalení týchto ciel budú rásť ceny tovarov v Spojených štátoch amerických."

Americký prezident zároveň podpísal dekrét, ktorým oddialil zavedenie vyšších ciel na dovoz čínskych tovarov o ďalších 90 dní. Z akého dôvodu?

"Je to vlastne odklad eskalácie colnej alebo obchodnej vojny s Čínou. Ostatné krajiny počas obdobia, kedy sa mali dohodnúť s Trumpom na clách, používali rôzne vyjednávacie metódy a jediná krajina na svete, ktorá sa rozhodla bojovať, bola Čína, ktorá udrela späť s brutálnymi clami na americký export, " vysvetľuje Blaščák.

Myslí si, že v tomto spore Trump ťahá za kratší koniec, pretože Čína svojou stratégiou má k dispozícii vysoké percento všetkých minerálov a vzácnych zemín, potrebných na výrobu čipov v nanotechnológiách či špeciálnych motoroch. 

"Trump oddialil dohodu s Čínou, pretože sa potrebuje dohodnúť s Putinom a keďže sa vie, že Putin má najväčšieho spojenca v Číne, tak vlastne Čína je nepriamo faktorom v mierových rokovaniach s Putinom. Takže ja si myslím, že v tejto triáde sa miesi železo alebo cesto, ale ja si skôr myslím, že železo."

Viac aj o samotných rokovaniach medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom na Aljaške si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.

Ako to v praxi vyzerá? "Väčšinou deportujú hlavne mladých mužov, ale objavili sa aj prípady, keď to boli matky. Je to ešte komplikovanejšie tým, že milióny rodín v Amerike je hybridných v tom zmysle, že jeden rodič je americký občan a druhý rodič je tam nelegálne. Ich deti sa narodili v Amerike, rozprávajú po anglicky, a presun do novej krajiny by ich hlboko zasiahol, " hovorí Zuzana Palovic. Zároveň však dodáva, že existuje časť Ameriky, ktorá takúto politiku podporuje a chce vidieť takéto výsledky.

Problémy však hlásia aj občania iných krajín, ktorých cestu do Spojených štátov zastavia už na hraniciach potom, čo im prehľadajú telefóny, keďže takúto právomoc imigrační agenti po novom majú. Na čo si teda dávať pozor, ak takúto cestu niekto zvažuje?

"Pripravte sa, že na letisku musíte vedieť jednoducho a jasne vysvetliť, aký je účel tej vašej cesty, či je to turistika, alebo návšteva rodiny, či iný pobyt. Majte pri sebe potvrdenia o spiatočnej letenke, rezervácii, prípadne pozývací list od rodiny," radí odborníčka.

Keď už hovoríme o nelegálnej alebo o akejkoľvek migrácii, Spojené štáty boli v podstate postavené na migrantoch a veľkú časť z nich tvorili aj Slováci. S ich treťou až štvrtou generáciou Zuzana Palovic spolupracuje. "Sú to potomkovia Slovákov, ktorí odišli na prelome 19. a 20. storočia, kedy odišla tretina Slovákov za prácou do USA. Bolo to 750-tisíc ľudí," hovorí. Mnohí z ich potomkov podľa nej prejavujú záujem o svoje korene, kultúru, prípadne aj jazyk.

 "Slovensko má veľký potenciál, ak sa vie nejako hlbšie premostiť s touto komunitou, ktorá má vedomé a podvedomé sympatie voči Slovensku. Hovorím o turistickom ruchu, o investíciách, možno kúpe letných domov alebo bytov na Slovensku, ako to robia Američania v Portugalsku alebo Španielsku, tak prečo nie na Slovensku?" pýta sa Zuzana Palovic.

A ako je na tom podľa nej Slovensko s migráciou v súčasnosti? "Najsmutnejšie je, že zo Slovenska odchádzajú naozaj tí najvzdelanejší ľudia, čo vidíme hlavne na študentoch." Viac si si vypočujte v podcaste A predsa sa točí.

Nedávno sa uskutočnil v Budapešti pochod gay pride, a to aj napriek tomu, že bol zakázaný. Zúčastnilo sa na ňom množstvo ľudí a nesprevádzali ho vážne incidenty. Aký odkaz to vyslalo Viktorovi Orbánovi? Dá sa to považovať za jeho prehru? On sám nazval pochod „odpudivým a hanebným“ a Európsku úniu obvinil z riadenia opozičných politikov.

"Myslím si, že ten pochod hrdosti bol vlastne jedným zo symbolov rizika alebo nebezpečia, ktorému Viktor Orbán a Fidesz čelí v aktuálnej maďarskej vnútropolitickej situácii, pretože šanca, že sa voliči odklonia a dajú svoj hlas strane TISZA, je veľmi vysoká," vysvetľuje Pavlína Janebová.

Upozorňuje na predvolebné prieskumy medzi maďarskými voličmi, v ktorých je náskok opozície približne 10-percentný. "Keď sa vrátim k pochodu hrdosti, jeho zákaz bol ďalší z pokusov Viktora Orbána odvrátiť pozornosť od problému, ktorý jeho vláda má napríklad v súvislosti s kritikou zo strany Európskej únie za stav právneho štátu," dodáva s tým, že pochod mobilizoval aj viacerých predstaviteľov únie. "Takže si myslím, že to môžeme vnímať ako jednu z prehier Viktora Orbána," tvrdí odborníčka.

Dá sa prirovnať k Matovičovi alebo Kollárovi. Péter Magyar má v prieskume veľký náskok pred Orbánom (rozhovor)

Podľa nej účasť predstaviteľov európskych inštitúcií len podčiarkuje konflikt, ktorý medzi maďarskou vládou a Bruselom prebieha. V akom je to momentálne štádiu? "Európska únia relatívne dlho vlastne váhala a nebola schopná nejakým spôsobom sankcionovať Orbánov režim, následne došlo k spusteniu nechválne známeho článku 7, ktorý sa vlastne odvtedy nikam zásadne neposunul," hovorí Pavlína Janebová.

"Áno, Viktor Orbán robí problémy, vyhráža sa, že nebude schvaľovať napríklad protiruské sankcie, odchyľuje sa od nejakého pomyselného únijného mainstreamu. No vzhľadom na množstvo iných problémov, ktoré Európska únia aktuálne má, je síce Orbán rušivým elementom, ale nie je niečím, čo by si vyžadovalo urgentné riešenie," dodáva.

Čo nové v tejto súvislosti môže priniesť Péter Maďar, ktorý je sám produktom Fideszu? "Je vidieť, že Péter Magyar sa k množstvu tém nevyjadruje, že má ambivalentné postoje a to, čo mu najviac vadí je miera korupcie v maďarskom systéme. Ale v rade ďalších oblastí vlastne nevieme, čo od neho môžeme úplne čakať," hovorí Janebová.

Ktoré otázky vnímajú tamojší voliči najpálčivejšie a ako je na tom maďarská ekonomika? Aj o tom sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.

"Z nášho mesta zabili 52 ľudí. Prakticky nad mojím domom asi tri hodiny lietal vrtuľník a z neho oznamovali, aby ľudia zostali vo svojich domoch a nevychádzali von, pretože prišli teroristi. Ale my sme vôbec netušili, koľko ich tu je. Netušili sme, že ich tu boli stovky. Ľudia boli úplne v šoku," opísal Ľacho.

Dodal tiež, že po nejakom čase sa k útokom pridal Irán, ktorý na územie Izraela posielal rakety. Ako sa žije pod neustálou hrozbou sirén a rakiet? "Každý byt a dom, ktorý sa stavia, má jednu miestnosť vyhradenú ako bunker a tie nové sú postavené už aj tak, že chránia aj pred chemickým útokom," hovorí Slovák, ktorý v Izraeli žije viac ako 20 rokov. Vláda občanov, podľa neho, pred možnou hrozbou varuje cez mobilné telefóny.  

"V prvej fáze dostávame správy s hlasným červeným blikaním telefónu, že by sme sa mali zdržiavať pri bunkroch a poslednou fázou je siréna, keď ideme do krytov. Ostaneme tam dovtedy, kým zas nedostaneme správu, že môžeme ísť von," hovorí Ľacho.

