Politický záujem o pôdu v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF), teda pôdu štátnu a pôdu vlastníkov, ktorí sa o svoj majetok v zákonitej lehote neprihlásia, sa opäť začína zvyšovať. Keď v roku 2000 vznikli politické "prestrelky" medzi ministrom Pavlom Koncošom a SMK o osude pôdy v správe SPF, doručilo Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska (ZVPAS) písomný návrh, ako čestne a morálne vyrovnať odhad tejto pôdy ministrovi pôdohospodárstva P. Koncošovi a premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. Mrzí nás, že ani pravicový politik o naše požiadavky nejavil záujem.
V súčasnosti sa pôda v správe SPF stala predmetom politického boja. Opätovne sme upozornili a žiadali predstaviteľov pravicových politických strán, aby sa po konečnom vyrovnaní inštitučných nárokov vlastníkov zostávajúca pôda v správe SPF vrátila roľníckemu stavu. Politické rozhodnutie, teda pôdu v správe SPF po roku 2006 previesť do vlastníctva obcí, je prinajmenšom nehorázne. Keď už SMK o to javí enormný záujem, odporúčali by sme, aby si preštudovali, akým spôsobom takúto pôdu začal usporadúvať bývalý maďarský premiér Viktor Orbán, o ktorého pravicovosti azda ani naši politici nepochybujú. Lenže v prípade Maďarska bol roľník na prvom mieste.
ZVPAS navrhuje podobný postup: do roku 2006 (do konca volebného obdobia) vyrovnať všetkých známych vlastníkov v rámci zákona bezo zvyšku. Vláda by mala pripraviť zákon o predaji zostávajúcej pôdy v správe SPF na odpredaj aktívnym roľníkom, začínajúcim roľníkov a mladým začínajúcim roľníkom. Predaj by mal uskutočniť priamo štát, a nie dočasne dedinské rady obcí. Navrhujeme, aby bolo možné predať roľníkovi maximálne 150 ha pôdy s tým, že prednosť by mali súčasní aktívni roľníci, aby boli konkurencieschopní. Po určení pevnej ceny pôdy by ju roľník splácal počas 20 rokov s 1-percentným úrokom. Mladí začínajúci roľníci by pôdu splácali bez úroku. Pôda by bola v katastrálnych úradoch viazaná blokáciou, čím by bolo zamedzené kupčenie s pôdou.
ZVPAS týmto predajom pôdy sleduje: aby sa pôda vrátila tomu roľníckemu stavu, ktorému pôvodne patrila a bola mu násilne odobratá, aby sa dostala výhradne do rúk roľníkov SR.
ZVPAS považuje za najvhodnejšiu veľkosť farmy do výmery 300 ha. Menší farmári sú často úspešnejší ako veľké poľnohospodárske subjekty, čo dokazujú ich hospodárske výsledky a bolo by načase, aby občania prestali byť zavádzaní. Za obdobie od roku 1989, až na roky 1990 -- 1992, boli súkromní roľníci tvrdo diskriminovaní. Svedčí o tom aj ich malý počet na Slovensku v porovnaní so štátmi V4. Pomoc pravicových politikov bola, až na svetlé výnimky, minimálna. Aj podľa odborníkov EÚ je zázrak, že za takýchto okolností súkromne hospodáriaci roľníci na Slovensku vôbec prežili. Životaschopnosť súkromných roľníkov nás oprávňuje, aby sme trvali na tom, že táto skupina podnikateľov bude najlepším a najhúževnatejším ochrancom tejto pôdy.
Dúfame v spravodlivý postup súčasnej vlády. Veríme, že historickým rozhodnutím o osude pôdy neznámych vlastníkov sa súčasná vláda zapíše zlatými písmenami do histórie slovenského roľníctva. Za mimoriadne dôležitú pokladáme pomoc mladým roľníkom, začínajúcim odborníkom -- absolventom škôl, aby svoje vedomosti uplatnili doma a aby investície spoločnosti do ich vzdelania nezožala cudzina. Za najdôležitejšie však považujeme rozhodnutie, ako bude vyzerať slovenské poľnohospodárstvo. Našou snahou je, aby na slovenskej pôde hospodárili roľníci občania SR bez ohľadu na národnostnú, politickú a náboženskú príslušnosť. ZVPAS od svojho vzniku videlo nádej členstva Slovenska v EÚ. Dnes už vieme, že podmienky budú tvrdé. Ak by asi 500 tis. ha pôdy nepatrilo roľníkom, ale by si ju za trhovú cenu museli prenajímať od obcí, je veľmi pravdepodobné, že zakrátko by slovenskí podkapitalizovaní roľníci úplne vypadli z trhu. Nechceme nič viac ale ani nič menej, len toľko, aby náš roľník mohol pevne stáť na svojej roli a aby dostal možnosť poctivo pracovať.
StoryEditor