V tureckom Istanbule v pondelok otvorili pre veriacich mešitu Kariye prestavanú zo starobylého pravoslávneho chrámu, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AFP.

Mešita Kariye v istanbulskej štvrti Edirnekapi bola pôvodne byzantským Chrámom svätého Spasiteľa v Chóre, potom mešitou a nakoniec múzeom. Prezident Recep Tayyip Erdogan v roku 2020 rozhodol o premene budovy na moslimskú modlitebňu.

Išlo o súčasť Erdoganovho úsilia mobilizovať svojich konzervatívnejších a nacionalistických stúpencov. Spôsobilo to však napätie medzi vládou v Ankare a miestnymi predstaviteľmi pravoslávnej aj katolíckej cirkvi. Hnevlivo reagovalo aj susedné Grécko, ktoré premenu na mešitu označilo za "ďalšiu provokáciu veriacich na celom svete".

Erdogan sa na pondelkovom slávnostnom sprístupnení mešity Kariye osobne nezúčastnil a za opätovne otvorenú ju vyhlásil na diaľku z prezidentského paláca. Dve mozaiky na pravej a ľavej strane boli počas poobedňajšej bohoslužby zakryté závesmi. Väčšina pôvodne kresťanských mozaík a fresiek však zostala pre návštevníkov viditeľná. Interiér pôvodne byzantského chrámu zdobia fresky Posledného súdu zo 14. storočia, ktoré si kresťania dodnes vážia.

Pol storočia po dobytí Konštantínopola (vtedajší názov dnešného Istanbulu) osmanskými Turkami v roku 1453 bol chrám premenený na mešitu Kariye. Po druhej svetovej vojne, keď sa Turecko snažilo vytvoriť sekulárnejšiu republiku, sa z nej stalo múzeum. Skupina historikov umenia z USA pomohla zreštaurovať pôvodné mozaiky a v roku 1958 boli sprístupnené pre verejnosť.

Aj pôvodne kresťanská katedrála Hagia Sofia, kedysi najdôležitejší chrám východného kresťanstva, sa za nadvlády Osmanov premenila na mešitu. Zakladateľ moderného Turecka Mustafa Kemal Atatürk ju po prvej svetovej vojne v snahe podporiť náboženskú neutralitu premenil na múzeum.

Takmer o 100 rokov neskôr ju Erdogan, ktorého vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) má islamské korene, premenil späť na mešitu.