V prvom rade by som sa zastavil pri tom, čo to vlastne inteligencia je. Poznáme niekoľko definícií inteligencie. Moja najobľúbenejšia definuje inteligenciu ako spôsob dosahovania cieľov za použitia nejakých nástrojov. V takomto veľmi širokom ponímaní nájdeme inteligenciu v prírode, nájdeme ju poväčšinou medzi živými tvormi, ale v prípade, že to takmer pritiahneme za vlasy, by sme vedeli nájsť inteligenciu aj vo vesmíre. Niekto tomu hovorí inteligentný dizajn. Tá inteligencia samotná má niekoľko úrovní. My vieme tú inteligenciu merať, a tým ju vieme kategorizovať a určiť, či je nejaký systém alebo nejaký živý organizmus viac alebo menej inteligentný.

Ako sa to v súčasnosti prejavuje v reálnych aplikáciách?

Systémy sa vyvinuli tak, že máme viac-menej tri druhy inteligencie. Jedna je takzvaná úzka inteligencia, ktorá vykonáva jednu špeciálnu úlohu. Potom je to generická inteligencia, ktorá vykonáva viaceré úlohy alebo vie spracovať úlohy z viacerých uhlov pohľadu. No a v poslednom období sa objavil nový druh nástroja umelej inteligencie, a to sú agenti.

Revolúcia umelej inteligencie mení prácu rýchlejšie než ľudí

Aké sú najvýznamnejšie ekonomické prínosy umelej inteligencie, ktoré už dnes vidíme v ekonomickej praxi?

Umelá inteligencia je vo všeobecnosti označovaná ako všetko, čo by sa skôr dalo odborne nazvať ako systém strojového učenia, ktorý má prvky pre nás tak užitočné, že sa nám javia tak, že to má nejakú inteligenciu. Z hľadiska ekonomického je podľa mňa najvýznamnejším prínosom úspora nákladov a zrýchlenie jednotlivých operácií v rámci procesov vo firme.

My si tieto zmeny uvedomujeme po každom konflikte. Naposledy to bolo počas pandémie covidu, kedy bolo všetko úplne inak ako predtým a samozrejme, momentálna situácia v Perzskom zálive je toho ďalším dôkazom. No sme na to pripravení a myslím si, že covid nás otestoval dosť na to, aby sme krízové situácie boli schopní zvládať.

Zablokovanie Hormuzského prielivu vyhnalo ceny ropy a zemného plynu vyššie, no predstavuje to aj narušenie toku ostatných tovarov. Nakoľko to predstavuje problém, že sa to prejaví výrazne v číslach o inflácii?

V číslach cien sa to už prejavuje, v číslach inflácii, tá má trošku dobeh. Tam to uvidíme o pár týždňov, ale keď to tak poviem zoširoka, tak Hormuzský prieliv, on je vlastne v tom najužšom hrdle široký necelých 40 km a cez tento prieliv prúdi 20 až 25 percent svetovej ropy a zemného plynu a to je najväčší problém pre svetovú ekonomiku.

Jediná úžina, ktorá môže zastaviť svet: Hormuz sa zatvára a ekonomiky padajú na kolená

Nejedná sa len o trade, ktorý súvisí s Blízkym východom, ale lodiarske spoločnosti, ktoré majú narušené kompletne toky na Blízky východ a z Blízkeho východu, tak musia presmerovať všetky svoje námorné trasy. Pre Európsku úniu a Slovensko je najvyťaženejšia a najväčšia určite Ázia, import z Ázie do Európy.

Z hľadiska exportu pre Európsku úniu najväčším hráčom nie je Blízky východ, ale je to USA, potom je to Čína. Blízky východ a krajiny Blízkeho východu sú na nejakom piatom, šiestom mieste. Len ono to má dopad aj na strojárstvo a taký ten technický priemysel, ktorý z Európy prúdi na Blízky východ. Akonáhle bol tento prieliv 28. februára pozastavaný, tak tade prakticky žiadna kontajnerová loď neprešla. Tie, čo sa pokúsili prejsť, tak neskončili veľmi dobre.

Trh je veľmi turbulentný a cena sa naozaj za dva dni znásobila. No už dnes vidíme miernu stabilizáciu na úrovni 55 eur za MWh. To bolo pravdepodobne spôsobené vyjadrením amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa snažil trh upokojiť slovami, že americké vojenské lode budú eskortovať jednotlivé tankery tak, aby mohli bezpečne preplávať Hormuzským prielivom.

Bude to na upokojenie trhu stačiť?

Možno je zaujímavejšie si položiť otázku, čo sa deje s dolárom, lebo tieto témy sú navzájom úzko prepojené. V podstate žijeme vo svete, keď sa chveje dôvera investorov v to usporiadanie sveta, na ktoré sme si zvykli, a vynárajú sa otázniky ohľadom budúcnosti amerického dolára.

Investori pochybujú, či predstavuje takú úschovnú hodnotu a či môžu tejto mene dôverovať vzhľadom na rôzne politické tlaky, ktoré obkolesujú nominácie do americkej centrálnej banky. Investori hľadajú, kam by z toho dolára šli, a niektorí investujú do iných produktívnych príležitostí inde vo svete, vrátane eurozóny. Prvou komoditou, ktorá ťažila z tejto neistoty, bolo zlato, kam sa ľudia zvyknú uchýliť, keď sú otázky ohľadom kúpnej sily niektorej z väčších mien.

To vysvetľuje ten rast, no prečo ten pád?

Rôzne špekulatívne obchody sa na zlato nabalili čisto z titulu očakávania ďalšieho zvyšovania ceny a veľakrát boli financované dlhom. A ešte dávnejšie sa začal proces, keď niektoré centrálne banky začali dopĺňať rezervy. Takže keď tieto veci spojíme, to vysvetlí ten nárast ceny zlata.

Historický rekord, šialený pád, nový chaos. Čo sa to deje so zlatom?

K poklesu došlo po oznámení nominácie nového šéfa americkej centrálnej banky, v prípade ktorého sa trhy trochu upokojili, že možno nebude až tak plniť nejaké želania o nízkych úrokových sadzbách politickej administratívy. Uvidíme, ako to bude.

Za posledné štyri roky nakúpili centrálne banky viac ako štyritisíc ton zlata. Zaujímavé na tom je, že najväčším kupcom zlata v roku 2025 bola Poľská centrálna banka. Prečo NBS váha s nákupom zlata do svojich devízových rezerv?

