Fico pre HN: Nie som krstný otec Mečiara ani Slotu

Stretávame sa po dvoch rokoch. V čom je problém, že si na médiá neviete nájsť čas. Prečo taký dlhý časový prestoj medzi jednotlivými rozhovormi?
Dva roky na veľký rozhovor pre jeden denník je dobrá frekvencia, takže sa nemáte na čo sťažovať. Stretávam sa s novinármi prakticky pravidelne buď po rokovaní vlády v stredu, alebo keď chodím do rozhlasu a televízie, tak vždy majú novinári možnosť po skončení takejto relácie prísť, klásť mi otázky. Tých príležitostí, aby ste mi položili otázky, máte toľko, že to sa novinárom v iných krajinách ani nesníva. Skúste sa pozrieť na prax niektorých premiérov, prakticky žiadna komunikácia s novinármi - iba cez tlačový odbor.

Neskrývate verejne výhrady voči práci médií a voči spôsobu, ako informujú o práci vlády alebo štátnych inštitúcií, na druhej strane pokiaľ je tá možnosť odprezentovať svoje názory a postrehy v osobnom rozhovore, tak to neurobíte. Nie je to predsa len začarovaný kruh?
Nemám dobré skúsenosti z osobných rozhovorov, pretože aj tie dokážete prekrútiť. Nehovorím osobne na vás, ale máme aj také skúsenosti, že ani z ďaleka rozhovor nezodpovedal tomu, čo bolo povedané. Dokonca sa stávalo, že po samotnom prepise rozhovoru boli zmenené aj otázky a už ani nehovorím o rôznych dodatkoch, ktoré sa k takýmto rozhovorom robia. Takže moje skúsenosti nie sú bohvieaké. Ale ja sa nevyhýbam novinárom, veď vy viete, že na tlačových konferenciách sa môžete na mňa obrátiť s hocijakou otázkou. Jediné médiá, s ktorými naozaj limitujem rozhovory a stretávanie, je bulvár.

Prečo?
Minule ich chytili, neviem odkiaľ presne boli, ako mi merali pásmom chatu a pozerali mi do žumpy. Predtým boli na obecnom úrade a pýtali si od starostu plán mojej chaty, či ju náhodou nemám o tridsať centimetrov širšiu alebo kratšiu. Predstavte si novinára s fotoaparátom a nejakou dámou, ako pobehujú okolo chaty a potom mi pozerajú do žumpy, či je vyasfaltovaná alebo či spĺňa kritériá. Toto sú veci, ktoré sú mimo vkusu. Veci mimo vkusu sú aj, keď novinári ani zďaleka nenapíšu to, čo je realita. My sme svoj názor na médiá povedali. Situácia je taká, aká je. Neočakávam, že by sa vzťahy dostali do polohy, keď by sme sa my klaňali médiám a zase na druhej strane nemáme záujem ani vyostrovať tie vzťahy. Je to neutrálne a myslím si, že takto by to malo byť. Nie sme ani služobníkmi, ani otrokmi a ani nechceme byť pánmi nad médiami, vy si robte svoju robotu, my si budeme robiť svoju robotu. Tak ako vy čokoľvek poviete na nás, tak my máme zase právo posúdiť vašu prácu.

A túto príležitosť si ani nikdy nenecháte ujsť.
A to som rád.

Nevyostrí sa ten vzťah práve aj v dôsledku nového tlačového zákona?
Keby ste boli úprimní a zacitovali poslancov opozície, ktorí dnes chodia po chodbách parlamentu, tak by ste museli napísať, že je úplne bežné, že opozičný poslanec sa zastaví pri koaličnom, poklepe ho po pleci a povie, dobrý zákon ste prijali, ale veď vieš Jožo, Fero, Mišo, my musíme trošku inak hovoriť, ale je to dobré. Choďte do Českej republiky a opýtajte sa pána Topolánka, čo hovorí na slovenský tlačový zákon. Choďte hocikde inde. Tlačový zákon je rešpektovaný ako zákon, ktorý plne spĺňa kritériá. Keby to tak nebolo, tak už je dávno napadnutý a atakovaný. Zákon bol prijatý normálnym demokratickým spôsobom a ja si nepamätám normu, o ktorej by sa toľko diskutovalo. Zákon prešiel, prezident ho podpísal a platí. Máte pocit, že sa na vás od prvého júna valia požiadavky na právo na odpoveď. Otravuje vás niekto, sankcionuje vás niekto? Keď si budete robiť normálne svoju robotu, nie je dôvod, aby niekto používal inštitúty, ktoré sú tam. Sú to inštitúty pre výnimočné situácie a k takýmto situáciám, žiaľ, v slovenských médiách prichádza.


