Počiatek nás zadlžil viac, než sľúbil (video)

Tvrdia to analytici zo Slovenskej sporiteľne a UniCredit Bank, ktorí vypočítali, že deficit stúpol až na 6,7 alebo 6,8 percenta HDP. Vláda pritom doteraz priznávala schodok niečo cez 6,3 percenta. Dôvodom horšieho hospodárenia štátu je podľa analytikov jeho štedrosť v čase krízy a zvyšovanie platov vo verejnej správe. Väčší sklz rozpočtu zvýši aj dlh štátu. "Budú sa naň v daniach skladať všetci pracujúci a budúce generácie,“ hovorí analytička sporiteľne Mária Valachyová.

Ticho pred búrkou
Ministerstvo financií svoj pôvodný odhad 6,3 percenta už včera vehementne neobhajovalo, no zároveň spochybnilo aj slová analytikov. Tí pri výpočtoch vychádzali z dostupných údajov Štatistického úradu. "Asi už môžeme zrušiť Štatistický úrad, keď sú takí dobrí. Aj deficit by sa znížil, je to veľký úrad,“ poznamenal hovorca rezortu financií Miroslav Šmál. Podľa neho je potrebné počkať si na čísla Eurostatu, ktorý sumarizuje hospodárenie všetkých členských krajín. Zverejniť by ich mal podľa Šmála zajtra.

Investori v strehu
Podľa podpredsedu KDH Antona Marcinčina takýto vývoj neprekvapuje, ale je v súlade s filozofiou vlády. "Nemal by som nič proti tomu, ak by bol deficit vysoký, ale peniaze by mali ísť na investície, nie na spotrebu.“
Zadlženie krajín po krízovom roku dôrazne sledujú aj zahraniční investori. Ak ho niektorá nevie dostať pod kontrolu, môže nasledovať aj rast daní, čo investori vedia. "To má aj priamy negatívny vplyv na zahraničných investorov. Vývoj verejných financií môže byť jedným z kľúčových faktorov pri rozhodovaní,“ komentuje analytik Tatra banky Robert Prega. Ekonómovia dosť pochybujú aj o tom, že v tomto roku vláda splní sľub a deficit zníži.