My máme zlato z čias spoločného štátu, teda tú časť, ktorú sme zdedili pri rozdelení Československa. Viaceré krajiny medzičasom to zlato popredávali a teraz znovu nakupujú. U nás je to v znamení stability počas celého toho obdobia.

Tak ja to vnímam tak, že je tam niekoľko kľúčových faktorov. Je za tým veľmi dobrá výkonnosť a záujem o technologické akcie a hlavne téma umelej inteligencie. To je kľúčový faktor, ktorý ťahá záujem investorov. Napriek tomu, že clá prechodne spomalili ekonomiky, tak život ide ďalej, lebo viete to nejakým spôsobom obchádzať tak, že presuniete výrobu niekde inde.

Samozrejme, to na dlhšiu dobu, ale ekonomika stále rastie. A aj keď sa rast spomalil, nie je dôvod na nejaké zásadné prepady akciových trhov. Pridal by som aj faktor vyššej valuácie firiem v porovnaní s dlhodobým priemerom. Investori sú jednoducho ochotní akceptovať troška vyššie ceny oproti ich ziskovosti, ako to bolo tradične v minulosti.

Je tu aj faktor spomalenia inflácie, ktorý niektoré centrálne banky motivoval k tomu, aby znižovali úrokové sadzby a lacnejšie úroky sú vždy dobrou správou pre akciové trhy. Ako sa pokles úročenia prejavil na výkonnosti dlhopisových fondov?

Správne ste povedali, že nižšie úrokové sadzby podporili akcie. Významným spôsobom sa tiež podpísali na výkonnosti dlhopisových trhov. Vzťah medzi cenou dlhopisov a výnosom do splatnosti je nepriamo úmerný, čo znamená, že tak ako centrálne banky znižovali úrokové sadzby, prejavilo sa to pozitívne na výkonnosti dlhopisových fondov. Po dlhom období nízkeho záujmu sa začali aj dlhopisové fondy vcelku pekne predávať.

Vidina lacnejších dolárov ženie Wall Street čoraz vyššie

Aký je podiel dlhopisových a ostatných fondov?

Dlhopisové fondy už dnes nehrajú takú dominantnú úlohu. V rámci rebríčka jednotlivých tried aktív, ktoré máme vo fondoch, sú možno až na štvrtom mieste. Absolútne dominujú akciové fondy, v súčasnosti zo 16 miliárd je v akciových fondoch okolo 5,5 miliardy eur. Druhé najrozšírenejšie sú zmiešané fondy. Tretie sú realitné fondy, kde sú zhruba tri miliardy, a až potom nasledujú dlhopisové fondy.  

Na začiatku treba upozorniť, že 40 percent opatrení nepoznáme. Sú to najmä tie nešpecifikované opatrenia na výdavkovej strane. Vyjadriť sa môžeme k špecifikovaným opatreniam, ako je napríklad zvyšovanie daní, príjmov či výdavkov v minulých rokoch. No tú druhú časť, šetrenie na úrovni štátu, bohužiaľ, doteraz nepoznáme, bolo len tak vo všeobecnosti povedané, že sa budú snažiť zmraziť mzdy v štátnej správe. Takže 40 percent konsolidačného balíčka nepoznáme.

To, čo zatiaľ vidíme, je, bohužiaľ, pokračujúci trend dočasných a jednorazových opatrení. Ani ich štruktúra z hľadiska medzinárodných skúseností nie je ideálna. Veľká časť príjmových opatrení zvyšuje zdaňovanie práce, čiže zaťažuje ekonomickú aktivitu. A to nie je tak prorastové. Obdobie, počas ktorého budeme potrebovať ozdravovať verejné financie, sa tak neúmerne naťahuje.

Kedy sa budú mať Slováci lepšie?

Vláda na jeseň 2023 zdedila situáciu, keď ten deficit bol na úrovni 4,8 percenta HDP, a teraz sme mali dva roky za sebou, keď bol deficit vyše päť percent aj napriek tomu, že už sme prijali dva konsolidačné balíčky. Deficit naďalej ostáva veľmi vysoko a to znamená, že bremeno konsolidácie posúvame do budúcnosti. Hrozí nám konsolidačná únava či konsolidačná pasca, keď si obyvateľstvo povie, že už nie je ochotné každý rok si uťahovať opasky.

Je hrozba konsolidačnej pasce reálna? A čo mala vláda spraviť inak?

Pondelok bol už len vyvrcholením trojdňového pohybu, lebo trhy klesali už vo štvrtok a v piatok. Obrovský prepad zaznamenal japonský akciový trh, čo bol najväčší jednodňový prepad za veľmi dlhé obdobie (od roku 1987). Pokles o 12 percent je niečo, čo trhy nerobia a nie je to zvyčajné.

No a to otriaslo, samozrejme, dôverou investorov po celom svete. Miestami sme videli náznaky paniky, ktorá sa našťastie ešte v priebehu dňa upokojila. Nakoniec teda  pondelok 5. augusta nebol až taký negatívny, ako to vyzeralo hneď zrána.

Čo bolo príčinou pádu japonského indexu o 12 percent?

Ľudia hľadali, samozrejme, hneď príčiny. Niektorí hovorili, že to bola reakcia na ekonomické dáta v Spojených štátoch, ktoré naznačili, že by mohla prísť recesia oveľa rýchlejšie, ako sa očakávalo. Podľa mňa to boli z veľkej miery technické príčiny, ktoré súviseli s tým, že trh bol do toho štvrtka v podstate vo veľmi optimistickej nálade, investori mali nakúpené akcie vo veľkej miere, veľakrát cez požičané peniaze.

KOMENTÁR: Čo spôsobilo, že sa trhom šíri nukleárny mrak

Myslíte na finančnú páku?

Áno, na finančnú páku si nakupovali akcie. No a keď sú investori v podstate nadinvestovaní a cez finančnú páku majú obrovské expozície, tak niekedy stačí taký nejaký škrt zápalkou a sud s dynamitom sa môže veľmi ľahko vznietiť. Tým škrtom bola pravdepodobne reakcia investorov na rozhodnutia japonskej centrálnej banky a výrazné posilnenie japonského jenu, ktorý následne spôsobil to, že práve veľa tých investorov, ktorí boli nadinvestovaní cez finančnú páku, museli začať zatvárať svoje pozície.

Ja by som odpovedal na prvú časť otázky, že kryptomeny sú revoltou. Ono je to tak, že keď sa niečo deje v ekonomickej a finančnej oblasti, tak najprv je tu nejaký stav, potom antitéza a aby sa to mohlo dať dokopy, tak prichádza syntéza. A toto sa deje práve teraz. Kryptomeny už nie sú len revoltou, ale súčasťou spoločnej reality finančného sveta.