Právo na odpoveď som nepotreboval

Pri vzniku tlačového zákona tvrdili všetci politici, že právo na odpoveď využívať nebudú, pretože je pre občanov. Teraz je už rétorika iná - mnohí sa chystajú toto právo použiť. Takže predsa len nebol tlačový zákon šitý na mieru politikom?
Ja si svoj názor na novinárov poviem kdekoľvek a kedykoľvek a nepotrebujem právo na odpoveď. Ale nevylučujem, že keď už bude napísaná vec, ktorá sa úplne vymyká vkusu, bude niekedy využité, ale ja som nepotreboval mať prijaté právo na odpoveď pre seba. Fakt je ten, že neobjektivity, ktorá sa valí z médií najmä tlačových, je toľko, že celkom prirodzene tlačový zákon takýto štandardný európsky inštitút obsiahol. Nechajme to na prax. Uvidíme, čo sa bude diať. Veď možno ho niekto napadne na Ústavnom súde. Ja ho však nevnímam ako zákon, ktorý by spôsoboval Slovensku problémy. Vidíte, že by nás niekto kvôli tlačovému zákonu kritizoval? Viete niečo o tom, že keď prídem niekde na Európsku radu, žeby sa na mňa vrhli všetci premiéri a povedali, že choď preč, lebo ty si prijal nejaký tlačový zákon. To je vnútroštátna vec.

Minimálne zo strany Medzinárodnej federácie novinárov a OBSE isté pochybnosti zazneli...
Kto už iný by mal kričať, keby nie novinári.

Nie je to celé len o tom, že ste využili svoju moc ako vládnuca strana, aby ste si takto vybavili svoje účty s novinármi?
Nemám pocit, že ja mám problém s médiami. Ja mám skôr pocit, že médiá majú problém so mnou. Ale ja nemám nejakú potrebu využívať za každú cenu prostriedky nového tlačového zákona. Pokiaľ ide o návrhy na ochranu osobnosti, podal som nejaké predovšetkým proti bulváru, denníku SME a týždenníku Trend. Ale keď vás už niekto obviní, že na niekoho poviete, že sú špinaví hajzli a nie je na to žiadny dôkaz, lebo je to výmysel, tak potom musíte chrániť svoje dobré meno.

A vy si myslíte, že niektoré prívlastky, ktoré používate na adresu novinárov...
Aké prívlastky? Musíte povedať konkrétne a ja vám to vysvetlím...

Boli sme prostitútky, slizké hady a podobne...
Keď poviem na novinára, že je slizký had, tak som to povedal na konkrétneho novinára.

Ale vždy tie slová adresujete všetkým na tlačovke...
V tomto prípade som povedal presne o koho ide. Hovoril som o redaktoroch bulváru, ktorí sa plazili ráno o šiestej v mokrej tráve, aby ma nafotili, ako sa verejne korčuľujem. Ak sa niekto plazí a nemá ani toľko odvahy, aby sa postavil a nafotil ma, tak je to pre mňa slizký had. Skúste nejaký ďalší prívlastok, ktorý som povedal.

Hyeny...
Ja som nehovoril o hyenách, ale o hyenizme. Ak leží moja mama v nemocnici v Topoľčanoch, ja idem za ňou a novinári tam pobehujú ako pološialení, otravujú zdravotné sestry, lekárov a mňa, tak to je obyčajný hyenizmus. Neželám si, aby bolo niečo o mojej mame napísané v novinách. Skúste ďalší prívlastok, ktorý som povedal.