Ako sa dá v takejto situácii fungovať? "My tu žijeme každodenne s nejakými konfliktmi, útokmi, vraždami. Vy v Európe o tom viete veľmi málo. Áno, zvykli sme si na to a je to súčasť nášho života," vysvetľuje Ľacho, podľa ktorého to človek, ktorý nežije v Izraeli dlhšie, nemôže pochopiť.

"Keď na vás letí raketa a čakáte, kam padne. Keď vám okolo hlavy letí guľka. Kým to nezažijete, tak to nepochopíte," uzatvára z Izraela Peter Ľacho.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.

V posledných mesiacoch u nás rezonuje zmena Ústavy, do ktorej sa majú zakotviť dve pohlavia – muž a žena a zároveň ňou chce vláda dosiahnuť suverenitu Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Hlasovanie v parlamente nakoniec odložili na jeseň. Čo by prijatie takejto novely znamenalo z pohľadu princípu prednosti práva Európskej únie?

„Bol by to takmer nezmysel. Keby sme v EÚ všetky ústavné systémy všetkých členských krajín nadradili nad európske jednotné právo, tak by z jedného systému bolo možno až 27 rôznych systémov. Nikto s tým apriori nepočíta a zároveň to ide proti logike integrácie,“ vysvetľuje Ondřej Mocek s tým, že by to porušilo systém, na ktorom je Európa 70 rokov založená.

Situáciou by sa podľa neho následne zaoberal Európsky súdny dvor. „Na druhej strane sa ústavné súdy nerady cítia byť podriadené európskemu súdu, čo znamená, že za mňa by sa začala významná právna neistota v celom európskom systéme,“ dodáva Mocek.

Aké konkrétne nástroje má EÚ k dispozícii voči tým, čo porušujú pravidlá, prípadne blokujú rozhodovanie?  Únia môže použiť článok 7 Zmluvy o Európskej únii na riešenie závažných porušení svojich základných hodnôt vrátane demokracie a základných práv.

Medzi tieto základné hodnoty patrí úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát, rešpektovanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám.

Konanie podľa článku 7 bolo proti Poľsku vedené v reakcii na zmeny v súdnom systéme, po viac ako šiestich rokoch bolo ukončené. Maďarsku Európska komisia na základe tohto článku pozastavila časť eurofondov pre korupciu.  

Ondřej Mocek vysvetľuje, že konanie na základe spomínaného článku má dve fázy. Tá prvá spočíva vo vzájomných rokovaniach a hľadaniach riešenia. „Tá druhá, ktorá sa musí schvaľovať jednohlasne Európskou radou, je fáza sankcií, ktoré sa môžu skončiť až pozastavením hlasovacích práv. Ale tak ďaleko sme sa nikdy nedostali,“ hovorí analytik AMO.

Viac o fungovaní mechanizmov EÚ, ale aj výzvach, ktorým v súčasnosti, ale aj do budúcnosti čelí, sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.

Novým poľským prezidentom sa stane Karol Nawrocki napriek tomu, že prieskumy pred druhým kolom poukazovali na víťazstvo nakoniec neúspešného varšavského primátora Rafala Trzaskowského, ktorý bol dlhodobo považovaný za favorita.

„Tento neznámy kandidát spočiatku nemal šancu Trzaskowského ohroziť, no napriek tomu sa mu to podarilo. Podarilo sa mu totiž zmobilizovať voličov opozície na základe spoločného menovateľa, ktorým bol odpor proti súčasnej vláde Donalda Tuska, určitá skepsa k prehĺbeniu spolupráce s EÚ či s Nemeckom či ku Green Dealu,“ vysvetľuje Tomáš Strážay.

Nakoľko sa dajú v tejto súvislosti očakávať zmeny v poľskej politike, keďže aj doterajší prezident je z opačného tábora ako vláda? „V Poľsku má prezident väčšie právomoci. Azda najdôležitejší rozdiel oproti Slovensku je, že ak prezident zavetuje zákon, na zvrátenie veta je potrebná až trojpetinová väčšina v parlamente,“ hovorí Strážay s tým, že túto väčšinu vláda nemá, čo jej môže spôsobovať problémy vo viacerých oblastiach.

Aká ju teda čaká budúcnosť? Predseda poľskej opozičnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyňski označil víťazstvo Nawrockého za červenú kartu pre vládu a navrhol vytvorenie apolitickej úradníckej vlády. Predseda poľského Sejmu Szymon Holownia vyzval na okamžitú rekonštrukciu vlády a aktualizáciu koaličnej dohody.  

Sám Donald Tusk už oznámil hlasovanie o dôvere jeho kabinetu v parlamente. Podľa odborníka však zrejme nebude úspešné a nakoniec sa v lete uskutoční rekonštrukcia vlády, na ktorej potrebe sa už zhodli lídri politických strán PSL, Poľsko 2050 a Nová ľavica.

Aké bude mať výmena na prezidentskom poste dosahy na vzťahy s okolitými krajinami, ak vôbec? „Pokiaľ ide o politiku voči Rusku, situácia v Poľsku je iná ako na Slovensku. Tam opozícia i koalícia ťahajú za jeden povraz. V tomto kontexte teda neočakávam, že by došlo k prehodnoteniu postojov zo strany vlády či prezidenta,“ tvrdí Strážay.

Samotný novozvolený poľský prezident Karol Nawrocki uviedol, že medzi jeho hlavné priority patrí silné spojenectvo so Spojenými štátmi americkými. Ešte predtým ho Donald Trump označil za spojenca a jeho zvolenie za prekvapenie pre celú Európu. 

Viac si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.

Kde sa v momentálnej geopolitickej situácii nachádza Slovensko a čo pre zahraničnopolitické smerovanie znamená politika na štyri svetové strany – v rámci nej aj napríklad nedávna návšteva Roberta Fica v Moskve?

„Z tých štyroch svetových strán tam chýba akurát juh, sever a západ, čiže vyzerá to tak, akoby sme boli v rámci EÚ jediný štát, ktorý tam nemá svoje zastúpenie. Samozrejme, vyvoláva to veľmi negatívne reakcie, či už v rámci Únie, alebo NATO. Slovensko je v súčasnosti dosť izolované a, žiaľ, rýchlo sa mení aj náš imidž v očiach našich spojencov,“ hovorí Róbert Ondrejcsák.

Čo z toho však konkrétne vyplýva pre bežných Slovákov a ako to majú pochopiť? „Keď sa niečo pokazí v zahraničnej politike, nemá to okamžitý vplyv, ale prejavuje sa to postupne. V konečnom dôsledku budeme chudobnejší, menej bezpeční a zastaví sa naše približovanie k EÚ,“ dodáva diplomat s tým, že dôsledky sa budú týkať občanov, ich peňazí a ich životnej úrovne.

A to v čase, keď sa radikálne mení európska bezpečnostná architektúra. Budúcu podobu Európy ovplyvňuje viacero faktorov, medzi nimi pokračujúca ruská invázia na Ukrajine, postoj USA voči Európe a väčšie zameranie na indo-pacifickú oblasť.

„Tretím a veľmi dôležitým trendom je, že štáty Únie konečne pochopili, že musia vziať do svojich rúk zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a črtajú sa nové podoby a formy spolupráce. A Slovensko v tomto vlaku nie je, to je ten najväčší problém, na ktorý upozorňujem. Pretože teraz sa diskutuje o tom, ako má EÚ vyzerať, a my to nebudeme môcť ovplyvniť,“ zdôrazňuje.

Pokiaľ ide o konkrétnu spoluprácu, napríklad poľský premiér Donald Tusk a francúzsky prezident Emmanuel Macron podpísali novú medzištátnu dohodu o posilnení spolupráce a priateľstve, ktorá okrem iného obsahuje vzájomné bezpečnostné záruky.

Poľsko tvrdí, že buduje najsilnejšiu armádu v Európe preto, aby bolo spojencom pre všetkých, ktorí ju budú potrebovať, a tiež informoval, že podobná dohoda sa plánuje aj so Spojeným kráľovstvom.

Ministri obrany piatich hlavných európskych vojenských mocností – Talianska, Británie, Francúzska, Nemecka a Poľska – budú v piatok 16. mája v Ríme rokovať o podpore pre Ukrajinu, ale aj o spôsoboch posilnenia európskej obrany.

