Imunitný systém je po covide náchylnejší na zápaly a ďalšie metabolické zmeny, a to dokonca aj vtedy, keď priebeh choroby bol iba mierny. Vedci zatiaľ nepoznajú možné vplyvy týchto zmien ani ich presné príčiny. Informovala o tom česká televízia ČT24 na svojej stránke.
Ako ďalej uviedla, keď organizmus a jeho obranné mechanizmy zaznamenajú infekciu, pokúšajú sa na ňu reagovať. Kľúčovú úlohu v tom zohrávajú zápaly, ktoré pomáhajú vysporiadať sa s mikroskopickými votrelcami.
U niektorých chorôb, akou je práve Covid-19, sa zápal môže stať mečom s dvoma ostriami – zápaly sa potom šíria a vysiľujú či poškodzujú organizmus. Môžu stať i priamou príčinou úmrtia.
U ľudí, ktorí mali ťažký priebeh covidu, sa často objavuje množstvo príznakov, ktoré pretrvávajú dlhú dobu a súvisia s pretrvávajúcou poruchou imunitného systému.
Novšie štúdie však zistili, že aj niektorí pacienti s miernym ochorením môžu mať podobné problémy, aké sú pri dlhom covide.
Štúdia
Nová štúdia publikovaná v časopise Mucosal Immunology to potvrdzuje a pokúša sa vysvetliť negatívne imunitné zmeny u osôb, ktoré mali len miernu chorobu podobnú napríklad bežnej chrípke.
Podľa ČT24 na nej spolupracovali vedci z Karolinského inštitútu vo Švédsku, z Helmholtzovho centra v Mníchove a z Technickej univerzity v Mníchove. Skúmali vzorky krvi 68 ľudí, ktorí mali preukázateľne mierny priebeh covidu.
Odobrali ich tri až päť mesiacov po infekcii, a potom ešte o rok neskôr. Vedci ich porovnali so vzorkami od tých, ktorí covid naopak preukázateľne nemali.
Vedci sa zamerali najmä na takzvané makrofágy, biele krvinky, ktoré odhaľujú potenciálne nebezpečných votrelcov, upozorňujú ostatné imunitné bunky na infekciu a dokonca prehĺtajú celé zárodky. Tie vystavili falošným signálom infekcie a potom zmerali, ako reagovali.
Zistili, že po troch až piatich mesiacoch sa makrofágy osôb s miernym covidom správali v priemere výrazne inak ako u ľudí, ktorí novému koronavírusu nikdy neboli vystavení. Konkrétne uvoľňovali väčšie množstvo molekúl, o ktorých je známe, že sa podieľajú na vyvolávaní zápalu.
„Môžeme preukázať, že makrofágy ľudí s miernym covidom-19 vykazujú po dobu troch až piatich mesiacov po infekcii zmenenú vyššiu zápalovosť,“ citovala česká televízia autora štúdie Craiga Wheelocka.
Slabiny výskumu
Autori priznávajú, že ich štúdia má svoje slabiny, a to malú vzorku respondentov a nedostatočná analýza pacientov s dlhým covidom.
V skúmanej vzorke pacientov uviedlo ťažkosti zodpovedajúce dlhému covidu asi 16 percent po prvom odbere a nula percent po roku.
Zápalové zmeny pozorované na makrofázach týchto respondentov po dvanástich mesiacoch zrejme vymizli.
„Radi by sme vykonali ešte jednu štúdiu, do ktorej by sme zahrnuli ľudí s ťažkým priebehom Covid-19, ale aj necovidových pacientov, ktorí majú iný druh respiračného ochorenia, napríklad chrípku,“ zhrnula spoluautorka Julia Esserová von Bierenová, vedúca výskumnej skupiny z Helmholtzovho centra v Mníchove a Technickej univerzity v Mníchove.