Vidíme tu prienik tradičných foriem peňazí a kryptoaktív do jedného, a to je rozhodne veľmi pozitívny vývoj. A kryptomeny reagujú na vývoj ekonomických fundamentov a reagovali na to aj predtým skôr ako rizikové aktívum. No teraz sa v prípade kryptomien prejavujú aj ich vlastné fundamenty ako nezávislosť, motivácia ľudí ich nakupovať z dôvodov, že sú nezávislé a nezničiteľné a v mnohých krajinách sveta sú dostupnejšie ako bankové peniaze.

Aká je súvislosť napríklad s infláciou, keď kryptomeny reagovali poklesom z cyklických výšin na posledné údaje o americkej inflácii a možno to súvisí s tým, kedy klesnú úrokové sadzby, ktoré centrálne banky zvýšili na dekádne maximá?

Kryptoaktíva, no obzvlášť bitcoin a ether, majú v sebe dve kapitálové vrstvy. Jedna, ktorá sa zaoberá ich vlastnou investičnou tézou, čím bude bitcoin a ethereum o desať rokov a aké sú ich vlastné výhody. A vo vnútri sú to oveľa stabilnejšie peniaze.

No je tam aj druhá vrstva rizikových peňazí, ktoré pritekajú práve vtedy, keď sa fundamenty zlepšujú a zvyšuje sa dostupnosť peňazí. No a práve tie v minulosti výrazne prevyšovali tú prvú vrstvu, a preto tam bola taká vysoká volatilita ako pri rizikových aktívach. V súčasnosti sa ten pomer vyrovnáva. No keď príde k raketovému nárastu, ku ktorému čiastočne už došlo, tak ten vždy priťahuje rizikový kapitál. No a ten je, samozrejme, vrtkavý. 

Vo svojom poslednom komentári pre HN ste napísali, že bitcoin je pre ľudí, ktorí nemajú bankové účty ani prístup k peniazom, oslobodením z „bludného kruhu chudoby“. Bez zdôvodnenia to znie ako reklamná proklamácia, môžete to podložiť racionálnymi argumentmi? Prečo dávajú ľudia peniaze do bitcoinu?

Ľudia sú veľmi nehomogénna skupina. Na jednej strane tu máme ľudí v Európe a v Spojených štátoch v rôznych sociálnych vrstvách a rôznym majetkom. No a potom sú tú ľudia v krajinách tretieho sveta. Keď sa bavíme o ľuďoch, ktorí nemajú prístup k bankovým účtom, tak tí nemajú prístup ani ku kvalitnej forme peňazí.

ANALÝZA: Rast kryptomien ničí moc vlád

Inflácia v Turecku často presahuje 60 – 70 percent a keď nemáte ani len bankový účet, nemôžete využívať žiadne sporiace produkty, tak si sporíte v peniazoch, v ktorých to nemá zmysel, lebo za päť rokov z nich nebude nič. Takže z tohto uhla pohľadu akýkoľvek volatilný pokles na bitcoine je v skutočnosti prechádzka ružovou záhradou pre akéhokoľvek Turka. A ak má možnosť si sporiť v bitcoine, urobí to radšej ako v tureckých lírach.

V skratke, to, čo ECB a otcovia EÚ prezentujú, je jednotná európska menová politika. No jednota v tomto prípade znamená jednu menovú politiku pre všetkých. Teda aj jedna úroková sadzba a úroková politika pre všetkých. No to je problém, lebo tu máme 19 heterogénnych krajín s rôznou konkurencieschopnosťou, priemyselnou a fiškálnou politikou a rozdielnou úrovňou deficitu. No a jednota v tejto rôznorodosti je výzvou. Mnoho problémov v tejto menovej únii je spôsobených práve touto diverzitou.

To je jeden problém, druhým je inštitucionálne usporiadanie. ECB je zodpovedná za menovú politiku, ktorá by mala podporovať hospodársku politiku. No žiadna európska hospodárska politika neexistuje, lebo každá krajina má vlastnú národnú politiku. Francúzska energetická politika je úplne odlišná od nemeckej. Ako sa dá podporiť hospodárska politika, ktorá na európskej úrovni nikdy nebola definovaná?

Kombinácia dohľadu rizikovosti bánk, ktoré vlastnia 80 percent aktív v eurozóne, stanovovať úrokové sadzby a viesť politiku kvantitatívneho uvoľňovania, ktorá určuje riziko, je nekompatibilné. Koncept jednotnej meny a inštitucionálne nastavenie, ktoré sú pôvodom nestability. A ja som odporcom nestability. Tej je vo svete až príliš veľa. Komunikácia, ale aj propaganda zo strany ECB sú v rozpore s mojím akademickým presvedčením.

No na začiatku, keď vznikala myšlienka jednotnej meny, ktorej je ECB len produktom a akousi inštitucionálnou strechou, tak zakladajúci „krstní otcovia“ menovej únie stanovili isté kritériá, ktoré musia krajiny vstupujúce do spoločnej meny splniť. No dlhové a deficitné kritériá mnohé z krajín nespĺňali. Toto pokrivenie princípov hneď na samotnom počiatku je „koreňom všetkého zla“?

Nenazval by som to „koreňom všetkého zla“, lebo je to príliš emocionálne a toto je veľmi racionálna záležitosť. Hneď na počiatku menovej únie existovalo jedno veľké nedorozumenie reprezentované ideou Francúza menom Delors. On bol „krstný otcom“ európskej menovej únie, ako to voláte, a on chcel zrušiť nemeckú marku. Bol to politik na čele Európskej komisie, ktorého jedinou úlohou bolo raz a navždy skoncovať s nemeckou markou a monetárnou hegemóniou Bundesban...

Štruktúra sa zmenila. No stále platí, že Slovensko je malá a otvorená ekonomika. Export, teda výroba na vývoz, bol hlavnou hybnou silou rastu. No posledný rok-dva po pandémii sa hybnou silou stala spotreba domácností a vládna spotreba. Takže ťahúne rastu sa zmenili z externého prostredia na domáci dopyt.

Čo to znamená v kontexte medzinárodného prostredia, že sme presedlali na domáce faktory rastu, ktorých zásoba sa však jeden deň minie?