Čo sa týka štátov susediacich s Ruskom, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko a Fínsko uviedli, že plánujú vystúpiť z Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín v dôsledku vojenskej hrozby zo strany svojho oveľa väčšieho suseda. Švédsko, Fínsko, Nórsko a Litva plánujú posilniť svoje obranné kapacity v oblasti Baltského mora spoločným nákupom bojových vozidiel CV90.

V tejto situácii britský premiér Keir Starmer nariadil aktualizáciu plánov na obranu Británie v reakcii na rastúce obavy z potenciálneho priameho vojenského útoku Ruska. Aktualizovaný plán bude zahŕňať scenáre, v ktorých na kritickú infraštruktúru zaútočia rakety, kybernetické útoky a dokonca aj jadrové hlavice. Na vojnu pripravujú svojich občanov aj ďalšie krajiny. Nakoľko je to reálne? Na túto a ďalšie otázky v podcaste A predsa sa točí odpovedá Róbert Ondrejcsák.

Romulus, Remus a Khaleesi – to sú mená pravlkov, ktorých „oživili“ americkí vedci. Ako to však naozaj je? „Pravdu asi majú tí odborníci, ktorí hovoria, že došlo ku genetickej modifikácii vlka, reaguje Jaroslav Petr. Pravlk obrovský podľa neho vyhynul pred viac ako 10-tisíc rokmi a zostali z neho len fosílie. „Z nich mohli izolovať iba zvyšky dedičnej informácie, z ktorej sa podarilo niečo málo prečítať, takže kompletný genóm pravlka nemáme,“ vysvetľuje biológ, podľa ktorého nešlo o žiadne oživenie.

Dodáva, že vo voľnej prírode by tieto zvieratá neprežili, pretože nemajú svorku, ktorá by ich naučila loviť. „Nemôžeme ich vypustiť ani preto, lebo by sa začali krížiť s vlkmi a vnášali by do ich populácie genetické modifikácie,“ dodáva Petr. Podľa neho tieto zvieratá zostanú v zoologickej záhrade ako atrakcie aj preto, že v súčasnosti nedokážu plniť ekologickú úlohu, ktorú mali pred svojím vyhynutím.

Tento krok považuje skôr za biznis a marketingový ťah s tým, že firma Colossal Biosciences bude môcť ďalej pracovať na ďalších druhoch, ktorých „oživenie“ už avizovali, medzi ktorými má byť napríklad mamut. „Po vyhynutých zvieratách ostáva priestor, ktorý časom vyplnia iné zvieratá. Nemá teda zmysel tam vkladať zviera, ktoré dávno vyhynulo a už tam nemá miesto,“ tvrdí biológ.

Mnohí v tejto situácii odsudzujú, že sa toľko času a energie venuje návratu vyhynutého druhu. Nebolo by lepšie venovať sa záchrane tých, ktoré sú momentálne na pokraji vyhynutia? Robí sa v súčasnosti dosť? „Stálo obrovské peniaze a zapojili sa do toho veľké kapacity. Keby sa venovali záchranu druhov, ktoré sú ohrozené, asi by to prinieslo väčší efekt na zachovanie biodiverzity na planéte,“ myslí si Jaroslav Petr.

V podcaste A predsa sa točí ďalej hovorí aj o možnostiach klonovania ohrozených druhov a o problémoch s tým súvisiacich, ale aj o tom, ako je vo svete zakázané využívať ho na ľuďoch.

Krajiny západného Balkánu dlhodobo deklarujú svoj záujem o integráciu do európskych štruktúr, pričom každá z nich je v inej fáze prístupových rokovaní. Stať sa členom sa zatiaľ podarilo len Chorvátsku, ktoré je od 1. januára 2023 aj súčasťou eurozóny.

Z akého dôvodu je proces pomalší v prípade ostatných krajín? „Región západného Balkánu bol zo strany EÚ zanedbávaný viac než desať rokov. Rozširovanie sa spomínalo, no reálne sa na tom nepracovalo. No a oni to vycítili a toto správanie imitovali. Vojna na Ukrajine však všetko zmenila,“ vysvetľuje v rozhovore pre HN Miroslav Lajčák.

V tejto súvislosti upozorňuje na to, že v regióne je stále náročná situácia a za tých 10 rokov sa neposunula vpred. „V priestore bývalej Juhoslávie ešte stále nie je vyriešená otázka identity. Vojna, ktorá sa skončila pred 30 rokmi, ale je stále prítomná v hlavách a mysliach politikov. Nikto sa necíti víťazom a všetci sú frustrovaní a vojnu chcú vyhrať politicky. Preto je tam taká ťažká atmosféra,“ hovorí diplomat s tým, že snahy o integráciu sa tak dostali na druhú koľaj.

Európa to podľa neho nevie čítať a k týmto krajinám pristupuje tak, ako kedysi pristupovala k nám. V tejto súvislosti však upozornil na návštevu šéfky zahraničnej politiky Európskej únie Kaje Kallasovej v regióne.

Tá v Albánsku privítala program, ktorého cieľom je uzavrieť rokovania o plnom členstve v bloku do dvoch rokov. Politické strany v krajine tiež vyzvala na podporu náročných reforiem. Predtým navštívila Čiernu Horu a turné ukončila návštevou Bosny a Hercegoviny.

Miroslav Lajčák v tejto súvislosti dodáva, že sila Číny a Ruska na Balkáne je len odrazom nášho, teda európskeho nezáujmu o región. „Mali by sme otvoriť prístupové rokovania, nepodmieňovať ich, nech ukážu, ako vážne to myslia a nech sú zaneprázdnení plnením európskych štandardov a reforiem,“ dodal diplomat.

O konkrétnejšom vývoji v Srbsku, vzťahoch s Kosovom, ale aj ďalších témach hovoríme v podcaste A predsa sa točí.

Akcie v USA sa po niekoľkotýždňovom páde posilnili a hlavné americké indexy začali rásť po poklese, ktorý nasledoval po výnosoch a krokoch amerického prezidenta Donalda Trumpa po jeho nástupe na post. „V jednom bode to vyzeralo veľmi zle. Pred niekoľkými týždňami akciové indexy ako S&P 500, Dow Jones a Nasdaq od začiatku roka poklesli zhruba o 10 percent, čo však nie je nezvyčajná odchýlka a na trhu sa volá korekciou,“ vysvetľuje Mário Blaščák s tým, že odvtedy sa trhy pozviechali.

Zároveň dodáva, že oveľa lepšie je na tom Európa, a to tiež vďaka politike Donalda Trumpa. „Nemci minulý týždeň odsúhlasili veľký stimulačný balíček vo forme peňazí na dlh, ktoré dá vláda do ekonomiky a na prezbrojenie armády, čo je tiež veľmi silný impulz pre akciové trhy,“ dodáva.

Neistotu na trhoch však naďalej spôsobuje eskalácia obchodnej vojny v podobe zavádzania ciel zo Spojených štátov. Najnovšie majú začať platiť na všetky automobily.

„Politika Donalda Trumpa nemá podporu v žiadnej veľkej ekonomickej teórii. Jedinou kotvou je teória merkantilizmu zo 16. až 18. storočia, ktorá bola založená na hromadení čistého bohatstva národov, keď silné štáty zavádzali clá a zvyšovali export, pretože peniaze, ktoré inkasovali zo zahraničia, boli väčšie ako to, čo museli zaplatiť za dovoz, čím akumulovali bohatstvo,“ hovorí komentátor HN. Takáto politika následne viedla k eskalácii medzinárodných vzťahov, ale aj vojnám. Dodal: „Donald Trump dopomohol k tomu, aby teória merkantilizmu vstala z hrobu.“

Ako sa môže v tejto súvislosti vyvíjať situácia na Slovensku? Podľa aktuálnej jarnej prognózy Národnej banky Slovenska avizované zavedenie ciel Spojenými štátmi na dovozy z Európskej únie, Číny, Kanady či Mexika a následných odvetných opatrení môže spôsobiť vážne dôsledky pre slovenskú ekonomiku. Hrubý domáci produkt by mohol byť na konci roka 2027 v najhoršom scenári nižší o takmer tri percentá a ekonomika by stratila 20-tisíc pracovných miest. Citeľné straty by podľa NBS zaznamenali odvetvia závislé od medzinárodného obchodu, ako je priemysel, doprava a obchod.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.