Prostitútky...
Avšak to je pravda. Veď píšete vo vzťahu k finančným skupinám tak, ako finančné skupiny pri DSS potrebujú. Je úplne evidentné, že mnoho médií písalo v prospech DSS za reklamu, ktorá do týchto médií išla. Ak niekto niečo robí za peniaze, tak je to pre mňa prostitútka. Čo je to nejaká nadávka?

A máte dôkazy, že novinári píšu za peniaze?
Veď aj samotní novinári píšu a aj to bolo publikované v niektorých týždenníkoch, ako sa píšu články. Jednoducho príde za ním nejaká finančná skupina, dá im článok, on za to zoberie peniaze a uverejnia to v novinách. Pomenúvam veci správnymi slovami, ničím iným.

Máte pocit, že je správne pomenúvať súčasť verejného života, akými sú médiá, že sú to prostitútky?
Pokiaľ to robia tak, ako som opísal, čiže si nechajú zaplatiť a urobia špinavú prácu, tak áno.

Ale nepovedali ste priame dôkazy. Odvolali ste sa na článok, ktorý vyšiel v istom týždenníku...
Ak prijmete pozvanie od DSS na lyžovačku do Álp, necháte sa tam opíjať, necháte si zaplatiť lyžovačku, jedlo a potom píšete o týchto firmách pozitívne články, tak to je prostitúcia.

Ale povedzme si pravdu, že aj politici organizujú rôzne akcie pre novinárov...
My to už nerobíme chvalabohu a za týchto podmienok to už ani robiť nebudeme. Ale je rozdiel pozvať niekoho na koniec roka na pohár vína. To sú neporovnateľné veci.

Neporovnávame ich, ale tiež je to spojené s pohostením...
Ale je iné zaplatiť lyžovačku so všetkým a iné niekoho pozvať na pohár vína.

Skúsme sa teda na to pozrieť z toho pohľadu, že ste premiér. Je správne, aby premiér používal takýto slovník?
Pokiaľ to používam na konkrétne situácie, ako som opísal, tak tri výrazy, ktoré som použil, považujem absolútne za adekvátne a stojím si za nimi so všetkou vážnosťou.

Valentoviča treba nosiť na rukách

Došlo k výmene ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča. Odišiel sám, alebo predsa len súvisel jeho odchod aj s tým, že sa mu nepodarilo zdravotníctvo zastabilizovať za tie dva roky, tak ako ste to mali v pláne a neurobil to, čo ste očakávali od jeho osoby...
Čisté špekulácie. Pán Valentovič odišiel z osobných zdravotných dôvodov.

Čiže, ste spokojný so súčasnou situáciou v zdravotníctve?
Keby pán Valentovič neodchádzal z osobných dôvodov, tak by som nikdy netrval na jeho odchode, pretože urobil obrovský rad rozhodnutí a krokov. Za absolútne najdôležitejšie považujem to, že sme súkromným zdravotným poisťovniam zakázali, aby zisk používali na súkromné účely. Ďalej išiel presne podľa programového vyhlásenia vlády.

Čo také zásadne zmenil pán Valentovič?
Vy asi žartujete. Vy ste si nevšimli, čo sme urobili so zdravotnými poisťovňami?

Hovorím o tom, čo konkrétne z toho pocítili ľudia?
Niektoré súkromné zdravotné poisťovne mali na účtoch 800 až 900 miliónov korún, ktoré mali pripravené na súkromné účty. A my sme prijali právnu úpravu, ktorá povedala, že zisky z verejných peňazí sa musia vrátiť naspäť do zdravotníctva. A to je taký zásah do predchádzajúceho vnímania zdravotníctva, že keby nebol býval Valentovič urobil nič iné, tak za toto ho treba nosiť na rukách. Takže to len tí, čo nechcú vidieť, tvrdia, že sa v zdravotníctve nič neudialo.

Mnohé zmeny, ktoré urobil pán Valentovič, boli len kozmetické úpravy...
Ale veď na vašich stránkach pravidelne čítam články, že sa znižujú ceny liekov. Ďalej sa choďte spýtať lekárov, koľko zarábajú. V tomto segmente šli platy naozaj významne hore.

