Sledujte nás na Instagrame
@tyzdennik_tema
Samostatná. Krásna. Odvážna. Schopná. Rozhadzovačná. Koketujúca. Veľkorysá. Vypočítavá. Zadlžená. Aj taká bola podľa historika Jaroslava Čechuru na prelome obdobia renesancie a baroka vplyvná katolícka šľachtičná Polyxena z Lobkovic, ktorá sa tak radí medzi pozoruhodné ženy stredoveku a raného novoveku. Je neuveriteľné, koľko spoločného s nimi máme dodnes. Aj o tom je nasledujúce interview.
Historik, novinár a vysokoškolský pedagóg Jozef Leikert vraví, že „bez novembra 1939 by nebol ani november 1989“. Ako vlastne Medzinárodný deň študentstva vznikol a kto sa o to zaslúžil?
Prečítajte si rozhovor publikovaný v magazíne Téma.
Jeho hudba, to je mix britskej ľahkosti a slovanskej rozorvanosti, za ktorý vďačí anglickej matke a slovenskému otcovi.
„Vždy to schytali ženy. Dvojaký meter je evidentný,“ hovorí historička Denisa Nešťáková o zákaze interrupcií za slovenského štátu. V knihe Tisovi poza chrbát sa zamerala na to, čo sa dialo, keď štát sprísnil ženám prístup k antikoncepcii a potratom. Ako ženy vedeli, za kým ísť? Aké tresty im hrozili za „kriminálne“ potraty? Nachádza v dnešnej situácii, keď sa interrupcie znova stávajú témou, paralely s minulosťou?
V uplynulých storočiach sa do Ameriky vybrali státisíce Slovákov. Putovali tam za lepším životom, ktorý nie vždy prišiel. Najviac obyvateľov slovenskej národnosti alebo slovenského pôvodu žije práve v Spojených štátoch amerických, samozrejme, okrem domovskej Slovenskej republiky. Ktorý Slovák ako prvý vkročil na pôdu amerického kontinentu?
Slovensko je automobilová veľmoc, vyrába najviac áut v prepočte na obyvateľov na svete. Lenže vývoj automobilizmu nebol u nás jednoduchý. Keď sa kedysi objavili na našom území prvé autá, reakcia ľudí bola aj hádzanie blata a kamenia a autá ako snobstvo boli aj predmetom politiky. Historik Michal Ďurčo v rozhovore, okrem iného, prezrádza, že dlho boli aj problémy, ako zladiť cesty tak, aby boli vhodné aj pre konské povozy, aj pre autá.
Možno to nie je práve najvznešenejšia téma z bohatej ľudskej histórie, rozhodne však ovplyvnila kvalitu našich životov. Na rozdiel od vývoja záchodov je história toaletného papiera relatívne mladá.
Bol to zrejme udatný bojovník, lebo aj nepriatelia si ho vážili. Bol to ale aj vojnový štváč, huckal Peržanov proti Grécku. Pred 2 500 rokmi však perzský generál Mardonios padol v bitke pri Platajách, jeho vojaci potom začali zmätene ustupovať a vďaka tomu Európu následne formovala grécka, a nie perzská kultúra.
Ako vyzerali stredoveké mestá? Ako sa v nich žilo ženám, boháčom, žobrákom, zločincom či kupcom? Aké boli čisté a ako bezpečné? Praskali vo švíkoch, alebo vyzerali ako väčšie dediny? Ako to bolo so záchodmi, s vodou a čoho sa mešťania báli ako čert kríža? V rozhovore s historikom Martinom Nodlom sme sa vydali do ulíc plných hostincov, dielní či nevestincov a bola to veľmi prekvapivá a poučná prechádzka.
Bola chudobná, ale krásna, duchaplná, očarujúca, zmyselná... Legendárna benátska kurtizána Veronica Franco si dokázala zarobiť imanie a omotať si okolo prsta vplyvných mužov. Patril medzi nich aj vtedajší francúzsky kráľ.
Viera v mágiu nepatrí len do rozprávok. Občas ovplyvňuje aj jednotlivcov, ktorí majú obrovskú moc. V prípade nacistického Nemecka takmer neobmedzenú. Do kotla rasizmu, antisemitizmu, militarizmu a fašizmu prisypávali nacistickí okultisti tony ezoterických nezmyslov zo všemožných dôb a krajín.
Bol to taký násilnícky nafúkanec a sukničkár. Potom však rozmaznaný synček baskického šľachtica Íńigo López de Ońaz y Loyola v boji takmer prišiel nielen o nohu, ale aj o život a zrodil sa Ignác z Loyoly, jeden z najznámejších svätcov. Stalo sa to pred 500 rokmi...
Vystupovali spolu, ale najsilnejším z troch legendárnych nemeckých bratov – silákov bol Arthur. Ten je tiež dodnes držiteľom rekordu v disciplíne zvanej bent press a je považovaný za jedného z najsilnejších mužov histórie.
O tom, ako vyzeral život na hraniciach Rímskej ríše, ktoré prechádzali aj naším územím, sme sa rozprávali s Jánom Rajtárom z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Obdobie jeho slávy, v ktorom tvoril letecké rekordy, netrvalo dlho – prvý český pilot Jan Kašpar lietal dokopy len dva roky. Inak však životopiscom ponúka skôr smutný materiál.