Asi najlepšie sa vieme porovnať so susednou Českou republikou, ktorá je podobne exporte orientovaná ako Slovensko. Tak je silná väzba na nemeckú ekonomiku. No spomínali sme, že my rastieme rýchlejšie ako priemer EÚ, kým česká a nemecká ekonomika sú v technickej recesii, teda rast je záporný už nejaký kvartál, dokonca tri.

Generálny riaditeľ ČSOB: Bankový odvod obmedzí hypotéky

Ten hlavný dôvod, prečo my rastieme, kým náš najbližší sused klesá je, že domácnosti míňajú a vláda dotuje veľkú časť spotreby domácnostiam cez ceny energií a podobne. Rozdiel je v tom, že hoci sú naše exportné možnosti exportu obmedzené podobne ako v Čechách, domácnosti u nás dokázali mať „ruku nad hlavou“ a míňať. Dokonca minuli svoje dnes už bývalé úspory. A to sa v Čechách nestalo, tam ľudia sporili aj v zlých rokoch.

Na Slovensku sa miera úspor znižuje a bankové vklady klesajú. Znamená to, že Slováci holdujú veselosti bez toho, aby si uvedomovali širší kontext?

Platilo to do veľkej miery v minulom roku. V tomto aktuálnom vidno postupujúcu striedmosť. Úspory, ktoré boli vytvorené počas pandémie, keď ľudia nemohli míňať peniaze, tak tie sa minuli. Takže teraz domácnosti spotrebúvajú tak, ako im to vychádza z bežného príjmu. Netvoria úspory, len minú to, čo zarobia.

Reálne to je, keďže to vláda uviedla vo svojom programovom vyhlásení, kde nespomína len dodatočné zdanenie bánk, ale aj iných sektorov ekonomiky, ktoré majú takzvané „mimoriadne zisky“. Po troch rokoch, kedy bol odvod zrušený a bankový sektor mal možnosť sa nadýchnuť a naplno podporovať slovenskú ekonomiku, aj v kritických rokoch pandémie, tak máme na stole opäť situáciu, kedy hrozí jeho dodatočné zdanenie. 

Musíme si počkať na to, v akej výške to bude, pretože veľa závisí aj od miery zdanenia. Od nej závisí, či to banky prežijú a zvládnu, alebo bude deštruktívna, teda taká, ktorá obmedzí financovanie domácností, podnikov, ale aj štátu. Ten bude musieť výrazne konsolidovať a banky sa budú samozrejme podieľať na požičiavaní peňazí štátu. Už dnes slovenské banky a ich matky držia vo svojich knihách zhruba polovicu štátneho dlhu.

Dôvodom zavedenia bankového odvodu je údajne mimoriadne vysoký zisk, ktorý je výsledkom zvyšovania úrokových sadzieb ECB a marží, na ktorých banky zarábajú. Aký je váš pohľad na tieto dôvody?

Niečo ako mimoriadny zisk slovenského bankového sektora podľa mňa neexistuje. Je to predvolebná fáma. Zisk slovenských bánk dosiahne tento rok možno miliardu eur, minulý rok to bolo niečo vyše 800 miliónov. Samotné číslo vyzerá veľmi veľké, ale treba to zasadiť do kontextu.

Kto je skutočný slovenský sociálny netvor?

Minulý rok dosiahli české banky zisk 4,2 miliardy eur. A všetci vieme, že Česká republika má dvojnásobne väčší počet obyvateľov ako Slovensko. Pomer je teda jedna ku dvom. No v ziskovosti bánk vedie Česko štyri ku jednej.

Ak budem hovoriť odbornejšie a porovnám ukazovateľ návratnosti kapitálu bánk, tak podľa najnovších údajov z NBS bola minulý rok rentabilita kapitálu slovenských bánk 8,3 percenta. Tento rok sa zvýši zhruba na 9,5 až desať percent. A to je výrazne menej ako priemer aj medián EÚ, a to platí aj v historickom porovnaní.

Slovensko je malá a otvorená ekonomika. Akýkoľvek zásah do tak malej ekonomiky a bankového sektora môžu mať veľký vplyv a vyvolať štrukturálnu zmenu.

Dedičstvo nie je jednoduché, verejné financie sa nachádzajú vo veľmi zlej situácii. Ten výhľad naozaj nie je dobrý. No nepripisoval by som to konkrétnym ľudom, konkrétnym stranám či politickým garnitúram, lebo ekonomická situácia bola objektívne zložitá, ale prijímali sa aj (protikrízové) opatrenia. Najmä v minulom roku.

Ratingové agentúry majú historicky maslo na hlave, lebo všetci si dobre pamätáme, ako pred tým, čo vypukla veľká finančná a hospodárska kríza v roku 2009, tú krízu podporovali prílišným optimizmom hraničiacim s hazardérstvom. Cenným papierom dávali príliš optimistické hodnotenia, ktoré sa ukázali ako fľaša s deravým dnom. Možno sa spoliehať na ich analytický úsudok?

Všetci pôsobíme vo veľmi neistom prostredí. Keď sa pozrieme na naše predpovede na mojom predchádzajúcom pôsobisku v Národnej banke Slovenska, tak za posledných pár rokov sme viackrát výrazne menili výhľad. S prichádzajúcimi informáciami sa niekedy výhľad viackrát prepíše. Ovplyvňujú to externé udalosti ako vojna na Ukrajine alebo predtým pandémie. Ale menili sa aj v rámci pandémie podľa toho, ako sa situácia vyvíjala. Je to znak toho, v akých neistých časoch žijeme.

Agentúra Moody´s ponechala rating Slovenska na úrovni A2 s negatívnym výhľadom

Predsedom úradníckej vlády bude viceguvernér NBS Ľudovít Ódor a pravdepodobným ministrom financií hlavný ekonóm banky Michal Horváth. Ako to hodnotíte?

Oboch pánov veľmi dobre poznám. S Ľudom Ódorom profesionálne viac ako 20 rokov, spolupracovali sme na významných projektoch a dvakrát som ho navrhoval do významných pozícií. Prvýkrát do zakladateľskej zostavy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a potom do pozície viceguvernéra NBS.

Michala Horvátha sme presvedčili, aby prišiel na Slovensko z Veľkej Británie, kde bol etablovaným akademikom na Oxforde pred zavedením eura v roku 2007, potom sme ostali v kontakte a po mojom nástupe do NBS robí veľmi úspešne hlavného ekonóma.  Dokáže polopatisticky a jednoduchým jazykom vysvetľovať veci, ktoré nie sú veľmi pochopiteľné, ale on má talent, že veci vie podať tak, aby sme ich lepšie všetci chápali. Pre NBS je to vyznamenanie, lebo sme dobrou personálnou zásobárňou, a nechcem predbiehať, ale možno to nie sú jediní ľudia, ktorí na čas z NBS odídu. Beriem to tak, že je to služba vlasti, aj keď to predstavuje istý diskomfort. Ale to zvládneme.