Situácia v Spojených štátoch sa po zvolení Donalda Trumpa mení. Sprevádzajú ju radikálne škrty v radoch zamestnancov federálnej vlády, jeden deň prijímané a o pár hodín menené rozhodnutia o uvalení ciel, ale aj zmeny v zahraničnej politike. Ako to vnímajú občania? „Aj keď sa človek chce tomu vyhnúť, tie informácie sú všade. O situácii sa nevieme prestať rozprávať,“ hovorí Katarína Morháčová.

V jej okolí sú predovšetkým voliči demokratov, no nájdu sa aj republikáni. „V USA sú ľudia vychovávaní k individualizmu. Ich cieľom je byť čo najlepšie finančne zabezpečení. Veľa z nich vidí vo zvolení Trumpa výhody týkajúce sa kryptomien a ďalšie príležitosti,“ vysvetľuje.

Vedľa Donalda Trumpa stojí Elon Musk, najbohatší muž planéty, ktorý dostal na starosť nový úrad pre kontrolu efektívnosti vlády DOGE. Na inaugurácii svoj prejav ukončil zdvihnutím paže. Vyvolalo to nejakú zásadnejšiu nevôľu? „Po tom jeho geste veľa z mojich známych chcelo z rozhovorov o tom vykľučkovať alebo hovorili, že preháňam alebo že to médiá nafukujú. Ale videla som na nich, že majú pochybnosti,“ hovorí Morháčová.

Grónsko je významné z dvoch hlavných dôvodov. Je hrozba americkej invázie na ostrov reálna? (rozhovor)

Aktuálnou otázkou sú aj ceny potravín, ktoré môžu, podľa veľkých reťazcov, značne zvýšiť spomínané clá. Pritom už v posledných týždňoch niektoré tovary výrazne zdraželi. „Dvanásť vajíčok v Kalifornii predtým stálo priemerne štyri až šesť dolárov. Teraz týchto 12 vajíčok stojí od 11 do 17 dolárov,“ dodáva herečka s tým, že kampaň prezidenta Trumpa bola založená práve na znižovaní cien. V tejto súvislosti dodáva, že registruje množstvo voličov Donalda Trumpa, ktorí začínajú jeho kroky kritizovať.

„Každý človek má právo vyjadriť svoj názor. To sa týka aj hercov, ktorí v podstate prezentujú a odzrkadľujú spoločnosť a všetko, čo sa v nej deje,“ konštatuje Katarína Morháčová.

Viac si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.

Protesty v Srbsku sa začali po tragédii na železnici v Novom Sade z 1. novembra 2024, pri ktorej prišlo o život 15 ľudí, väčšinou študentov. Demonštranti tragédiu pripisujú nedbanlivosti vlády, korupcii a inštitucionálnym zlyhaniam. 

Ich akcie trvajú už štvrtý mesiac. Ako vyzerajú a v čom sa líšia od tých predchádzajúcich, napríklad proti ťažbe lítia?

„To, čo odlišuje tie súčasné protesty od tých predchádzajúcich, je to, že sa snažia byť apolitické. Cielene nie sú namierené proti vláde, nesnažia sa otvárať politické témy, ktoré by štiepili spoločnosť,“ vysvetľuje Petr Čermák, analytik českej Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO).

Dodáva, že k demonštrantom sa zámerne otvorene nepripája politická opozícia, možno aj preto, aby to nebolo na dosiahnutie cieľov kontraproduktívne.

Študenti však na druhej strane získali širokú podporu verejnosti vrátane učiteľov, odborárov, farmárov, zástupcov občianskej spoločnosti, spisovateľov i právnikov. Čo teda konkrétne požadujú?

„Zverejnenie všetkej dokumentácie k rekonštrukcii železničnej stanice, dôsledné prešetrenie prípadu, potrestanie vinníkov a vyvodenie zodpovednosti. Druhý balík požiadaviek sa sústredil na zvýšenie financovania vysokých škôl a tretí na prepustenie zadržaných študentov,“ hovorí Čermák.

Snahy o pripojenie Grónska k USA? Je to otrasné, poznáme metódy Američanov (rozhovor)

Pod tlakom odstúpil premiér, dvaja ministri a vládni predstavitelia tvrdia, že všetky požiadavky splnili. Ich rétorika sa však vyostruje. Najnovšie protesty označil prezident Aleksandar Vučič za najšpinavšiu farebnú revolúciu v dejinách ľudstva, hoci predtým volal po dialógu.

„Aj Aleksandar Vučič je už z protestov nervózny. Skúšal rôzne taktiky, ktoré sú v jeho prípade osvedčené, keďže už má s masovými protestami skúsenosti. A vždy sa mu ich doteraz podarilo prečkať,“ vysvetľuje analytik s tým, že taktika volania po dialógu nevychádza a tou najnovšou je, že prezident sa snaží demonštrujúcich očierniť.

„Vidíme tu širokú paletu nástrojov, ako tie protesty delegitimizovať alebo očierniť, ale zatiaľ sa zdá, že žiadna z taktík nevychádza,“ dodáva Čermák.

Ako sa môže situácia vyvíjať? Samotný analytik je prekvapený z toho, že protesty trvajú tak dlho a sú naďalej také masové. „Za potenciálne riziko považujem to, či budú vedieť svoje požiadavky viac politicky definovať a vymáhať. Pretože ak sa snažia o zmenu systému, ten proces musí byť politický.“

Srbskí študenti nastavujú vláde krvavú dlaň. Ich protesty podporujú i dôchodcovia

V nejakom momente teda zrejme budú organizátori musieť svoj apolitický prístup prehodnotiť.

To by znamenalo zapojenie napríklad opozície, ktorá je v krajine dlhodobo slabá a rozdrobená. „Tých príčin je viacero. Jednak je to tlak vyvíjaný zo strany prezidenta, ako schopného politického hráča, ktorý dokáže menšie subjekty rozoštvávať, ale je to určite aj politická chyba na strane opozície, ktorá nebola schopná prísť s konštruktívnym programom.“

Ako to teda bude vyzerať do budúcnosti, keďže premiér je v demisii? „Aleksandar ​Vučič hrá o čas na ďalšie taktizovanie. Nevyjadril sa ešte ani k tomu, či sa uskutočnia predčasné voľby alebo či vznikne nová vláda. Má veľký manévrovací priestor a všetko bude záležať na tom, ktorý krok vyhodnotí ako najvýhodnejší,“ vyhlásil Čermák.

Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.

Osemdesiatpäť percent Grónčanov nechce, aby sa Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska, stalo súčasťou Spojených štátov. Vyplýva to z prieskumu, ktorý sa uskutočnil potom, čo Donald Trump opäť otočil svoju pozornosť na tento najväčší ostrov na svete, na ktorom má armáda USA svoju základňu.

Prečo ho považuje za taký dôležitý? „Význam Grónska sa zvýšil v druhej polovici 20. storočia a začiatkom 21. storočia – jednak tým, že globálne otepľovanie prináša možnosť otvorenia nových severných lodných ciest. Druhým faktorom je, že Grónsko dnes predstavuje veľkú zásobáreň vzácnych nerastných surovín, ktorých je na našej planéte poskromne,“ vysvetľuje Miroslav Wlachovský, bývalý minister zahraničných vecí, ale aj veľvyslanec v Dánsku.

Dodáva, že ide, samozrejme, aj o posilňovanie obrany, s tým, že aj spomínaná ťažba vzácnych surovín je jeho súčasťou. „Od toho závisí, akú modernú technológiu máte k dispozícii, ako viete navádzať rakety a riešiť elektroniku,“ hovorí. 

Dánski predstavitelia na Trumpove slová reagovali jednoznačným odmietnutím. Premiérka Mette Frederiksenová dokonca na túto tému uskutočnila turné po Európe a navštívila Nemecko a Francúzsko a stretla sa aj s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Ten dokonca navrhol, aby NATO zohrávalo väčšiu úlohu pri posilňovaní obrany v spornom arktickom regióne. Medzitým vláda v Kodani oznámila, že vyčlení takmer dve miliardy eur na posilnenie svojej vojenskej prítomnosti v Arktíde.

Čo táto situácia môže spôsobiť pre samotné NATO? „Ja si myslím, že hlavy vychladnú a že sa k tomu pristúpi pragmaticky. Grónsko je strategicky aj vojensky mimoriadne dôležité, ale bolo by fajn, keby spojenci v aliancii rokovali spolu, a nie proti sebe. Ja toto strašenie inváziou do Grónska vnímam rétoricky a neverím, že sa to stane,“ hovorí Miroslav Wlachovský.

