Zdravíme 44. výročie revolúcie! Billboard pri východe z letiskovej haly v Havane je neprehliadnuteľný, zatieňuje aj farebné postery z prímorských letovísk. Zostal tu od 1. januára, keď sa oslavoval Deň oslobodenia. Ten pripomína, že členom tzv. Hnutia 26. júla sa v priebehu troch rokov podarilo zvrhnúť diktátora Fulgencia Batistu a začiatkom roka 1959 sa predsedom vlády stal revolucionár Fidel Castro Ruz. Svoju predstavu o fungovaní štátu realizuje na Kube už takmer pol storočia.
Stopy po spolupráci. Vzťahy s USA sa po nástupe Castra prudko zhoršili a v súčasnosti už nejestvujú ani tie s krajinami bývalého Sovietskeho zväzu - nevyhovujú totiž z ideologického dôvodu. Stopy po nich sú však nezmazateľné, a tak popri starých amerických Buickoch, Cadillakoch či Chrysleroch jazdia po uliciach Lady, Moskviče a nákladné Kamazy. Plat bežného Kubánca je päť dolárov, policajt a špičkový neurochirurg zarábajú zhruba osemkrát viac. Peňazí nie je nazvyš a finančne často pomáhajú príbuzní v exile. V prvom rade treba kúpiť potraviny a málokedy vyjde aj na hmotné statky. Kubánske domácnosti oživujú spomienku na socializmus: hrubé poháre s kosoštvorcovou mozaikou s nápisom Made in Russia, rádio VHF s väčším a menším gombíkom, čierne alebo červené a nemôže chýbať chladnička značky Minsk. V obchodoch a pokladniach na stanici, všade tam, kde treba vydať potvrdenku so sumou, poctivo slúžia pamätné kovové sivé pokladne s bielymi tlačidlami a s kľukou naboku. "Pozri, pionieri," začujeme hovoriť Američana počas prechádzky po Havane. Majú modré a červené šatky, starší žiaci nosia béžovo-bielu rovnošatu.
Venceremos - zvíťazíme! Z výročia revolúcie zostali transparenty, plagáty a nápisy na stenách často rozbitých domov. Portréty a billboardy dávajú tušiť, komu patrí oficiálna vďaka za všetko, čo Kuba má aj nemá: Castrov revolucioná...
Stopy po spolupráci. Vzťahy s USA sa po nástupe Castra prudko zhoršili a v súčasnosti už nejestvujú ani tie s krajinami bývalého Sovietskeho zväzu - nevyhovujú totiž z ideologického dôvodu. Stopy po nich sú však nezmazateľné, a tak popri starých amerických Buickoch, Cadillakoch či Chrysleroch jazdia po uliciach Lady, Moskviče a nákladné Kamazy. Plat bežného Kubánca je päť dolárov, policajt a špičkový neurochirurg zarábajú zhruba osemkrát viac. Peňazí nie je nazvyš a finančne často pomáhajú príbuzní v exile. V prvom rade treba kúpiť potraviny a málokedy vyjde aj na hmotné statky. Kubánske domácnosti oživujú spomienku na socializmus: hrubé poháre s kosoštvorcovou mozaikou s nápisom Made in Russia, rádio VHF s väčším a menším gombíkom, čierne alebo červené a nemôže chýbať chladnička značky Minsk. V obchodoch a pokladniach na stanici, všade tam, kde treba vydať potvrdenku so sumou, poctivo slúžia pamätné kovové sivé pokladne s bielymi tlačidlami a s kľukou naboku. "Pozri, pionieri," začujeme hovoriť Američana počas prechádzky po Havane. Majú modré a červené šatky, starší žiaci nosia béžovo-bielu rovnošatu.
Venceremos - zvíťazíme! Z výročia revolúcie zostali transparenty, plagáty a nápisy na stenách často rozbitých domov. Portréty a billboardy dávajú tušiť, komu patrí oficiálna vďaka za všetko, čo Kuba má aj nemá: Castrov revolucioná...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.