A k úradníckej vláde len toľko, že počul som, že to nie je ústavnoprávne správny výraz, lebo to je vláda ako každá iná, ktorá sa bude uchádzať o dôveru svojím programovým vyhlásením. Mal som tú česť s oboma pánmi hovoriť o tom, čo chcú v najbližších mesiacoch robiť, a aj keď vám to určite povedia aj sami, sú to veci, ktoré krajina určite potrebuje a o ktorých sa budeme zrejme dnes rozprávať v tomto rozhovore.

Aká je perspektíva týchto pánov na prípadný návrat do NBS?

Čo sa týka Ľuda Ódora, a pre mňa to vždy bude Ľudova vláda, post viceguvernéra nie je kompatibilný s výkonom funkcie predsedu vlády, takže je v procese vzdávania sa funkcie. Zo svojho postu odchádza deväť mesiacov pred vypršaním mandátu. A všetci ostatní sú ako keby na neplatenej dovolenke. To znamená, že budú mať nárok sa vrátiť a my budeme veľmi radi, keď sa vrátia.

Máte v mysli mená kandidátov, s ktorými by ste chceli spolupracovať, alebo budete držať flek pôvodným ľuďom?

Flek im budeme držať v každom prípade. Ľudo Ódor a Michal Horváth sú moji najbližší spolupracovníci, to vám potvrdia všetci ľudia zvnútra. A my sme sa posledné roky venovali tomu, aby do banky prišla nová krv, aby sme ju internacionalizovali. Na poste šéfa výskumu máme Nemca, aj keď má stály kontrakt s ECB. Stiahli sme ho z Viedenského inštitútu.

Máme analytikov rôznych národností, a to nielen z Európy, ale aj z iných častí sveta. A zároveň máme starých dobrých kolegov, ktorí pracujú v NBS desiatky rokov. Takže na tých niekoľko mesiacov máme dostatočné kapacity na to, aby sme nahradili ľudí, ktorí sa budú venovať inej činnosti.

Vízia ekonomickej budúcnosti podľa NBS

Prejdime k ekonomike. V jarnej prognóze ste revidovali hospodársky rast na tento rok výrazne smerom nadol, ale upravili ste budúce roky smerom hore. Ak to rozmeníme na drobné, čo to znamená pre našu ekonomiku, naše platy a ceny?

Prognózu robia analytici, nie guvernéri. A tí, keď prišli s novými číslami, tak sa tešili, že nie je až taká odlišná od predošlej prognózy. Lebo v tomto období zásadných zmien to nie je jednoduché prognózovať a netešia sa z toho ani analytici, ani verejnosť. Uberá to na dôveryhodnosti a hlavne to zvyšuje neistotu. Jarná prognóza však nezväčšuje neistotu, naopak, potvrdzuje niektoré trendy, no nie najlepšie trendy. Bohužiaľ.

Relatívne výrazne sme znížili odhad rastu na tento rok, ale posunuli sme ho do budúcich rokov. Ak hovoríme o inflácii, tak tam sú trendy, s ktorými nemôžeme byť spokojní, pretože stále hovoríme o raste cien okolo desiatich percent v tomto roku, okolo siedmich percent budúci rok a až v roku 2025 sa začíname tešiť z čísla 4,8 percenta. Čo je, samozrejme, dvojnásobne vyššie v porovnaní s cieľom.

Prečo je to tak?

Domáca spotreba začína pokrivkávať. Úplne prirodzene, lebo vysoké ceny znamenajú obrovský útok na naše peňaženky. Ľudia vyčerpávajú svoje vklady a svoje úspory. Ako na prvé úspory siahli ľudia na takzvané vynútené úspory.

Tie z lockdownov?

Áno. Je to odložená spotreba. Keď nebolo dovolené míňať peniaze. Tieto peniaze sú už dávno preč a vysoké ceny energií, potravín a vecí na každodenný život znamenajú, že ľudia siahajú na svoje úspory. Vidíme to v štatistikách, banky to vidia a prejavuje sa to aj v ochote brať si úvery a vidíme to aj na realitnom trhu.

Slabšia domáca spotreba po relatívne pozitívnych číslach priemyslu a obchodu v poslednom štvrťroku minulého roka a následne pokles v prvom a druhom štvrťroku tohto roka. Potom čakáme oživenie v dôsledku zahr...

Ako zvládol svet logistiky najprv pandémiu a neskôr ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine?

Pandémia a neskôr invázia ruských vojsk na Ukrajinu majú z môjho pohľadu jedno spoločné, a to, že sú to najväčšie hrozby od začiatku nového milénia. Zároveň sú úplne iné. Kým pandémia a celé tie obdobia zákazu pohybu od 13. marca 2020 zmenil náš svet na online a postupne sme retroaktívne reagovali na jednotlivé opatrenia vlády a postupne sme ich aplikovali do praxe, najmä vo výrobe a v skladovej logistike, tak pri invázii ruských vojsk na Ukrajinu bolo garde opačné. Obchodné spoločnosti a korporácie sa rozhodovali ešte pred znesením sankcií zo strany EÚ, či budú alebo nebudú, alebo čiastočne budú obchodovať s Ruskom a do akej miery to ovplyvní ich medzinárodné vzťahy a medzinárodný biznis.

Čo ste urobili ako prvé?

Už 1. marca sme uzavreli všetky svoje obchodné aktivity v rámci Ruska. Podnikáme s rôznymi druhmi prepravy a pre nás bola veľmi dôležitá Transsibírska magistrála, ktorú sme prestali hneď začiatkom marca 2022 využívať a viac sme sa sústredili na využívanie transkontinentálnej námornej prepravy medzi Áziou a Európou.

Čo sa okrem prechodu na online vplyvom týchto negatívnych externalít v logistike štrukturálne zmenilo?

Od vypuknutia pandémie a ruskej invázie na Ukrajinu je jedinou našou istotou v podnikaní kontinuálne zmena. Máme oveľa dynamickejšie procesy a musíme byť oveľa flexibilnejší v hľadaní riešení. To, čo sa dalo predikovať kedysi na pár mesiacov dopredu, sa dnes mení v horizonte najbližších dní. Takže celý ekosystém, tak ako vznikol, nás núti premýšľať nad potrebami našich zákazníkov diametrálne iným spôsobom.