Nenaplnili ste napríklad vznik jednej štátnej poisťovne, o ktorej ste hovorili...
My sme mali predstavu, že dosiahneme stav, keď všetky verejné zdroje, ktoré sa vyzbierajú do verejného zdravotníctva z verejného zdravotného poistenia, sa vrátia naspäť. Je teraz úplne jedno, či to dosiahneme cestou viacerých zdravotných poisťovní, alebo jednou zdravotnou poisťovňou. Je to projekt, stále sa o ňom diskutuje, či je vhodné alebo výhodné, alebo nevýhodné dať tieto dve štátne akciové spoločnosti do jednej a vytvoriť jednu štátnu zdravotnú poisťovňu.

Čo vychádza ako výhodnejšie?
Je to fifty, fifty. Nie je to také jednoduché.

Aké zásadné úlohy dostane nový minister Richard Raši?
Ja som s pánom ministrom hovoril. Predovšetkým je to otázka stability zdravotného personálu, tu vidíme najväčšie výzvy.

Ministrov vystraším sám

Blíži sa polčas vášho vládnutia. Ste ako predseda vlády presvedčený o tom, že máte schopný tím, ktorý je absolútne profesionálny? Nevidíte priestor na výmenu viacerých ministrov?
Prebieha hodnotenie jednotlivých ministerstiev cez kontrolné dni, na ktoré sa veľmi dôsledne pripravujem z hľadiska plnenia programového vyhlásenia vlády. Aj toto hodnotenie prinesie pohľad na jednotlivých ministrov, ale po dvoch rokoch je najpodstatnejšie - povedal to veľmi dobre Marek Maďarič - že sa ukázalo, že aj iní vedia čítať, písať a jesť príborom. Nie iba tí, čo si to mysleli v minulosti. Vláda v roku 2006 bola obviňovaná, že všetko rozbijeme. A zrazu je rok 2008 a Slovensko má najvyšší hospodársky rast v únii, má pod kontrolou infláciu, má euro, znižuje sa nezamestnanosť a dokonca čítam, že už aj mzdy predbehli produktivitu práce a že mzdy reálne rastú. Vláda ukázala, že je schopná vládnuť. Ukázala, že je schopná zvládnuť aj krízové situácie. Zvládli sme Schengen. Euro? Povedali by ste niekedy, že bude centrálne parita zmenená na 30,126. Ešte pred troma týždňami ste písali, že optimálny kurz bude 32 alebo 33 korún. Dnes sme niekde úplne inde. Okrem toho, máme stabilnú vládu. To je čosi, čo tu dlho nebolo. Búchame dverami? Žalujeme sa navzájom? Kričíme po sebe? Samozrejme, že vládnutie prináša svoje úskalia, ale je to stabilná vláda, ktorá bez problémov dovládne do roku 2010.

Urobili ste prierez vládnutia, ale povedzte priamo, vidíte, alebo nevidíte dôvod v tejto chvíli na zmeny vo vláde?
A prečo by som ich strašil cez vás. Však keď tak, ja ich vystraším sám.

Takže pripúšťate, že možno áno?
Na to sú teraz tie kontrolné dni.

Takže nie, alebo áno?
Odpovedal som veľmi presne.

Považujete za normálny prejav stabilnej koalície, že jedného dňa vystúpi podpredseda jednej z troch kľúčových politických vládnucich strán a hovorí o tom, že SIS je zneužívaná na odpočúvanie politikov?
Nechcem byť expresívny, tak to poviem veľmi slušne. Pán Jureňa sa ešte nespamätal z toho, čo sa dialo. Zachytil som vyjadrenia aj predsedu tej istej politickej strany, ktorý hovoril niečo úplne iné. Ale čo je najpodstatnejšie. Bola SIS spojená za dva roky s nejakým škandálom? Nebola. Má dnes SIS plnú medzinárodnú dôveru? Absolútnu. Riaditeľ SIS má moju plnú dôveru.

Chýbajú tam však námestníci a SIS kontroluje iba jedna strana...
SIS je predovšetkým pod kontrolou Národnej rady a bezpečnostnej rady.