Podľa neho je pre USA aj Západ dôležité, aby Grónsko ostalo pevnou súčasťou Západu a Dánska. Veľa však bude závisieť od toho, ako sa budú vyvíjať ich vzájomné vzťahy, aj vzhľadom na to, že v posledných rokoch naberá na sile hnutie za nezávislosť.

Aké sú teda vzťahy ostrova s pevninou? Až do roku 1953 bolo Grónsko jej kolóniou. Ako súčasť Dánskeho kráľovstva získalo v roku 2009 autonómiu.

„Dánska vláda výrazne subvencuje rozpočet Grónska, prakticky polovica verejných výdavkov je príspevok kontinentálneho Dánska. Až 95 percent priemyslu a ekonomiky ostrova tvorí rybolov a lov morských plodov. V ostatných rokoch sa začína viac hovoriť aj o ťažbe,“ vysvetľuje Wlachovský a upozorňuje aj na to, že Grónsko čelí aj mnohým výzvam a problémom, napríklad s vylúčenými komunitami. 

Vláda v Kodani v tejto súvislosti napríklad nedávno predstavila viacero návrhov zameraných na boj proti rasizmu a proti diskriminácii – medzi nimi právo na grónsky pas, zlepšenie prístupu k tlmočníkom a získanie pomoci úradov v grónčine, keď sa nahlasuje prípad diskriminácie. 

Viac si môžete vypočuť v podcaste A predsa sa točí.

Americký prezident Donald Trump v deň svojej inaugurácie podpísal prvé exekutívne nariadenia po nástupe do funkcie. Je medzi nimi okrem iného odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody, vystúpenie zo Svetovej zdravotníckej organizácie. Zároveň omilosti ľudí, obvinených z útoku na Kapitol zo 6. januára 2021. Na jeho inaugurácii vedľa neho sedeli aj najbohatší muži na svete Elon Musk, Jeff Bezos a Mark Zuckerberg. 

Podpora Trumpa od najbohatších ľudí na planéte prináša otázku, čo z toho budú mať. Podľa analýzy think tanku Institute on Taxation and Economic Policy (ITEP) by sa na základe jeho návrhov mali znížiť dane pre 5 percent najbohatších Američanov. Niektorí zahraniční analytici hodnotia situáciu tak, že Trump okolo seba vytvára sieť, v ktorej si bohatí ľudia budú pre seba robiť služby.

Medzi ne sa už dá zaradiť hlasná podpora Elona Muska vo volebnej kampani. „Jeho intifáda za Donalda Trumpa bola veľmi výrazná, a to nielen finančne, ale aj jeho hlasom na sociálnej sieti X a ako je vidno, momentálne sa ostýchavo jeho konkurenti pridávajú,“ hovorí Martin Reguli.

Elon Musk bol najväčším donorom kampane – vložil do nej viac ako štvrť miliardy dolárov. V Trumpovej administratíve má viesť nové ministerstvo pre efektívnosť vlády. „Elon Musk je vizionár a technologický inovátor, ktorý posunul niektoré kľúčové aspekty výrazne vpred – cesty do vesmíru, elektromobilita. Na strane druhej je to však provokatér,“ upozorňuje analytik. 

Pred inauguráciou sa stretol s čínskym viceprezidentom, veľmi silno sa hlási k podpore nemeckej AfD, dokonca mu v nemeckých novinách vyšiel podporný komentár, na platforme X sa porozprával sa s líderkou krajnej pravice Alice Weidel. Venoval sa aj tomu, ako destabilizovať labouristickú vládu a zvrhnúť premiéra Keira Starmera.

Čo tým sleduje? „Myslím si, že im ide o to, aby podkopali jednotu Európy a na druhej strane, aby tam dosadili ľudí, ktorí budú ochotní vnímať ich víziu sveta,“ hovorí Reguli. To je podľa neho problém aj pre samotnú EÚ, ktorá už nemá takých lídrov, ako bol Jean-Claude-Juncker alebo kancelárka Angela Merkelová, ktorí boli zjednotitelia Európy.

Úniu Donald Trump varuje, že na ňu uvalí clá, ak nepríde k náprave nevyváženosti obchodovania so Spojenými štátmi. Číne zas pohrozil clom vo výške desať percent. Čo tým sleduje? „Donald Trump si je vedomý toho, ako clá poškodzujú ekonomiky a ak si mám dovoliť jednu predpoveď, tak si myslím, že ich bude používať ako aspekt politického nátlaku,“ povedal Martin Reguli.

Viac sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.

Z rokovaní o vytvorení rakúskej koaličnej vlády sa najskôr stiahla liberálna strana NEOS. Hlavným problémovým bodom mala byť reštrukturalizácia rozpočtu. Následne vtedajší rakúsky kancelár a líder ľudovcov Karl Nehammer začiatkom roka prerušil koaličné rokovania so sociálnymi demokratmi, ktoré pokračovali po stiahnutí sa liberálov.

Nehammer zároveň oznámil, že odstúpi z funkcie kancelára a lídra ÖVP. Dal tiež jasne najavo, že nebude viesť koaličné rokovania s krajne pravicovou FPÖ pod vedením Herberta Kickla.

Dočasným rakúskym kancelárom sa stal donedávna minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg. Vládu už takto na krátko viedol aj koncom roku 2021 po rezignácii Kurza. Členom nového kabinetu už nebude – rovnako ako Nehammer odmietol pôsobenie vo vláde s FPÖ.

Prezident Alexander Van der Bellen nakoniec poveril zostavením vlády predsedu FPÖ Herberta Kickla, ktorý potvrdil, že do koaličných rozhovorov pozve ÖVP. A tí ponuku prijali. Prečo? „Veľká časť ľudovcov bola aj predtým spolupráci so slobodnými otvorená,“ vysvetľuje Kateřina Vnoučková, analytička českej Asociácie pre medzinárodné otázky.

Ľudovci so slobodnými spoločne vládli v rokoch 2017 až 2019 pod vedením kancelára Sebastiana Kurza. Táto koalícia sa však predčasne rozpadla po korupčnom škandále. Unikla totiž nahrávka, podľa ktorej vtedajší šéf FPÖ Hans-Christian Strache ponúkol na ostrove Ibiza verejné zákazky domnelej neteri ruského oligarchu výmenou za propagačné služby.

Prečo strana napriek tomu naberá na popularite? Podľa analytičky vychádza zo situácie, v ktorej sa Rakúsko nachádza. „Krajina má schodok vyšší ako tri percenta, ktoré stanovujú Maastrichtské kritériá, a blíži sa k štyrom a vyhliadky nie sú optimistické. Ľudia sa stretávajú s nedostupnosťou bývania, dlhými čakacími lehotami v zdravotníctve a všetky tieto problémy sa kumulujú,“ vysvetľuje Vnoučková, podľa ktorej panuje veľká nedôvera v politiku. „Voliči majú pocit, že populistícké a radikálne riešenia sú na túto situáciu receptom,“ dodáva.

Upozorňuje aj na tému migrácie, ktorá v posledných rokoch čoraz viac rezonuje, či už ide o radikalizáciu, prípadne útoky z posledných mesiacov. „Problémy sú napríklad vo Viedni v školách, kde podľa existujúcich informácií väčšina žiakov na základných školách nemá nemčinu ako materinský jazyk a kapacity nepostačujú.“

Nemecká Alternatíva pre Nemecko (AfD) rozhodnutie rakúskeho prezidenta poveriť slobodných rokovaniami o vláde privítala. Kandidátka AfD na kancelárku Alice Weidelová vyhlásila, že udalosti v Rakúsku by mohli presvedčiť aj nemeckú konzervatívnu Kresťanskodemokratickú úniu. Tá spolu s Kresťanskosociálnou úniou povolebnú spoluprácu s AfD dôrazne vylúčili.

Nemecký vicekancelár Robert Habeck v tejto súvislosti vyzval centristické strany, aby prejavili ochotu spolupracovať po predčasných voľbách do Spolkového snemu, ktoré sa uskutočnia 23. februára. V opačnom prípade podľa neho riskujú, že pomôžu svojim extrémistickým rivalom.

Podľa analytičky strana pravdepodobne vládu tvoriť nebude. „AfD v súčasnej chvíli nemá kooperatívny potenciál,“ hovorí Vnoučková.