Vaša firma má v logu kotvu a spomenuli ste to, že ste museli prejsť vplyvom vojny zo železnice na námornú dopravu. Viete nám povedať, ako sa globálne zmenila štruktúra medzinárodného obchodu?

Zmenilo sa toho veľmi veľa, lebo načasovanie odznievania pandémie vzbudzovalo optimizmus týkajúci sa hospodárskeho oživenia. Vplyvom politiky nulovej tolerancie covidu Čína zatvárala celé provincie a mestá pre jeden prípad nakazenia.

Šanghajský prístav bol opakovane zatvorený na niekoľko mesiacov, čo zrejme malo veľký vplyv na oživenie aj na tok tovaru?

Presne tak. A práve to menilo forecasty všetkých našich obcho...

Nestalo sa nič iné, len sa ukázalo, že aj na štátnych dlhopisoch, ktoré boli v portfóliu tejto banky, sa dá prerobiť, keď ich máte zafixované v časoch nízkych úrokových sadzieb. Mimochodom, odhadovaná strata bánk v Spojených štátoch amerických je na úrovni 700 miliárd dolárov. To je rozdiel medzi nominálnou a trhovou hodnotou dlhopisov. No a táto banka nemala zahedžované toto riziko, keďže mala špeciálnu klientelu pochádzajúcu zo Silicon Valley, ktorá do veľkej miery nemala poistené svoje vklady. A keďže sa obávali o zdravie tejto banky, tak začali rýchlo vyberať svoje peniaze a nesúlad krátkych pasív a dlhých aktív spôsobil, že banka mala problém.

Silicon Valley banka v posledných rokoch profitovala z prílevu peňazí čiastočne aj vďaka fiškálnym stimulom, ktoré sa rozhodla investovať do dlhopisov. No rast inflácie a následné sprísňovanie menovej politiky boli dlhodobo avizované, čo konkrétne banka urobila zle?

Sú nástroje na hedžing alebo zabezpečenie takýchto dlhých pozícií, ktoré, samozrejme, niečo stoja. Takže banka sa mohla lepšie hedžovať proti takýmto pohybom úrokových sadzieb, teda zaistiť sa proti úrokovému riziku. Na druhej strane je pravdou, že nie príliš dávno nebola menová politika Fedu taká prísna. K jej dodatočnému sprísneniu dochádza až v poslednom období, lebo inflácia stále nie je úrovniach, aké si centrálne banky predstavujú. A preto sa infláciu snažia skrotiť tým, že zvyšujú úrokové sadzby a robia to možno razantnejšie, ako očakávala práve SVB banka.

V Credit Suisse ide o bilióny, nie miliardy. V stávke je povesť celého Švajčiarska

Okrem SVB padli nedávno aj iné americké banky, a to nielen pre investície do vládnych dlhopisov, ale aj expozíciou voči technologickému sektoru či kryptomenám. Sú to investične najrizikovejšie sektory?

Je to jeden zo sektorov, ale nie jediný. V zásade je to veľmi jednoduché. My len žneme ovocie desať rokov trvajúcej menovej expanzie a tlačenia extrémne lacných peňazí a úrokových sadzieb niekde až v záporných hodnotách. Aj keď v Amerike sa to na rozdiel od Európy nedostalo do záporných hodnôt. A toto sú len dôsledky vývoja za posledných desať rokov, keď sa nafukovali finančné bubliny a teraz len praskajú. Takže vysvetlenie j...

Kapitalizmus žiadne nakopnutie nepotrebuje. Mimochodom, s Martinom Wolfom sa osobne poznám, pozval ma do Spojených štátov amerických na konferenciu a napísal tiež recenziu mojej knihy o kapitalizme, aj keď nezdieľame totožné postoje. Pán Wolf sa myslí, že kapitalizmus má veľa chýb, ktoré treba napraviť, a ja som, naopak, presvedčený, že žiadni intelektuáli či komentátori kapitalizmus nenapravia. Kapitalizmus je niečo ako permanentná revolúcia, ktorá sa neustále sama opravuje. Nepotrebujeme na to žiadnych intelektuálov, ktorí by kapitalizmus opravovali.

Vydavateľstvo Mafra Slovakia publikovalo vašu knihu s názvom Desať najväčších omylom antikapitalistov na vianočný trh. Ktoré tri najväčšie omyly by ste vybrali?

Najväčším omylom je tvrdenie, že kapitalizmus je príčinou chudoby. Druhým najväčším omylom je tvrdenie, že kapitalizmus je zodpovedný za klimatickú zmenu, a tretím najväčším omylom je, že je kapitalizmus príčinou monopolov. Tých omylov je v knihe desať, môžete si to prečítať.

To sú najväčšie tri, máte ešte poruke nejaké ďalšie?

Sú aj ďalšie a pomerne smiešne. Napríklad to, že kapitalizmus produkuje veci, ktoré nepotrebujeme.

Šéfekonóm NBS varuje: Vláda miliardami uchráni domácnosti a firmy, ale realita nám raz zaklope na dvere

Môžete rozvinúť svoje zdôvodnenie, prečo si myslíte, že najväčším omylom antikapitalistov je, že kapitalizmus je príčinou chudoby?

To je skutočne šialený omyl. Pred nástupom kapitalizmu pred dvesto rokmi žilo 90 percent svetovej populácie v extrémnej chudobe. Dnes je to menej ako päť percent. A čo je ešte dôležitejšie, polovica z tohto úbytku chudoby sa udiala za posledných 40 rokov. Všetky krajiny, ktoré unikli z pasce chudoby, to dokázali vďaka kapitalizmu. Uvediem príklad. Pred pár mesiacmi som bol vo Vietname, čo bola ešte na začiatku 90. rokov minulého storočia jedna z najchudobnejších krajín sveta. Chudobnejšia ako africké krajiny. Možno o tom mnoho ľudí nevie, ale Vietnam prešiel strašnou vojnou, potom obdobím socializmu a ľudia boli naozaj veľmi...

Ak sa pýtate na pomer zisku plynúci z úrokových výnosov a z poplatkov, tak ten je dlhodobý a tak skoro sa nezmení. Aj naďalej budú úrokové výnosy prevládať. Ak sa pýtame na vývoj ziskovosti sektora, tak to porovnanie s rokom 2011 je irelevantné, lebo za tých 11 rokov je sektor už niekde inde. V posledných piatich rokoch ziskovosť bánk stagnuje.