Ale príkazy a rozhodnutia vydáva iba jedna strana - teda vaša Smer...
Viem, že by ste radi vyvolali konflikt medzi vládnymi stranami, ale ja som dostatočne skúsený na to, aby som na túto hru nenabehol. Vážim si svojich koaličných partnerov. Každá politická strana má svoju agendu, prichádza s nejakými témami, ale toto nie je téma, ktorá by ohrozovala vládnu koalíciu.

Kto bude vládnuť po roku 2010

Nikdy ste počas dvoch rokov neoľutovali, že ste si vybrali za partnerov práve SNS a ĽS-HZDS? Konkrétne SNS vám občas robí problémy v zahraničí, HZDS občas vytiahne karty priamo vnútri koalície.
Ten, kto nám robí problémy v zahraničí, je SDKÚ, a nie SNS - máte dobrý príklad Lisabonskú zmluvu.

Ale aj výroky vášho koaličného partnera Jána Slotu niekedy pobúria zahraničie...
Každý politik si nesie svoje vlastné šťastie, aj svoje vlastné nešťastie v politike. Ja nie som hovorca Jána Slotu a nie som ani hovorca Vladimíra Mečiara. Ja nie som ich krstný otec.

Neoľutovali ste predsa len svoj výber?
Ja som ich partner. Každý politik zodpovedá pred vlastnými voličmi za svoje činy a konanie. Dnes Slovensko požíva dôveru na medzinárodnej scéne, tak prečo by som sa ja mal zaoberať individuálnymi výrokmi niekoho, kto celý život tak pôsobí na politickej scéne. Prečo vás to zrazu prekvapuje v roku 2008? No preto, lebo je vo vláde so Smerom.

Šiel by Smer v roku 2010 opäť v tomto zložení do vlády?
Povedzte mi, ako to dnes môžem vylúčiť.

Napríklad eurosocialisti vyhlasujú, že by radi videli vo vláde so Smerom SMK...
Keď bude eurosocialistov 2,5 milióna a budú mať volebné právo na Slovensku, tak nech prídu a rozhodnú, ako bude vláda vyzerať.

Tieto ich želania teda nie sú pre vás podstatné?
Sú sekundárne.

Takže si neviete predstaviť vládu s niekým iným?
Ale to som nepovedal.

Skúste povedať...
To sú špekulácie o tom, či na Marse je ľad alebo nie je ľad. Podľa všetkých je, ale nikto ho ešte nechytil do ruky.

Ale to nie sú špekulácie, musíte to predsa po dvoch rokoch vedieť...
Tak vám to poviem inak. Významnou mierou sme sa rozhodli prispieť k štandardizácii politickej scény, a to sa nám podarilo. Dnes môžeme povedať, že politická scéna je rozdelená na silnú stredoľavú stranu - Smer, ktorý je dominantný, a niečo napravo sa začína formovať. Verím, že konečne nastáva obdobie na Slovensku, že vládu bude zostavovať ten, kto vyhráva voľby, a nie lúzer. Politická strana, ktorá nevyhrala voľby, dvakrát zostavovala vládu. A čo je dôležité, je znižovať počet politických strán, ktoré budú zostavovať vládu. Privítal by som, keby bolo možné zostaviť vládu nabudúce už len z dvoch subjektov.

Ústav pamäti národa a klebety

Keby boli teraz voľby, ktorú z opozičných strán by ste si zvolili za partnera? Počas dvoch rokov ste mali možnosť zistiť, ako sa vám s kým komunikuje a rokuje.
V opozičných radoch sedia predsedovia základných organizácii KSS a kričia na nás, že my sme boľševici. Čiže robiť takéto závery teraz, to by som nerobil. Mám dobrých koaličných partnerov, vychádzame, prijímame vážne rozhodnutia. Mojou povinnosťou je dotiahnuť túto vládu do konca tak, aby v roku 2010 bolo Slovensko ešte úspešnejšie.