Predčasné voľby v Nemecku vyvolal koniec koalície zloženej z SPD, zo Zelených a z liberálov z FDP po tom, čo kancelár Olaf Scholz pre nezhody odvolal ministra financií Christiana Lindnera z FDP. Liberáli následne trojkoalíciu opustili.

Sýrski islamistickí povstalci vedení organizáciou Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) spustili nečakanú ofenzívu proti režimu Bašára Asada koncom novembra. Rýchlo obsadili veľké mestá ako Aleppo a Homs a nakoniec sa dostali aj do Damasku. Samotný Asad následne utiekol do Moskvy.

Vodca skupiny abú Muhammad Džawlání už dal niekoľko rozhovorov zahraničným médiám, medzi nimi aj CNN, a hovorí o nastolení pokoja a stability. Oznámil už viacero krokov vrátane rozpustenia bezpečnostných síl bývalého režimu či otvorenia neslávne známych väzníc. Prisľúbil tiež rovnaké práva pre všetkých ľudí a náboženstvá v Sýrii. Ako to vnímať?

„Stále je to al-Káida, skupina, ktorá sa skôr či neskôr pokúsi vytvoriť kalifát a vládu šaríe, tak ako Taliban v Afganistane,“ tvrdí František Šebej. Jedným dychom však na margo rokovaní so zahraničím dodáva, že je povinnosťou zahraničnej diplomacie hľadať dialóg a dohody.

Z krajiny za uplynulého režimu utiekli milióny ľudí. Mnohí Sýrčania žijúci v zahraničí Asadov pád vítajú, no čakajú na to, čo príde. Medzitým viaceré krajiny vrátane Česka, Nemecka či severských štátov pozastavili schvaľovanie žiadostí o azyl zo strany Sýrčanov. Najnovšie im rakúska vláda ponúka tisíc eur ako príspevok na návrat domov.

Môže nasledovať masívny odchod Sýrčanov späť domov? „K nejakému návratu môže dôjsť, no nie k masívnemu. Európa je totiž pre nich pohostinnejším prostredím ako to, čo ich čaká v Sýrii,“ vysvetľuje Šebej s tým, že musia najprv získať dôveru v nové vedenie a vidieť v krajine svoju budúcnosť.

Aký má zvrat v krajine dosah z medzinárodného hľadiska? Pád režimu výrazne oslabil pozíciu Ruska, ale aj Iránu v regióne. Zároveň sa oslabila aj pozícia militantných hnutí ako Hizballáh. 

„Sýria bola v podstate klientskym štátom pre Irán a jeho Republikánske gardy a Hizballáh a pre Rusko. To si na pobreží Sýrie vytvorilo teplovodný prístav pre vojenské loďstvo a leteckú základňu, odkiaľ obhospodarovali svoje výboje v Afrike. Bez sýrskych prístavov a základní by sa operácie wagnerovcov nedali uskutočniť,“ hovorí Šebej. Dodáva tiež, že sa podľa všetkého s novým režimom budú chcieť dohodnúť.

Pokiaľ ide o Irán, podľa tamojšieho duchovného vodcu pád režimu sýrskeho prezidenta naplánovali Spojené štáty a Izrael a tiež odmietol, že by bol Irán oslabený. František Šebej v tejto súvislosti tvrdí, že Irán celý čas udržiaval Asada pri moci a je s ním spoluzodpovedný za obete občianskej vojny.

„Irán je prudko oslabený jednak tým, že mu odsekli to chápadlo, ktoré sa volá Hizballáh a Izrael počas náletu zničil jednu celú protivzdušnú obranu Iránu. Ak sa Izrael v jednej chvíli rozhodne, že stojí za to zlikvidovať iránske jadrové zariadenia, takt to urobí. Ja si myslím, že je to reálne a bol by som prekvapený, ak by sa to nestalo,“ hovorí.

Samotný Izrael medzitým pokračuje v rozsiahlych útokoch na sýrske vojenské ciele. Rozmiestnil aj svoje vojenské jednotky v nárazníkovej zóne medzi Izraelom a Sýriou na Golanských výšinách. Aká je izraelská taktika?

„Tieto vojenské zariadenia boli buď pod kontrolou Asadovho režimu, alebo pod kontrolou Hizballáhu, alebo priamo Iránu. Izrael vie, že jediný účel použitia týchto rakiet, chemických zbraní, výrobní a tak ďalej je proti Izraelu. Preto veci, ktoré sú preňho priamou hrozbou, ničí,“ tvrdí Šebej. Hovorí tiež, že to isté, teda bezpečnostné dôvody, platí pre Golanské výšiny, pričom tento krok vyvolal kritiku medzinárodného spoločenstva.

„Sýria je aj civilizačný a kultúrny fenomén. Je to prastaré miesto, kde sa križovali kultúry. Je to región, odkiaľ je naša civilizácia a odkiaľ prišlo všetko vrátane poľnohospodárstva. Treba sa na ňu teda pozerať aj na ako oblasť, ktorá je zmietaná hroznými nešťastiami a vojnami, no je zároveň kolískou civilizácie,“ uzatvára odborník.

Viac sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.

Aká je v Maďarsku situácia niečo viac ako rok pred voľbami a nakoľko je iná ako pred tými predchádzajúcimi?

„Voľby budú začiatkom roka 2026, ale môžeme hovoriť o tom, že volebný súboj sa stupňuje. A ja si myslím, že budúci rok bude hlavne o volebnom súboji medzi Fideszom a stranou Tisza. Hlavnou dilemou strany Fidesz je, že prvýkrát od roku 2012 má silného súpera, ktorý je populárny,“ hovorí Géza Tokár.

Lídrom strany je Péter Magyar, ktorého popularita stúpa. „Pred rokom nikto nerátal s tým, že bude mať takého súpera, ktorý mimochodom pochádza z Fideszu,“ dodáva Tokár.

Je v tejto súvislosti možné porovnať stranu Tisza so slovenským Hlasom? Podľa komentátora sa táto paralela istým spôsobom dá využiť, aj keď Péter Magyar predtým nebol politikom, ale jedným z podnikateľov, ktorí sa pohybovali v prostredí strany Fidezs. Prirovnáva ho tiež k Igorovi Matovičovi alebo Borisovi Kollárovi a tvrdí, že nie je jednoduchý politik, ale skôr celebrita, ktorá buduje stranu jednej osoby.

Jeho strane sa však úspešne darí oslovovať ľudí. „Opozične naladení voliči sú už unavení z neustálych neúspechov vo voľbách a z vlastných strán, ale aj z toho že maďarská opozícia je roztrieštená,“ hovorí Tokár.

Potvrdzujú to aj prieskumy. Podľa jedného z posledných maďarská opozičná strana Tisza má 11-percentný náskok pred Orbánovým Fideszom. Stranu Pétera Magyara podporuje 47 percent voličov, Fidesz má 36 percent a do parlamentu by sa dostala so šiestimi percentami aj extrémistická strana Naša vlasť. Hoci momentálne s odstupom vyše roka je výsledok volieb ešte ťažké predpokladať.

Géza Tokár. FOTO: Archív G. Tokára

Ako je na tom momentálne maďarská spoločnosť? „V čase, keď má Fidesz vážneho nepriateľa, do komunikácie sa vrátili nadávky a politické prejavy, ktoré sú pod úrovňou. Ja si myslím, že spoločenská nálada v priebehu roku 2025 bude veľmi nervózna. Pevne verím, že to nebude mať také spoločenské následky ako frustrácia na Slovensku,“ tvrdí Tokár.

Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, Maďarsko najnovšie požiadalo Spojené štáty, aby spoločnosti Gazprombank udelili výnimku zo sankcií pri platbách za plyn dodávaný z Ruska do Európy. Do Moskvy vycestoval aj Viktor Orbán a niekoľkokrát aj minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Viktor Orbán bol pritom pôvodne politikom, ktorý kritizoval Rusko. Jeho vláda teraz okrem iného opakuje, že je potrebné zvýšiť úsilie o dosiahnutie mieru, pretože stúpa riziko eskalácie vojny na Ukrajine. 

Maďarsko sa stalo takpovediac „enfant terrible“ EÚ a NATO a vetovalo viaceré kľúčové rozhodnutia. „Teraz sú vzťahy medzi novou Európskou komisiou a Budapešťou na bode mrazu. To nie je dobré ani pre jednu zo strán, no je ťažké povedať, či je vôbec ochota na kompromis,“ vysvetľuje Géza Tokár.