Ziskovosť ovplyvnila tvorba opravných položiek, ktoré slúžia na ochranu pred rizikom nesplácania úverov. Čo sa zmenilo, že ich je v tomto roku až o 125 miliónov eur viac?

V tvorbe opravných položiek ide o niečo mimoriadne. Sektor si vytváral opravné položky v čase pandemickej krízy ako rezervy na dôsledky covidu. Vďaka všetkým možným podporným opatreniam vlády a bánk, ako odklady splátok, mimoriadne pôžičky, využívanie eurofondov a všetky formy štátnej podpory, ktoré tiekli cez bankový sektor, dnes môžem povedať, že sme covidovú krízu prekonali veľmi dobre. Jednoducho dosahy covidu na ekonomiku neboli také negatívne, ako sme si pôvodne mysleli. Vzápätí však prišla na jar vojna a bankový sektor musel z titulu opatrnosti znovu vytvárať opravné položky. Takže nejaké opravné položky sme rozpustili, ale tvoríme a budeme musieť vytvoriť nové na krytie rizík vyplývajúcich z vojny.

Situácia je vážna. Hrozí dvojchyba, ktorej sa ECB musí za každú cenu vyhnúť

Jedna vec je vojna, no druhou je zmena štruktúry celého balíka úverov. Vieme, že na jar nastal boom hypotekárnych úverov v súvislosti s ich očakávaným zvyšovaním. Nakoľko môže tvorba a rozpúšťanie opravných položiek súvisieť so zmenou štruktúry úverov?

Myslím si, že to s boomom v hypotekárnom biznis...

V Japonsku máme zhruba trojpercentnú infláciu, ale tá je omnoho vyššia ako dlhé roky predtým. Centrálna banka už celú dekádu cieli dvojpercentnú infláciu. V tomto zmysle sa Japonsko blíži takmer ideálnemu stavu. No ak porovnáme Japonsko s ostatnými rozvinutými krajinami sveta, nižšia inflácia u nás odzrkadľuje aj fundamentálnu slabosť japonskej ekonomiky. Takže je fajn, že máme trojpercentnú infláciu, ale tá je spôsobená najmä nákladovými faktormi na strane ponuky. Sú to najmä energie a potraviny. A keďže Japonsko dováža takmer sto percent energetických surovín a 60 až 70 percent potravín, výsledkom je, že zažívame najvyššiu infláciu za poslednú dekádu. Je to však nákladovo tlačená, nie dopytom ťahaná inflácia.

Na rozdiel od Japonska centrálne banky vo svete zvyšujú úrokové sadzby, čo je dôvod oslabovania japonského jenu. Prečo to Bank of Japan robí inak?

Nemôžem hovoriť za nezávislú centrálnu banku, ale chápem to tak, že holubičie nastavenie menovej politiky odzrkadľuje štrukturálnu slabosť japonskej ekonomiky a zároveň Bank of Japan nemá dôvod konať, lebo inflácia je tlačená nákladovými, nie dopytovými faktormi. V ideálnom svete by Bank of Japan chcela vidieť dlhodobú infláciu determinovanú dopytovými faktormi. Makroekonomicky sme v úplne odlišnom postavení v porovnaní či už s krajinami G7, alebo inými rozvíjajúcimi sa ekonomikami.

Zastavenie pádu japonského jenu je len chiméra

Japonská vláda v septembri a v októbri priamo intervenovala na devízovom trhu na podporu jenu, no kurz podporila len čiastočne a dočasne. Čo si myslíte o efektivite tejto intervenčnej politiky?

O efektivite tejto politiky nechcem špekulovať. No neviem si predstaviť dôvod, prečo by mala byť centrálna banka s touto situáciou na devízovom trhu spokojná. Už v roku 2013 zaviedla ultra uvoľnenú menovú politiku kvantitatívneho a kvalitatívneho uvoľňovania, ktorá japonskú ekonomiku podporila v ťažkých časoch, ako bola pandémia alebo vojna na Ukrajine. Táto politika posilnila Japonsko. Súčasné turbulentné makroekonomické prostredie spôsobuje vládam a centrálnym bankám „hlavyb...

Dôvody sú na strane ponuky aj dopytu. Obmedzením vývozu ropy do Európy po ruskej invázii na Ukrajine dostávajú rafinérie menej suroviny bohatej na zložky potrebné na výrobu nafty a zároveň zásoby sa míňali rýchlejšie. To vytváralo tlak na cenový rast na strane ponuky.

Rekordná inflácia otvára pre investorov viaceré príležitosti

Na strane dopytu zohrala významnú úloha drahá elektrická energia, ktorej výroba súvisí s cenami zemného plynu na jednotnom energetickom trhu v Európe. „Aj keby sa zo zemného plynu vyrábalo len jedno percento elektrickej energie, tak tá bude do sústavy dodaná ako posledná a práve tá najdrahšia časť bude diktovať, aké budú ceny elektrickej energie na trhu,“ vysvetlil v relácii BlackJackonomix v HNtelevízii analytik XTB Lukáš Lipovský.

Aj s odstupom času sa potvrdzuje, že je to úspešný a pre slovenskú ekonomiku aj veľmi prospešný projekt. Podobne ako v rokoch 2008 – 2009 počas krízy aj teraz sú meny okolitých štátov pod veľkým depreciačným tlakom, čo má negatívny dosah na ich ekonomiku a pôsobí to proinflačne. Toto riziko sa nás netýka, pretože naši hlavní obchodní partneri sú z eurozóny. Vývoj výmenného kurzu preto pre nás nepredstavuje žiadne riziko. A aj keď je to výrazné zjednodušenie, môžem konštatovať, že napriek tomu, že okolité štáty majú menovú suverenitu, infláciu majú vyššiu, ako je u nás.

Susedia euro odmietali, lebo si chceli zachovať nezávislú menovú politiku. Je to naozaj výhoda?

Áno, argumentovali, že vlastná mena a nezávislá menová politika bude pre ich ekonomiky prospešnejšia. No v súčasnej kríze sa ukazuje, že to celkom tak nie je. Samozrejme, kľúčové je v tejto súvislosti, aká je možnosť centrálnej banky ovplyvniť infláciu. A to závisí od toho, o aký typ inflácie ide a čo ju spôsobuje. Sú totiž faktory, na ktoré menová politika nemá podstatný vplyv.  

Jastrabí škrekot ECB razantne zdraží pôžičky

To je súčasný stav, keď sú príčinou inflácie ponukové faktory?