Dnes tolerujete správanie jedného koaličného partnera, ktorý má vulgárny slovník, podľa všetkého mal v minulosti problémy so zákonom a už ani nehovoríte o tom, že vám prekáža, akým spôsobom nadobudol váš druhý koaličný partner majetok. Čo sa stalo s Robertom Ficom, ktorý chcel zaviesť prvky transparentnosti, odstrániť klientelizmus, bojovať s tým, ako sa nečisto nadobúdajú majetky?
To nie je pravda. Poprosil by som o korektnosť. Kto inicioval prijatie zákona o preukazovaní pôvodu majetku? My. Zákon bol prijatý a kto podal návrh na Ústavný súd. Ja? Ja som ho nepodal. Máte návrh na Ústavnom súde, ktorý má posúdiť, či zákon je, alebo nie je protiústavný. Počkajme si na rozhodnutie súdu, aby sme mohli prijať rozhodnutia. Ak povedia, že zákon nie je protiústavný, pánboh zaplať. V tom okamihu nadobudne zákon účinnosť a môžeme ho aplikovať. Ak povie súd, že zákon je protiústavný, tak musíme prijať rozhodnutia, aby sme napravili to, čo Ústavný súd povie. Veď prijímame vážne rozhodnutia. My okamžite na veci reagujeme. Spor s Jureňom. Myslíte si, že to bola šľahačková párty? Bol to vážny koaličný spor, kde sme postavili vládu na hranu stola.

A prečo ste tak principiálne nekonali pri vašej ministerke práce Viere Tomanovej?
Nebláznite, prosím. Ako môžete porovnávať kauzu Privilegia. Veď tam išlo o polohovateľné postele, kde sa ukázalo, že došlo k porušeniu podmienok zo strany prijímateľa. Ministri sú vystavení každodenným rozhodnutiam. Niekedy sú tie rozhodnutia spojené s peniazmi, musia sa spoliehať na ľudí. Nemôžem vylúčiť, že pani Tomanová nezlyhá v nejakej inej veci. Tak potom pôjde aj pani Tomanová. Veď vláda nepadá ani nestojí na pani Tomanovej. Vláda nestojí ani nepadá na žiadnom ministrovi. Vláda padá vtedy, keď padnem ja.

Nezaoberali ste sa aj škandálmi okolo osoby Jána Slotu a jeho minulosťou?
Do akej miery máme veriť rôznym eštebáckym spisom? Ako máme tomu veriť, keď vieme, že boli povytrhávané strany, že boli podokladané strany, že sa s tým obchodovalo? Noviny napíšu na prvú stranu, že tetka povedala, že počula druhú tetku, že Jano Slota niečo urobil. Ja mám teraz za ním prísť a povedať mu - počuj Jano, končím s tebou, lebo tetka tetky na teba povedala to alebo ono. Berme vážne niektoré veci.

Nepýtam sa na to, či s nimi chcete rozviazať spoluprácu, ale na to, či ste sa ho na to pýtali?
Ja sa ho mám pýtať na klebety tetky tetky?

To nie sú klebety tetky tetky. To sú spisy Ústavu pamäti národa...
Ale akú máme garanciu, že tieto spisy sú dôveryhodné?

Prečo ste sa potom postavili proti požiadavke SNS rozpustiť Ústav pamäti národa, ak ústavu nedôverujete?
Lebo to bola skratová reakcia. Asi by nebolo vhodné likvidovať inštitút len preto, lebo na niekoho ukázal.

Pri hodnotení vlády ste sa zmienili o ekonomike a o tom, ako sa jej darí. Nemyslíte si, že je to do značnej miery zásluha toho, ako bola ekonomika v roku 2006 nastavená?
Ak by som vašu logiku prijal, tak v roku 2006 som mohol vyhrať voľby a odísť na Honolulu, dva roky tam byť a dnes by to teda bolo také isté. Veď to nemá logiku, čo sa pýtate. Táto vláda má za sebou dva roky náročnej činnosti. Urobili sme veľa rozhodnutí a krokov, ktoré pomohli tomu, že slovenská ekonomika ide tak, ako ide. Ja som nikdy neviedol spor a ani ho viesť nebudem. Viem, v čom je úspech na Slovensku. Je to veľmi jednoduché. Ľudia robia za nízke platy veľmi tvrdo.

