Muž s mozgom šachistu a inštinktom smrteľne nebezpečného predátora Jozef Slovák bol jedným z tisícov väzňov, ktorým veľkorysá amnestia pred 32 rokmi otvorila brány väzníc, píše portál iDNES.cz.
Prepustený väzeň hral na slobode rolu kapitána federálnej policajnej protiteroristickej jednotky, právnika z prokuratúry, dôstojníka Väzenskej služby či spravodajcu tajnej služby. V týchto rolách Slovák vystupoval úplne suverénne.
Muž s mozgom šachistu
Za fasádou solídne oblečeného muža nikto nehľadal chladnokrvného vraha. Beštiu, ktorá si svoju prvú obeť, mladú Juhoslovanku, na účet pripísala v lete 1978 pri Bratislave. O štyri roky neskôr za vraždu dostal 15 rokov. Na slobode sa však ocitol v zime 1990.
Necelých deväť rokov vo väznici s najtvrdším režimom ani prezidentská amnestia Slováka rozhodne nenapravili. O tom sa ako prvá presvedčila stredočeská kriminálka.
Pár stoviek metrov od veľkolepého turistického lákadla, v obore zámku Konopiště,ležalo v júli 1990 v plytkom hrobe dievčenské telo. „Bola to iba šestnásťročná nezvestná Monika O., pochádzajúca z východného Slovenska,“ konštatoval bývalý šéf stredočeských vyšetrovateľov plukovník Karol Malý.
Výlet bez návratu
Lúpež, či sexuálny motív? Úlohu mohlo hrať oboje. Ako kriminalisti zistili, Monika O. mala pri sebe solídny balík peňazí, vyše stotisíc korún v dolároch, markách a rakúskych šilingoch. Tie zmizli, rovnako ako jej šperky a taštička s kozmetikou. Súdni lekári a laboratórni experti konštatovali, že dievča zabijak ochromil paralytickým plynom a ubil. Vo vrecku džínsov zavraždenej ženy technici našli lístok na rýchlik z Českých Budějovíc do Prahy s dátumom 11. júla 1990. Táto okolnosť neskôr zohrá zvláštnu úlohu.
Poslednú stopu Moniky O. detektívi objavili v Prahe. Pár svedkov ju videlo so sympatickým mužom, približne štyridsiatnikom. S ním 4. júla podľa nich vycestovala za mesto. Nebolo pochýb, že išlo o výlet bez návratu – na Konopiště.
Vo vyšetrovacom zväzku kauzy sa vŕšili stovky protokolov o výpovediach svedkov a podozrivých. Stopa po sympaťákovi s výraznými očami, ktorý mohol byť vrahom, však vychládala. Policajti hľadali zhodu aj s ďalšími prípadmi vrážd žien v kraji, ale bez úspechu.
Brutálne vraždy
Na opačnom konci pomaly končiaceho federálneho štátu však mali plné ruky práce bratislavskí vyšetrovatelia. Za 17 dní po konopišťskej vražde zmizla osemnásťročná Vladislava M. Z Plzne vyrazila cez Prahu do Bratislavy. Domov už nedošla. Potom bola reťaz vrážd a záhadných zmiznutí na rok prerušená. V júli 1991 séria vrážd pokračovala pri Bratislave. Životom na ňu doplatili počas niekoľkých týždňov tri ženy.
Ich telá svedkovia objavili v lesíku pri Železnej studničke. Toto miesto Slovákovi zlomilo väz. Tu vraždil už v roku 1978 a podobným spôsobom. Kriminalisti 19. júla 1991, tri dni po poslednej vražde, Slováka zatkli.
Priznám sa, ale dajte mu povýšenie, loboval za detektíva
Suverenitu nestratil ani pri výsluchoch. „Čo to má ten Vachálek za nízku hodnosť. Postarajte sa, aby ho poriadne povýšili, a ja sa mu priznám,“ loboval za zvýšenie šarže bratislavského vyšetrovateľa Jozefa Vachálka. Oboje sa splnilo.
Sériový zabijak zo Záhoria sa priznal aj k vražde na Konopišti. Detektívom zo stredných Čiech vysvetlil aj týždenný rozdiel medzi dňom, keď Moniku O. vylákal na výlet, a dátumom na vlakovom lístku. Ako pes k zahrabanej kosti sa totiž Slovák vrátil ku svojej obeti. Odkryl ju, do vrecka vložil lístok a opäť zahádzal. „Chcel som zmiasť stopu,“ komentoval to. A ročná pauza medzi vraždami od leta 1990? Aj to vysvetlil. 12 mesiacov sedel za ilegálne držanie zbrane.
Posledné slovo mal bratislavský mestský súd. Prokuratúra Slováka obvinila z piatich vrážd.
Agresívny, výbušný, egocentrický, s nadpriemernou inteligenciou. Tak Slováka zhodnotili znalci. „Sexuálna deviácia nebola zistená. Motív bol zištný spolu so snahou o odstránenie svedkov,“ zhodli sa znalci. Trest bol očakávaný, doživotie. Svoj trest si sedemdesiatjedenročný Slovák odpykáva v ilavskej väznici.
Portál iDnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
