Závod Mammoth direct air capture and storage (DAC+S), ktorý prevádzkuje Climeworks, je 10-krát väčší ako predchádzajúci závod švajčiarskej spoločnosti Orca. Obe sídlia v geotermálnom parku Hellisheiði, v ktorom sa nachádza veľká elektráreň.
Keď bude modulárny Mammoth plne funkčný, nasaje ročne až 36 000 ton CO2 z okolitého vzduchu pomocou obrovských ventilátorov. „Začatie prevádzky našej továrne Mammoth je ďalším dôkazom na ceste zväčšenia Climeworks na kapacitu v rádoch megaton do roku 2030 a gigaton do roku 2050,“ hovorí podľa Euronews spoluzakladateľ a spoluvýkonný riaditeľ Jan Wurzbacher.
Ako to funguje?
Závod maximálne využíva geotermálnu silu Islandu s obnoviteľnou energiou dodávanou prevádzkovateľom elektrárne Hellisheiði ON Power.
Na zachytávanie CO2 používa Mammoth obrovské ventilátory na nasávanie vzduchu do kolektora s filtračným materiálom vo vnútri. Po naplnení sa zberač zatvorí a teplota sa zvýši, aby sa z materiálu uvoľnil oxid uhličitý, následne sa zhromaždí vo forme vysoko koncentrovaného plynu, uvádza Euronews.
Potom do rovnice vstupuje ďalšia islandská firma; skladový partner Carbfix. Spoločnosť našla spôsob, ako zmiešať CO2 s vodou a vstreknúť ho do hĺbky tisíc metrov, kde prirodzene reaguje s čadičovou horninou a mení sa na kameň. Carbfix hovorí, že tento proces mineralizácie trvá približne dva roky.
Je tam však háčik
Aj keď táto technológia zachytávania uhlíka zohráva úlohu pri znižovaní priemyselných emisií, odborníci varujú, že ju nemožno považovať za alternatívu k rýchlemu a rozsiahlemu zníženiu emisií potrebnému na odvrátenie najhorších dopadov zmeny klímy.
Šéf Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), Dr. Fatih Birol, povedal, že splnenie našich cieľov „znamená opustiť ilúziu, že riešením je nepravdepodobne veľké množstvo zachytávania uhlíka“.
Nedávna správa IEA odhaduje, že na základe súčasnej spotreby ropy a plynu by svet potreboval zachytiť alebo odstrániť približne 32 miliárd ton uhlíka, aby udržal globálne otepľovanie pod 1,5 stupňami Celzia. V súčasnosti sa každý rok na celom svete zachytí iba 45 miliónov ton.
Iní odborníci majú problémy so samotnými metódami spoločnosti. Organizáciu na ochranu morí OceanCare napríklad trápi veľké množstvo vody potrebnej pri ukladaní plynu pod zemou. Ak sa použije morská voda – ako to údajne testuje Carbfix – podľa organizácie by, to mohlo mať negatívny vplyv na oceánske biotopy.
„Propagácia takýchto technológií by sa dala prirovnať k pomýlenému vedeckému experimentu na oživenie dávno vyhynutých druhov,“ dodáva OceanCare.