Sú to ponukové faktory, ale aj rast cien komodít, predovšetkým energií. A to sa menovou politikou nedá utlmiť. Možno len nepriamo, keď celkový dopyt vďaka rastu úrokových sadzieb klesne, čo neskôr prispeje aj k utlmeniu rastu cien. V konečnom dôsledku sa teraz ukazuje, že samostatná menová politika, najmä v krízových časoch, krajinám, ktoré nemajú euro, nepomáha.

ECB minulý týždeň výrazne zvýšila úrokové sadzby až o 75 bázických bodov. Nemáme ilúzie, že to nebude mať okamžitý vplyv na utlmenie inflácie, ale ako to pribrzdí ekonomiku?

Bude to mať na ekonomiku tlmiaci efekt, ale záleží na efektívnosti transmisného mechanizmu, keď sa vyššie úrokové sadzby reálne premietnu do vývoja cien. To môže trvať rok, možno až 18 mesiacov. Dôležité však je, že aj podľa vlastných slov ECB zatiaľ len „norm...

Budúci týždeň môže Putin jedným rozhodnutím poslať Európu do recesie

V porovnaní s vrcholom na úrovni 128 dolárov za barel cena referenčnej severomorskej ropy Brent klesla o 28 percent najmä v dôsledku narastajúcich obáv trhu z hospodárskej recesie.

Analytik J&T banky Stanislav Pánis v rozhovore pre ekonomickú reláciu BlackJackonomix v HNtelevízii vysvetľuje, že „obavy z recesie na oboch stranách Atlantiku tlačia ceny ropy a celého energetického komplexu nadol napriek tomu, že globálny dopyt stále výrazne prevyšuje ponuku, čo momentálne ide do úzadia“.

Dovezieme chýbajúcu naftu z cudziny? Omyl. Aj Viedeň potrebuje Bratislavu (infografika)

„Bozk smrti by som to nenazval, lebo my sme veľkí bojovníci, ale je to nová éra, v ktorej musíme inak rozmýšľať a inak plánovať budúcnosť,“ povedal v relácii HNtelevízie Blackjackonomix. 

Lídri EÚ sa dohodli na uvalení sankcií na reexport ropy a ropných produktov s tým, že slovenská rafinéria môže do 4. februára 2023 vyvážať ropné produkty do krajín EÚ bez obmedzení. Potom vstúpi do platnosti obmedzenie, ktoré umožní Slovnaftu dodávky produktov mimo Slovenska už len do Českej republiky.

Škála produktov, na ktorú sa malo embargo pôvodne vzťahovať pritom nebola do stredy 1. júna bližšie špecifikovaná, nakoniec však došlo ku konkretizácii. „V dodatku číslo jeden bolo nakoniec špecifikované, že zákaz spracovania a exportu ropy a výrobkov z nej sa vzťahuje na tovary v colnej triede, v ktorej sa nachádza benzín, bitumen a nafta,“ potvrdil v HNtelevízii Világi.

Bude chýbať kapacita veľkej rafinérie

Výsledky prvých analýz európskej smernice sú však pre Slovnaft nepriaznivé. Podľa Világiho neexistuje technologický variant, pri ktorom by rafinéria mohla plne zásobovať slovenský trh naftou a benzínom zároveň. Firma sa môže sústrediť na výrobu benzínu, ale pritom nedokáže vyrobiť dostatok nafty. Na druhej strane by sa mohla sústrediť na výrobu nafty, ale popri nej by vyrobila benzín, ktorý by nemohla umiestniť na zahraničné trhy.

Z toho vyplýva, že po 18 mesiacoch bude musieť rafinéria spracovávať aj inú ako ruskú ropu. „V akom pomere, akým spôsobom a aké investície na to musíme vynaložiť, na to odpovedať neviem, lebo to musíme najprv vypočítať a potom naplánovať,“ priznal Világi v relácii BlackJackonomix.

Rafinéria sa teda ocitne v situácii, keď bude musieť investovať do technológií, ktoré jej umožnia spracovať inú ako ruskú ropu cez ropovod Adria. Tu však prichádzajú do úvahy mnohé alternatívy a rôzne scenáre, ako sa zachovajú odberatelia ruskej ropy v regióne, predovšetkým v Maďarsku a Českej republike. 

Poľsku chýba 30 percent pohonných hmôt, v Českej republike sú kapacity rafinérií tiež zhruba o 30 percent nižšie ako skutočná spotreba trhu. V Rakúsku tiež. V tomto regióne bude chýbať kapacita jednej veľkej rafinérie. „Trhy budú krátke a nestabilné a nastanú obrovské problémy s dodávkami pohonných hmôt“ predpovedá Világi. Alternatívne dodávky nafty napríklad z Nemecka však nebudú možné nielen kvôli nedostatku na tamojšom trhu, ale aj v dôsledku logistických limitov na železniciach.

Po troch rokoch je Slovnaft späť

„Mne však najviac vadí, že o nás hovoria ľudia bez toho, aby mali vedomosti o rafinérskom priemysle a na druhej strane chcú vtlačiť Slovnaft do tej pozície, že my budeme zodpovední za to, keď nastane nejaký problém,“ ohradil sa voči mediálnym tlakom na rafinériu Oszkár Világi. Konkretizoval, že „rafinéria nie je ako auto, ktoré viete naštartovať a potom vypnúť motor, je nastavená na kontinuálnu výrobu.“

V súvislosti s cenovým výhľadom Világi upozornil na to, že všetky rafinérie v regióne strednej a východnej Európy sú nastavené na spracovanie ruskej ropy. Zákaz vývozu spôsobí, že budú vyrábať menej a menej efektívne. Ďalším zdrojom neefektivity je, že budeme ako vnútrozemská krajina musieť dovážať ropu, pričom jej cenu ovplyvnia logistické náklady na jej prepravu.

„Problémom budú vysoké ceny nafty v celoeurópskom kontexte a to bude mať vplyv na každodenný život“ predpovedal Világi. 

Šéf Slovnaftu predpokladá, že po troch rokoch sa firma vráti do „starých koľají a obnovíme výrobu na zhruba 90 až 95 percent a až potom uvidíme, ako sme to zvládli.“

Ani rýchle ukončenie ruskej vojny na Ukrajine by však podľa Világiho nespôsobilo zvrátenie súčasných sankcií, lebo by s tým museli súhlasiť všetky členské krajiny EÚ. Embargo bude podľa neho platiť veľmi dlho.