Zároveň dodáva, že maďarská spoločnosť je výrazne proeurópska, a keď vláda kritizuje Európsku úniu, tak si dáva pozor na to, aby kritizovala Brusel, a teda tamojšiu elitu. Z hľadiska maďarskej vlády Európska únia aj NATO majú zmysel, zdôrazňuje komentátor, ale riadenie týchto orgánov je podľa nej ďaleko od pôvodných cieľov a ducha, v ktorom boli založené.

Viac sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.

Ukrajinci dostali povolenie od amerického prezidenta na použitie rakiet na území Ruska. Túto možnosť v priebehu niekoľkých hodín využili. Predchádzal tomu jeden z najmasovejších útokov na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Moskva aktualizovala svoju jadrovú doktrínu a hovorí o zvýšení napätia. 

Prezident Vladimir Putin okrem iného varoval Západ, že Moskva môže zasiahnuť vojenské zariadenia ktorejkoľvek krajiny, ktorej zbrane boli použité proti Rusku.

Zatiaľ čo mnohé krajiny krok USA uvítali, z Maďarska a zo Slovenska prišla kritika. Alexander Duleba upozorňuje, že na rôznych fórach zaznievajú rôzne protichodné vyjadrenia, čomu nerozumie a považuje to za nezodpovedné. Tvrdí, že v hre je príliš veľa aj z pohľadu záujmu Slovenska, ktorý je, aby to Ukrajina zvládla.

„Na jednej strane je tu rétorika, že už ani náboj na Ukrajinu, a obviňovanie západných štátov, že dodávaním zbraní podporujú vojnu, a na druhej strane my sami úspešne tie zbrane vyrábame a dodávame,“ hovorí.

Ukrajinci prvýkrát použili strelu ATACMS na cieľ na ruskom území na 1 000. deň ruskej invázie v Kurskej oblasti, kde sú rozmiestnení severokórejskí vojaci. Tí tam okrem iného potrebujú získať skúsenosti v boji so západnými zbraňami.

„Severokórejčania tam išli ako na univerzitu a obavy má hlavne Južná Kórea, pretože vzťahy so Severnou sú napäté,“ vysvetľuje Duleba. V tejto súvislosti hovorí, že ide o internacionalizáciu konfliktu. „Červenú čiaru prekročili Rusi. Do vojny zatiahli jednotky inej krajiny a odpoveď na to, samozrejme, musí prísť.“

Dodáva tiež, že z tejto oblasti mali Rusi Ukrajincov vytlačiť pôvodne do začiatku októbra, pričom sú tam už od 6. augusta. „No a teraz majú nový termín do konca roka, ktorý mal dať prezident Putin vojenským silám. Aby všetko bolo pripravené do inaugurácie Donalda Trumpa, keď sa s najväčšou pravdepodobnosťou začnú nejaké rokovania.“

Ako budú vyzerať? Už pred inauguráciou Trump povedal, že situáciu do 24 hodín vyrieši. Podľa Alexandra Dulebu prvý krok, ktorým bude telefonát Vladimirovi Putinovi, urobí. Zatiaľ však nie je jasné, akú odpoveď dostane.

V každom prípade sa už v Poľsku uskutočnili kľúčové rokovania s tímom budúceho prezidenta USA na úrovni Poľsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko. „Trump si veľmi váži Poľsko, neviem si predstaviť, že by vo východnej alebo v strednej Európe robil politiku, ktorá je v rozpore s poľským záujmami. A postoj Poľska je jasný a z vyhlásení poľských predstaviteľov vyplýva, že Ukrajina nebude hodená cez palubu,“ uzatvára Duleba.

Viac sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.

V Gruzínsku a Moldavsku sa konali voľby, ostro sledované Západom v súvislosti s otázkou, či sa ich obyvatelia vydajú cestou do Európy a jej štruktúr, alebo sa vrátia k Rusku. Ako to teda vyzerá?

V druhom kole prezidentských volieb zvíťazila úradujúca proeurópska moldavská prezidentka Maia Sanduová nad proruským protikandidátom Alexandrom Stoianoglom. 

Polícia v tomto kole volieb podnikla prísnejšie kroky v snahe zabrániť opakovanému kupovaniu hlasov, ktoré v prvom kole podnietil aj proruský podnikateľ Ilan Šor. Rusko zasahovanie do volieb popiera.

Ako hovorí Ján Cingel, až 300-tisíc hlasov malo byť kúpených. O zasahovaní sa hovorilo aj v Gruzínsku, kde zvíťazila vládna strana Gruzínsky sen.

Moldavská prezidentka v tejto súvislosti vyjadrila podporu tej časti Gruzíncov, ktorí vidia budúcnosť svojej krajiny v Európe.

O čom hovorí táto snaha o ovplyvnenie výsledku volieb v týchto krajinách?Je dôvod sa obávať podobného kroku, pre aký sa Moskva rozhodla na Ukrajine, teda vojenského zásahu?

„Nateraz si to nemyslím, v prípade Moldavska je to skôr nepravdepodobné. Moldavsko je totiž vkliesnené medzi Rumunsko a Ukrajinu a aktuálne k nemu Rusko nemá prístup ani letecky, čiže je to hlavne o pôsobení pomocou hybridných mechanizmov.

Gruzínsko je v oveľa zraniteľnejšej pozícii, pretože hraničí na severe s Ruskom a na jeho území sa nachádzajú dva odštiepenecké regióny Osetsko a Abcházsko, kontrolované Ruskom a pomocou ktorých môže ovplyvňovať dianie v Gruzínsku,“ hovorí Ján Cingel.

Zároveň vysvetľuje, že tu ide o podržanie si vplyvu v postsovietskom priestore, teda na území, na ktorom sa v minulosti rozprestieral Sovietsky zväz – teda v Moldavsku, v Gruzínsku, v Arménsku a Azerbajdžane a, samozrejme, na Ukrajine, teda v krajinách, ktoré majú tendenciu posilňovať vzťahy s EÚ.

„Vladimir Putin sám v minulosti vyhlásil, že jednou z najväčších tragédií 20. storočia bol rozpad Sovietskeho zväzu. Je tam viditeľná snaha minimálne od roku 2007 – 2008 udržať si vplyv  a snažiť sa znižovať vplyv EU a Západu,“ dodáva.

Ako to teda vyzerá s európskymi ašpiráciami oboch krajín? Gruzínsku bol v decembri 2023 udelený štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Olaf Scholz a poľský premiér Donald Tusk však v spoločnom vyhlásení vyjadrili znepokojenie v súvislosti s politickou situáciou v Gruzínsku s tým, že nemôžu podporovať otvorenie prístupových rokovaní  pričlenení sa k Európskej únii bez toho, aby táto krajina uskutočnila reformy.

Pokiaľ ide o Moldavsko, to požiadalo o členstvo v EÚ v marci 2022 a v júni 2022 získalo štatút kandidátskej krajiny. Prístupové rokovania sa formálne začali v júni 2024.

Viac sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.

Stránky spravodajských médií v posledných mesiacoch plní izraelsko-palestínsky konflikt, ktorý sa znova rozhorel po útoku Hamasu na Izrael v októbri 2023. O rok neskôr situácia nevyzerá na to, že by sa mala upokojiť. Kam siahajú korene sporov a aké je možné riešenie?

Mapa sa kreslila po prvej svetovej vojne na území, z ktorého väčšina predtým patrila Osmanskej ríši.

„Osmanská ríša bola také Rakúsko-Uhorsko Blízkeho východu. Len v prípade rozpadu Rakúsko-Uhorska vznikli nezávislé štáty. V prípade Osmanskej ríše sa to tak nestalo, aj keď Veľká Británia to sľubovala Arabom a následne Židom,“ hovorí Marek Čejka.

Vysvetľuje, že Blízky východ bol po vojne rozdelený na sféry vplyvu a mandáty, ktoré mali pod kontrolou Veľká Británia a Francúzsko.

V roku 1919 bolo na Parížskej mierovej konferencii územie Palestíny zverené pod britskú správu, a vznikol tak Britský mandát Palestína. Obyvateľstvo bolo vtedy väčšinou arabské. Briti však vo veľkom podporovali židovské prisťahovalectvo.

