Kde je tá loď, kde je tá loď? Nervózne prebieham očami po bokoch väčších a menších plavidiel, ktoré v pravidelných intervaloch prirážajú k veľkému betónovému mólu a zase vyrážajú na more. Hoci sme „na mieste činu“ v predstihu, tak ako nám odporúčali inštrukcie, loďku so správnym názvom sa mi zatiaľ objaviť nepodarilo.
Teda, priznajme si, nie sme si ani celkom istí, či sme trafili správne nástupište. Skúšame to v stánku, kde sa predávajú lístky na pravidelné ferry okruhy, pani starostlivo obalená v čiernej šatke nás posiela o hodný kus na opačnú stranu smerom bližšie k letisku.
Presúvame sa teda tam a ďalej prečesávame rákoš lodiek pohľadom. Nič. Pýtame sa dvoch čakajúcich obďaleč. „No, nástupište desať by malo byť tým smerom,“ váhavo ukazuje rukou na miesto, odkiaľ sme práve prišli. Neisto sa pozeráme na seba, poďakujeme sa a klusáme naspäť.
Čas plánovaného odjazdu sa však nemilosrdne blíži a tak opäť začíname nervózne korzovať celé mólo. Pýtame sa kdekoho, pán v uniforme nás napokon vyzve, aby sme mu ukázali e-mail s inštrukciami. „Nástupište desať na letisku... Ale to musíte ísť priamo do budovy, tam si nájdete desiatku a oni vás už zavedú, kam treba,“ usmieva sa.
Rýchlosťou blesku sa snažíme dostať do letiskovej budovy a vyhľadať stanovištia takzvaných rýchlolodí. Desiatka, skvelé... Až na to, že pri nej nikto nestojí. Panikárime. Mladík z vedľajšieho „okienka“ vidí našu bezradnosť a pýta sa, kam máme namierené. Ostrov Thoddoo, hlesneme.
„Aký hotel?“ pýta sa. Diktujeme názov malého penziónu a mladík vyťuká nejaké číslo v mobile a čosi vysvetľuje nám nezrozumiteľným jazykom. Po asi dvoch minútach zloží a hovorí, že po nás čoskoro prídu. Skutočne, čochvíľa sa objaví aj pri našom „okienku“ pán, ktorý zopakuje telefonát kolegu, a hoci mimika jeho tváre nehovorí, že by si bol celkom istý, my sa upokojujeme s vedomím, že už o nás niekto vie.
Presúvame sa spolu s ním k mólu na miesto, kde sme už boli predtým. Pridávame sa k hlúčiku čakajúcich a o niekoľko minút sa objaví aj loďka... Ale s trochu iným názvom, ako stálo v e-maile. Vyskakuje z nej dvojica miestnych – „koordinátor“, ktorý vyzerá, že ho nedokáže rozhodiť nič na svete, a „kapitán“ – ostrieľaný morský vlk s dlhou hrivou čiernych vlasov a potmehúdskym úsmevom pripomínajúci filmového Sandokana.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 82% na dočítanie.
Zostáva vám 82% na dočítanie.