Keby tak nespravili, minimálne Grécko a Portugalsko by mohli skrachovať, a nákaza by sa šírila ďalej. "Ak si niekto myslí, že pád Grécka by neovplyvnil celú Európu, tak je úplne naivný,“ povedal včera minister financií Ján Počiatek.
Pomoc môže prepadnúť
Ak by zadlžené krajiny potrebovali peniaze zo záchranného fondu, Slovensko by prispelo 4,5 miliardy eur. Spolu s pomocou pre Grécko by to znamenalo, že každý Slovák na "darebácke“ krajiny doplatí takmer tisíckou eur. Môžeme sa pritom rozhodnúť, či im dáme pôžičku alebo sa za ňu iba zaručíme.
Podľa niektorých ekonómov sú to však vyhodené peniaze, ktoré bankrot zadlžených krajín iba oddialia. Účet potom "zatiahnu“ štáty, ktoré hospodária poctivejšie. "Krajiny, ktoré sú už dnes silne zadlžené, dostávajú jasný signál, že môžu beztrestne riskovať a ďalej sa zadlžovať, lebo ,peniaze sa vždy nájdu’,“ hovorí analytička Next Finance Markéta Šichtařová.
Opozícia chce rokovať
Takejto rozšafnosti má zabrániť prísnejšia kontrola Bruselu. V hre je spoločný rezort financií aj legislatívne zmeny, ktoré umožnia problémové krajiny z únie vylúčiť. "Dnes treba zadefinovať aj možnosť nedobrovoľného odchodu z Európskej únie, ako sankcie za nerešpektovanie jej pravidiel,“ povedal šéf KDH Ján Figeľ, ktorý bol kľúčovou postavou predvstupových rokovaní Slovenska s úniou.
Politická opozícia tvrdí - ak sa dostaneme po voľbách k moci, budeme rešpektovať záväzky Slovenska len v prípade, že ich "požehná“ aj parlament. Žiada, aby sa tak stalo ešte pred voľbami. Podľa premiéra však súhlas parlamentu bude potrebný až keď si ďalšie problémové krajiny vypýtajú pomoc.