„Briti a Francúzi v podstate v rámci svojej politiky voči závislým územiam vytvárali napätie v spoločnosti. Bola to súčasť ich koloniálnej politiky. V podstate nechceli, aby sa tam vytvárala jednota, čo by sa mohlo obrátiť proti nim,“ vysvetľuje odborník na Blízky východ.

Marek Čejka. FOTO: Archív autora

Ďalším prelomovým bol rok 1947, keď prišiel plán OSN na rozdelenie Palestíny, podľa ktorého sa územie malo rozdeliť na arabský a židovský štát a Jeruzalem mal zostať pod medzinárodnou správou OSN. Nakoniec 14. mája 1948 uzrel svetlo sveta Izrael. Len o deň nato sa začala prvá arabsko-izraelská vojna.

Ďalšie roky a desaťročia poznačili vojny a palestínske intifády. V roku 1982 v reakcii na izraelskú inváziu do Libanonu vzniklo hnutie Hizballáh, v roku 1987 na území Pásma Gazy zas Hamas, pričom obe vstúpili do politického života.

V septembri 1993 podpísal izraelský premiér Jicchak Rabin a palestínsky vodca Jásir Arafat Deklaráciu o zásadách palestínskej autonómie, ktorá sa nazýva aj dohoda z Osla. O rok nato dostal spolu so Šimonom Peresom Nobelovu cenu za mier.

Situácia sa odvtedy komplikuje a vyostril ju útok Hamasu na izraelské územie z minulého roka.

Ako to vyzerá do budúcnosti? Dá sa očakávať vytvorenie dvoch štátov, o ktorom sa niekoľkokrát hovorilo? „Dvojštátne riešenie je stále na stole, no Izrael za Benjamina Netanjahua k tomu nie je ochotný pristúpiť,“ tvrdí Marek Čejka. 

Viac informácií sa dozviete v podcaste A predsa sa točí.

Američania si 5. novembra zvolia svojho nového prezidenta alebo prezidentku. Očakávaný súboj Joe Biden vs. Donald Trump nabral nový smer koncom júla, keď Biden oznámil, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie. Jeho nástupníčkou sa stala viceprezidentka Kamala Harrisová.

Prieskumy sú v poslednom čase tesné, viaceré z nich sa mierne nakláňajú na stranu Harrisovej. Ako to teda v USA v týchto dňoch a týždňoch vyzerá? Aké sú nálady medzi ľuďmi? 

Analytik Matěj Jungwirth tvrdí, že k veľmi výraznej zmene v náladách Američanov došlo práve po oznámení Joea Bidena, že odstupuje z boja.

„Odstúpenie bolo impulzom na strane demokratických voličov, ktorí začali vidieť nádej. Okrem toho je cítiť napätie a očakávania, pričom voľby budú nesmierne tesné, rozhodovať sa bude v šiestich až siedmich takzvaných swing states,“ tvrdí analytik.

Analytik AMO Matěj Jungwirth. FOTO: Matěj Jungwirth

Upozorňuje však aj na to, že na druhej strane sa vyskytujú aj obavy spojené s možnosťou povolebného násilia.

Trump medzitým vylúčil druhú televíznu debatu so svojou súperkou Harrisovou, ku ktorej sa v poslednom čase začalo hlásiť viacero bývalých výrazných predstaviteľov republikánov.

Napríklad vo Wisconsine sa k Harrisovej pripojila bývalá republikánka Liz Cheney, ktorá okrem iného vyzýva voličov, aby odmietli Trumpovu „krutosť“. Podľa Jungwirtha vďaka tomu môže Harrisová osloviť tých republikánskych voličov, ktorým Trump prekáža.

Medzitým už niekoľko týždňov môžu voliť tí, ktorí sa v deň volieb nemôžu dostaviť. Väčšina štátov totiž umožňuje predčasné hlasovanie alebo hlasovanie poštou. Všetky hlasovacie lístky však budú spočítané až 5. novembra.

Ako to teda prebieha a aké problémy sprevádzajú prípravy na hlasovanie, aj o tom sa dozviete v tomto podcaste.

Novinkou je, že občania Európskej únie budú od 2. apríla 2025 potrebovať na vstup do Spojeného kráľovstva elektronické cestovné povolenie ETA. Žiadosť bude možné vyplniť od 5. marca 2025.  Povolenie bude mať platnosť dva roky a je možné ho využiť na viacnásobné cesty. Poplatok zaň bude desať libier.

Aký je dôvod tohto kroku? Britská vláda hovorí o plnení ambiciózneho cieľa digitalizovať pohraničný a imigračný systém. Dá sa to považovať za ďalšiu z príčin brexitu? 

Áno, ale nejde o jednostranné opatrenie. Od novembra ho zavádza pre Britov aj Európska únia. Ako hovorí Ivan Kytka, podľa dostupných informácií budú musieť na hraniciach poskytnúť svoje biometrické dáta. Ďalšie špecifiká zatiaľ nie sú známe, pretože sa stále dolaďujú.

Ako to v krajine vyzerá štyri roky po vystúpení z EÚ? Podľa najnovšej analýzy Aston University v Birminghame britský zahraničný obchod s Úniou brexitom stále trpí. V rokoch 2021 až 2023 klesla hodnota vývozu tovaru do EÚ o 27 percent a dovozu o 32 percent. Podľa autorov analýzy sa dokonca niektoré problémy časom zhoršujú. 

Ivan Kytka však k tomu dodáva, že je ťažké odhadnúť, čo spôsobil samotný odchod a čo pandémia, ktorá nastúpila v roku 2020. Práve počas nej došlo podľa neho k veľkému odlevu zahraničných zamestnancov. Tých však medzitým doplnili hlavne migranti z bývalých kolónií Afriky či Ázie.

Je možné sa v krajine naďalej zamestnať? Áno, ale ako občan Únie na to potrebujete pracovné vízum a to získate, až keď preukážete, že spĺňate príslušné kritériá a dosiahnete potrebný počet bodov.

Ako to vyzerá na politickej scéne? Po 14 rokoch pri moci v nedávnych voľbách skončili konzervatívci, ktorí krajinu vyviedli z EÚ. Na ich miesto nastúpili labouristi. Ivan Kytka upozorňuje na to, že tieto voľby boli vlastne referendom za celé pôsobenie konzervatívcov a ich prešľapy.

Viac už v podcaste A predsa sa točí.

Quo vadis Európa, aké boli očakávania od eurovolieb a aká je ich realita? Očakával sa výrazný úspech krajnej pravice a radikálnych strán, niektorí dokonca predpokladali ich prevahu. 

Podľa Mikuláša Dzurindu v tejto súvislosti tvrdí, že vzhľadom na výsledky volieb nemusíme by nervózni z toho, že by došlo k nejakým nepríjemnostiam pri hlasovaniach. „Samozrejme, kadečo si vypočujeme v Európskom parlamente, ale to k demokracii patrí,“ dodal s tým, že viac ho znepokojuje presadzovanie sa krajnej pravice na národnej úrovni.

Vidíme to podľa neho predovšetkým v dvoch krajinách – v Nemecku a vo Francúzsku. Paríž navyše čelí ekonomickým problémom a Francúzsko je jedným zo siedmich členov Európskej únie, proti ktorým začal Brusel formálne konanie pre nadmerný rozpočtový deficit.

Aj Nemecko má ekonomické problémy a okrem toho diskutuje napríklad aj o sprísnení migračnej politiky. Berlín dokonca oznámil, že znova zavádza dočasné kontroly na všetkých pozemných hraniciach. Cieľom má byť zníženie nelegálnej migrácie a zvýšenie vnútornú bezpečnosť. „Na Nemcov je toho jednoducho veľa,“ dodáva Dzurinda.

Európa okrem toho podľa neho čelí aj ďalším otázkam: aká je budúcnosť dodávania zbraní na Ukrajinu a ako sa postaviť k riešeniu konfliktu?

Dzurinda v tejto súvislosti zdôrazňuje, sa nemôžeme donekonečna pri hľadaní obracať na Ameriku, ktorá má vlastné problémy a zdôrazňuje, že je to európsky problém, pričom stratégiu by mala priniesť Európska komisia.

Čo by mala zohľadňovať a ako by mala postupovať, aj o tom si povieme v prvej časti podcastu A predsa sa točí.