Čo sa dá opravíme

Hovorili ste, že ekonomika bola v katastrofálnom stave. Chcete teda povedať, že vy ste prišli do vlády a aj napriek tomu, že neboli signály, že by ekonomika haprovala, to tak bolo?
My sme povedali, že všetko, čo bude dobré, prevezmeme. Všetko, čo sa bude dať opraviť, opravíme. Všetko, čo bude zlé, zrušíme, a tak sa aj správame.

Čo sa týka eura, sú dobré signály zo zahraničia, ktoré akceptovalo aj posun v centrálnej parite, a hovorí sa o novom čísle, za ktoré by sme mohli meniť koruny za eurá. Je to číslo konečné, alebo by sa mohlo ešte posunúť nižšie?
Nechcel by som okolo toho špekulovať, pretože predsa len vyjadrenie z pozície guvernéra, z pozície ministra financií alebo z pozície predsedu vlády ovplyvňujú trhy, a to by som nechcel urobiť. Fakt je ten, že posilnenie alebo zmena centrálnej parity z 35 na 30,126 je veľmi významným signálom, ako sa bude vyvíjať konverzný kurz. Viac sa neodvážim povedať.

Vieme však, že stanovenie parity je politické rozhodnutie...
Centrálna parita a konverzný kurz sa môžu obsahovo približovať, ale procedúra je úplne iná. Teraz začíname vyjednávanie o konverznom kurze, kam ideme s vlastnými pozíciami. Tie pozície boli nastavené, veď sme ich prezentovali v minulosti. Ale už samotná zmena centrálnej parity čosi naznačuje.

Malo by to byť konečné číslo, alebo by sa mohlo ešte posunúť vzhľadom na to, v akom stave je ekonomika a sila koruny?
Nebudem okolo toho špekulovať.

Po tomto všetkom chcete byť po roku 2010 predsedom strany Smer-SD aj predsedom vlády?
Ak budem predsedom vlády. Budem aj predsedom strany. Takto to dopadne a potom sa budem musieť rozhodnúť, čo ďalej. Ak by som opätovne získal poverenie od prezidenta na zostavenie vlády, tak som v tej istej situácii a musím sa rozhodnúť, čo urobím. Ale nepredbiehajme veci. Ja viem, čo urobím. Ale vám to nepoviem.

Máte ambíciu viesť krajinu aj po roku 2010?
Ja mám ambíciu viesť krajinu do roku 2010 a viac vám nepoviem. Chcem sa sústrediť na nasledujúce dva roky s plnou vážnosťou. Čaká nás veľa práce, pokiaľ ide o stranu, pretože ju chceme ešte zosilniť. Aby šla do volieb ešte silnejšia.

Koho si viete predstaviť na čele strany, ktorú ste vybudovali?
Najväčším zadosťučinením pre mňa je, že Smer vznikol na zelenej lúke bez podpory médií, bez koruny zo štátneho rozpočtu, bez koruny z akejkoľvek privatizácie. Vyhrali sme voľby, zostavili vládu a darí sa nám. Pokiaľ ide o ľudí, v Smere sa ukazuje niekoľko ľudí, ktorí by mohli bez akýchkoľvek ťažkostí prevziať stranu. Poviem bez poradia - Paška, Kaliňák, Maďarič.

Zvažujete aj inú métu pre seba, čo sa týka politiky?
To vám nepoviem.

Mali by ste záujem o prezidentské kreslo?
To nie, v roku 2009 nemám záujem a čo bude ďalej, je príliš ďaleko. Ale keď štyri roky tvrdo robíte, tak sa dosť uťaháte.

Kto je Róbert Fico
Doktor práv Robert Fico je na politickej scéne od roku 1992. Začínal ako poslanec za SDĽ. Neskôr založil vlastnú stranu Smer, v ktorej je od jej vzniku v roku 1999 až dodnes predsedom. Neúspech Smeru vo voľbách v roku 2002 sa podarilo napraviť o štyri roky neskôr. Strana Roberta Fica skončila ako víťaz so ziskom takmer 30 percent hlasov a dostala poverenie vytvoriť vládu. Koaličnými partnermi sa stali ĽS-HZDS a SNS. Fico sa dlhodobo teší obrovskej obľube verejnosti (má zhruba 30- až 40-percentnú podporu).