Slovenská lekárska komora (SLK) by chcela zmenu systému verejného zdravotného poistenia (VZP).
Namiesto zdravotných poisťovní by peniaze z odvodov mali podľa komory spravovať novozriadený fond a úrad verejného zdravotného poistenia. Svoju koncepciu fungovania zdravotníctva predstavila na stredajšej tlačovej konferencii.
V systéme sa podľa komory stráca verejný charakter financií. Poukazuje na to, že po výbere odvodov s nimi štát nenarába ako s verejnými, ale odchádzajú na účet iných subjektov. Riešenie vidia vo vytvorení fondu verejného zdravotného poistenia, kde by sa peniaze hromadili.
Úrad verejného zdravotného poistenia
"Zdravotné poisťovne budú naďalej vykonávať svoju činnosť a z fondu by hradili náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť," vysvetlil prezident Slovenskej lekárskej komory Pavel Oravec.
Okrem fondu by mal podľa komory vzniknúť aj úrad verejného zdravotného poistenia, ktorý by bol výkonným orgánom fondu. Jeho hlavnou úlohou by bola kontrola konania všetkých účastníkov v systéme.
"Zriadením úradu a fondu by sa dosiahla vyváženosť zmluvných vzťahov, efektívne nakladanie s verejnými financiami a tiež nezávislá kontrola dodržiavania pravidiel poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotných poisťovní," ozrejmila komora.
Hovorí o potrebe viaczdrojového financovania zdravotníctva. Okrem povinných odvodov hovorí o zavedení pripoistenia, priamych platbách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť či grantoch a projektoch.
Tiež navrhuje zmenu minimálnej siete na optimálnu, väčšinu pacientov by podľa nej mali riešiť všeobecní lekári a poskytovanie zdravotnej starostlivosti by malo fungovať na princípe obvodov a spádovosti.
"Pod pojmom optimálna sieť rozumieme dostatočný počet ambulancií všeobecných lekárov a špecialistov, s príslušnými spádovými nemocnicami I., II. a III. typu a doliečovacie zariadenia," vysvetlila komora.
Reálne ceny za výkony
Slovensko by tak podľa členky rady Slovenskej lekárskej komory Ľudmily Lysinovej bolo rovnomerne pokryté ambulanciami všeobecných lekárov, k nim prislúchajúcimi špecialistami aj spádovými nemocnicami a pacient by nemusel "blúdiť" systémom.
Ideálne by podľa nej bolo, keby bolo 80 percent ľudí vyriešených u všeobecného lekára, optimálne by lekári pre dospelých mali mať v starostlivosti 1500 pacientov, pre deti 1050.
Podľa komory treba určiť aj rozsah zdravotnej starostlivosti, za ktorú platí štát, tzv. nárok pacienta, a tiež určiť, za čo by už mal platiť sám.
"Sme presvedčení, že verejné zdravotné poistenie má pokrývať všetky náklady, ktoré sú spojené s ťažkými diagnózami, tak aby mal každý občan zabezpečenú základnú zdravotnú starostlivosť," podotkol Oravec.
Komora tiež hovorí o potrebe zreálnení cien za výkony či zavedení paušálnej platby pre všetkých zmluvných poskytovateľov.
Pacienti, ktorí si platia zdravotné poistenie, by tiež podľa komory mali mať nárok na uhrádzanie niektorých výkonov aj v situácii, keď je ich zdravotná poisťovňa s poskytovateľom v nezmluvnom vzťahu.
Koncepciou chce komora prispieť k reforme zdravotníctva, podľa vlastných slov už informovala partnerské stavovské organizácie, ministerstvá zdravotníctva aj financií, šéfku zdravotníckeho výboru Národnej rady SR Janu Bittó Cigánikovú (SaS) a čaká na stretnutie s premiérom Eduardom Hegerom.